Anatómia zubov

Všeobecné informácie

Zuby, ako časť žuvacieho orgánu, sú zubným fixačným tkanivom ukotvené v hornej a dolnej kosti čeluste. Slúžia prijímaniu potravy a pri výžive spĺňajú dôležitú prvotnú funkciu, pretože rozomieľajú potravu. Pomocou zjednodušeného popisu sa rozlišujú štrukturálne zložky zubov.

Zuby v ústach sa dajú najprv rozdeliť na viditeľný a neviditeľný úsek, ktorý leží v kosti pod ústnou sliznicou. V prípade zdravého stavu pozostáva viditeľná časť z takzvanej zubnej korunky. Tu je skrytá dlhšia časť zubu, skladajúca sa zo zubného krčku (pod ďasnom) a zubného koreňa, ktorý je takzvaným zubným fixačným aparátom spojený s čelusťou. Existujú zuby s jedným koreňom, ako napr. rezáky, a zuby s viacerými koreňmi, ako napr. stoličky; pritom majú stoličky hornej čeluste spravidla tri korene, stoličky spodnej čeluste dva korene.

Zubná sklovina

Zubná sklovina je takmer čistá minerálna vrstva, ako vonkajšia vrstva pokrýva zubnú korunku. Je veľmi tvrdá (300 – 400/tvrdosť podľa Vickersa) a slúži ochrane zubného orgánu proti škodlivým vplyvom a predovšetkým aj ochrane pred odieraním. Sklovina z 95 hmotnostných percent pozostáva z minerálov, z 1 % organických zložiek (proteínov) a zo 4 % vody. Minerálna časť je predovšetkým fosfát draselný ako hydroxylapatit, okrem toho ako fluórapatit a cerboxylapatit. Na zubnú sklovinu je zameraný aj účinok fluóru pri profylaxii pred karies. Fluór tvorí veľké krištály s príslušne redukovanými objemami pórov, zlepšuje remineralizáciu (pravidelnú opätovnú tvorbu minerálnej vrstvy) a pozitívne ovplyvňuje aj látkovú výmenu pri plakoch.

Dentín

Pod zubnou sklovinou leží dentín (=zubovina). Táto neobklopuje len oblasť korunky, ale aj oblasť koreňa resp. pulpu. Pritom sa dentín v oblasti skloviny (obalový zubný dentín) štrukturálne odlišuje od dentínu v oblasti pulpy (dreňový dentín). Treba spomenúť aj rôznu hustotu takzvaných dentínových kanálikov, ktoré čiastočne obsahujú predĺžené výbežky nervových buniek; blízko pulpy vykazujú vyššiu hustotu. Predovšetkým v bočných kanálikoch obalového zubného dentínu sú ešte k tomu naplnené tekutinou (priesvitná, kolobeh aminokyselín a fosfátov). Na rozdiel od skloviny, ako čistého minerálu, sú v dentíne možné aj prispôsobovancie deje, aj keď len v obmedzenej miere, a síce vo forme recidentínu, zanesení kanálikov a uložením tekutín. Táto vlastnosť súvisí so zvýšeným podielom organickým zložiek v zubovine, ktorá z 20 hmotnostných percent pozostáva z organických látok a aj zo 70 % minerálov a z 10 % vody. Kvôli týmto zložkám je dentím aj mäkkší než sklovina.

Cement

Od oblasti prechodu zo zubnej skloviny na zubný koreň pokrýva povrch zubného koreňa mineralizované väzivo. Nemá ani nervy ani cievy a anatomicky nepatrí k zubu samému, ale k zubnému fixačnému aparátu (= paradent). Ďalšími zložkami zubného fixačného aparátu sú: kosť obklopujúca zub, väzivové tkanivo a sliznica.

Pulpa

Pulpa, zubný orgán v ústrednej oblasti zuba, obsahuje bunky, cievy a nervové vlákna. Čisto podľa priestoru rozlišujeme pulpu korunky a pulpu koreňa, ktoré sú však organicky jednotné. Zdravé zuby, ktoré obsahujú intaktný zubný orgán, sa označujú ako živé alebo vitálne, to znamená, že reagujú na vonkajšie podnety, ako napr. na chlad. Pri chorých zuboch sa týmto systémom môže rozšíriť zápal až do kosti oblasti hrotu koreňa (= pulpitída).

Chrup

Ľudský chrup sa skladá z rôznych typov zubov, ktorých príslušné anatomické svojráznosti, týkajúce sa práve dĺžky a počtov koreňov, treba zohľadňopvať pri terapeutických opatreniach.

• rezáky: v tvare dláta, s jednoduchým koreňom
• očné zuby: s trojhrannou korunkou a dlhým zubným koreňom
• premoláre (“predné stoličky”): s korunou s dvomi hrbolčekmi a jedným koreňom
• moláre (veľké stoličky): s korunkou so 4 až 5 hrbolčekmi; moláre hornej čeluste
  majú 3 korene, moláre spodnej čeluste 2 korene

Chrup dieťaťa (liečny chrup) sa pritom skladá z 20 zubov, chrup dospelého človeka z 32 takzvaných “tvalých zubov” (vrátane zubov múdrosti).

V chrupe dospelého človeka sa vyskytujú nasledovné typy zubov:

• 8 rezákov
• 4 očné zuby
• 8 premolárov
• 12 molárov

Existuje špecifický systém, takzvaný systém FDI na označenie zubov číslami. Pritom sa každému zubu priraďuje jedno číslo, kladúc dôraz na jednoduchý pincíp. Zuby sa označujú, začínajúc s pravou polovicou hornej čeluste, od predných rezákov k zadným stoličkám.:

Podľa toho by mal napríklad pravý spodný očný zub označenie “43”.