Zuby, ako časť žuvacieho orgánu, sú ukotvené v hornej a dolnej kosti čeľuste. Slúžia prijímaniu potravy a pri výžive spĺňajú dôležitú prvotnú funkciu, pretože rozomieľajú potravu.
Zuby v ústach sa delia na viditeľný a neviditeľný úsek, ktorý leží v kosti pod ústnou sliznicou.
V prípade zdravého stavu pozostáva viditeľná časť zo zubnej korunky. Neviditeľná časť zubu sa skladá zo zubného krčku (pod ďasnom) a zubného koreňa, ktorý je zubným fixačným aparátom spojený s čeľusťou.
Poznáme zuby s jedným koreňom - napríklad rezáky, a zuby s viacerými koreňmi - napríklad stoličky. Pritom stoličky hornej čeľuste majú spravidla tri korene, stoličky spodnej čeľuste zas dva korene.
Zubná sklovina
Zubnú korunku pokrýva ako vonkajšia vrstva zubná sklovina, čo je minerálna vrstva. Je veľmi tvrdá a slúži ochrane zubného orgánu pred škodlivým vplyvom a predovšetkým aj ochrane pred odieraním.
Sklovina z 95 percent pozostáva z minerálov, jedno percento tvoria organické zložky (proteíny) a 4 percentá voda. Minerálna časť je predovšetkým fosfát draselný vo forme hydroxylapatite, tiež ako ako fluórapatit a cerboxylapatit.
Na zubnú sklovinu je zameraný aj účinok fluóru pri preventíve proti zubnému kazu. Fluór zlepšuje remineralizáciu (pravidelnú opätovnú tvorbu minerálnej vrstvy) a pozitívne ovplyvňuje aj látkovú výmenu pri plakoch.
Dentín
Pod zubnou sklovinou leží dentín, teda zubovina. Táto neobklopuje len oblasť korunky, ale aj oblasť koreňa respektíve pulpu.
Dentín v oblasti skloviny (obalový zubný dentín) sa štrukturálne odlišuje od dentínu v oblasti pulpy (dreňový dentín).
Cement
Od oblasti prechodu zo zubnej skloviny na zubný koreň pokrýva povrch zubného koreňa mineralizované väzivo zvané cementum.
Nemá ani nervy ani cievy a anatomicky nepatrí k zubu samému, ale k zubnému fixačnému aparátu- paradent.
Ďalšími zložkami zubného fixačného aparátu sú:
- kosť obklopujúca zub,
- väzivové tkanivo
- a sliznica.
Pulpa
Pulpa je zubný orgán v ústrednej oblasti zuba. Obsahuje bunky, cievy a nervové vlákna.
Čisto podľa priestoru rozlišujeme pulpu korunky a pulpu koreňa, ktoré sú však organicky jednotné.
Zdravé zuby, ktoré obsahujú intaktný zubný orgán, sa označujú ako živé alebo vitálne, to znamená, že reagujú na vonkajšie podnety, ako napr. na chlad. Pri chorých zuboch sa týmto systémom môže rozšíriť zápal až do kosti oblasti hrotu koreňa (= pulpitída).
Chrup
Ľudský chrup sa skladá z rôznych typov zubov, ktorých príslušné anatomické svojráznosti, týkajúce sa práve dĺžky a počtov koreňov, treba zohľadňovať pri terapeutických opatreniach.
Chrup tvoria:
- rezáky v tvare dláta, s jednoduchým koreňom,
- očné zuby s trojhrannou korunkou a dlhým zubným koreňom,
- premoláre (“predné stoličky”) s korunou s dvomi hrbolčekmi a jedným koreňom,
- moláre (veľké stoličky) s korunkou so 4 až 5 hrbolčekmi. Moláre hornej čeľuste
majú 3 korene, moláre spodnej čeľuste 2 korene.
Chrup dieťaťa (mliečny chrup) sa skladá z 20 zubov, chrup dospelého človeka z 32 takzvaných trvalých zubov vrátane zubov múdrosti.
V chrupe dospelého človeka sa vyskytujú nasledovné typy zubov:
- 8 rezákov,
- 4 očné zuby,
- 8 premolárov a
- 12 molárov.
Očíslovanie zubov
Existuje špecifický systém, takzvaný systém FDI na označenie trvalých zubov číslami. Pritom sa každému zubu priraďuje jedno číslo, kladúc dôraz na jednoduchý princíp.
Najčastejšie sa používa dvojčíselné označenie, v ktorom prvá číslica označuje jeden z kvadrantov chrupu. Číslovanie sa začína pravou polovicou hornej čeľuste, od predných rezákov k zadným stoličkám.
Kvadrant chrupu | Číslo zubu |
|---|---|
Pravý rad hornej čeľuste | 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 |
Ľavý rad hornej čeľuste | 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27 |
ľavý rada spodnej čeľuste | 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38 |
Pravý rad spodnej čeľuste | 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48 |
Podľa toho má napríklad pravý spodný očný zub označenie “43”.
Trvalý chrup s dvojmiestnym číslovaním zubov. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)
