Všeobecné informácie
Pľúca vypĺňajú najväčšiu časť hrudného koša. Na spodnej strane pľúca hraničia s bránicou. Pľúca sa skladajú z dvoch pľúcnych lalokov, ktoré na oboch stranách susedia so srdcom. Pravý pľúcny lalok sa skladá z horného, stredného a dolného pľúcneho laloku (Lobus superior, Lobus medius, Lobus inferior). Ľavý pľúcny lalok sa skladá len z horného Lobus superior a dolného Lobus inferior. Každý z týchto lalokov možno rozdeliť na viaceré segmentálne lalôčiky, takzvané lobuli.
Priedušnica siaha paralelne k chrbtici približne výšky do srdca. Tu sa rozdeľuje na pravý a ľavý takzvaný hlavný bronchus. Každý z týchto hlavných bronchov sa rozvetvuje ďalej - podobne ako strom - na pravý resp. ľavý pľúcny lalok. Začínajúce, centrálne rozvetvenie priedušiek a ciev nad srdcom je na röntgénovej snímke dobre rozoznateľné. Nazýva sa pľúcna brána. Paralelne k prieduškám prebiehajú krvné cievy, ktoré sa rozvetvujú spolu s „bronchiálnym stromom“.
Pravý hlavný bronchus sa rozdeľuje na tri menšie lalokové priedušky, čiže vždy pre pravý horný, pravý stredný a pravý dolný lalok.
Ľavý hlavný bronchus sa naproti tomu rozdeľuje len dvakrát, pre horný a dolný lalok. Každý lalok pľúc má teda vlastný bronchus, ktorý sa potom vo vnútri laloku ďalej delí na menšie segmentálne priedušky. „Vzdušný systém“ sa rozvetvuje ďalej. Bronchiálny systém je podobný stromu, ktorého vetvy sú čoraz tenšie. Najmenšie rozvetvenia ústia nakoniec do alveolárnych mechúrikov, ktoré tvoria vonkajší koniec bronchiálneho „stromu“, podobne ako pri strapci hrozna. Alveolárne mechúriky sú obklopené elastickým väzivovým tkanivom a jemným systémom krvných ciev. Tu prebieha výmena plynov. Rozvetveniami v najmenších mechúrikoch, ktoré síce – každý osve – majú priemer 100 – 300 µm (1 µm = 10-3 mm), sa utvorí veľmi veľká plocha, na ktorej sa môže uskutočniť výmena plynov. Celkový plocha, ktorá je pľúcam k dispozícii, činí 70 – 80 m2.
 |
| Pleura |
Takzvaná pohrudnica sa v odbornom jazyku nazýva pleura. Obidva pľúcne laloky sú pleurou jednotlivo obklopené. Pleura je nanajvýš dôležitá pre dýchanie. Skladá sa vlastne z dvoch tkanivových vrstiev, ktoré majú veľmi hladký povrch. Každý pľúcny lalok je celkom obklopený vnútornou vrstvou pleury. Len na pľúcnej bráne, kde do pľúc prichádzajú cievy a hlavné bronchie, je prerušená. V odbornom jazyku sa táto časť nazýva pleura visceralis.
Vonkajšia vrstva sa nazýva pleura parietalis a jednak zvnútra vystiela hrudný kôš, a jednak oddeľuje pľúcne laloky od strednej časti hrudníkovej dutiny, od takzvaného mediastína (medzipľúcia). V tomto mediastíne sa nachádza srdce, prebiehajú v ňom hlavné tepny, pľúcne žily a artérie, trachea a pažerák. Pleura visceralis teda tvorí povrch pľúc, pleura parietalis vnútornú stranu hrudníkovej dutiny, v ktorej sa nachádzajú obidva pľúcne laloky. Obe tkanivové vrstvy ležia so svojou hladkou vrstvou priamo na sebe. Medzi obidvomi vrstvami sa nachádza trochu tekutiny. To znamená, že obidve vrstvy sú voľne posuvné, navzájom však priliehajú. Možno si to predstaviť ako balón, ktorý naplníme len niekoľkými kvapkami vody, a potom uzavrieme. Kvôli vode sa dajú obe strany balóna po sebe posúvať, ale obe strany nemožno od seba oddeliť. Je to preto, že akonáhle potiahneme jednu stranu, v balóne – čiže v našom prípade vo vnútornom priestore pleury – vzniká podtlak, a tým jedna strana ťahá so sebou i druhú stranu. Týmto spôsobom sa pľúca rozťahujú, keď sa hrudný kôš počas nadýchnutia zdvíha, a tým rozširuje.
Rovnakým princípom sa pľúca rozťahujú aj prostredníctvom bránice. Bránica je široká svalová vrstva, ktorá oddeľuje hrudný kôš od brušnej dutiny. Je trochu vyklenutá nahor. Keď sa svalová vrstva stiahne, bránicová klenba sa sploští. Ťahom sa pľúca rozšíria a vzduch vprúdi dnu.
