Fyzik Narodil sa: 27. marec 1845 v Remscheid-Lennep
Zomrel: 10. februára 1923 v Mníchove
Po objavení lúčov, ktoré nesú meno po Wilhelm-ovi Conrad-ovi Röntgen-ovi a tiež vyskúšaní ich možného použitia, sa začalo nové obdobie v medicíne: viac ako 100 rokov je röntgen cez röntgenové žiarenie a röntgenovú snímku základom skoro každej lekárskej prehliadky. Aj nové lekárske spôsoby ako počítačová tomografia, magnetická rezonancia, sonografia, subtrakčná angiografia sa opierajú o objav röntgenového spracovania obrazovej informácie.
Mladosť a školské roky prežil Röntgen v holandskom Apeldoorne a Utrechte (1848-1865). V rokoch 1865 až 1871 študoval v Zürichu strojárstvo a zaoberal sa experimenálne fyzikou. 1871-1872 bol asistentom u fyzika Augusta A. E. E. Kundt-a, s ktorým išiel na univerzitu vo Würzburgu a Straßburgu, kde sa v roku 1874 habilitoval. V roku 1875 bol zavolaný na poľnohospodársku vysokú školu v Hohenheime, na ktorej vyučoval matematiku a fyziku. O rok neskôr (1876) sa vrátil naspäť do Straßburgu a až do roku 1879 tu vyučoval fyziku. V tom istom roku sa stal vysokoškolským profesorom pre teoretickú fyziku na univerzite v Gießene. Od roku 1888 do 1900 učil ako vysokoškolský profesor experimentálnej fyziky na univerzite vo Würzburgu, na ktorej bol od roku1894 činný ako rektor a kde aj objavil röntgenové lúče. V roku 1900 pracoval ako riaditeľ univerzitného inštitútu pre experimentálnu fyziku v Mníchove, v ktorom vyučoval až do svojej smrti. V Mníchove po dlhom zdravotnom utrpení umrel vo veku 78 rokov na rakovinu čreva.
Röntgen obdržal za život 110 domácich i zahraničných pôct, medzitým i prvú Nobelovu cenu za fyziku, ktorú si v 10. decembra 1901 osobne prevzal. Odmietal akúkoľvek publicitu a nikdy nevyužil svoj objav vo svoj prospech – naproti tomu: bez výhrady ho venoval k použitiu širokej verejnosti.
Len málo objavov ovplyvnilo tak medicínu ako vedu a techniku, ako práve objav röntgenových lúčov. Röntgen objavil tieto lúče pri svojom výskume katódových lúčov 8. novembra 1895 a na základe ich neznámych fyzikálnych vlastností pomenoval „X-lúče“. Vo svojej prvej publikácii z 28. decembra 1895 pre fyzikálno-medicínsku spoločnosť na univerzite vo Würzburgu a vo svojej prednáške z 23. januára 1896 dal podnet k medicínskemu využitu týchto nových lúčov. Predstavil tu ako demonštračný objekt svoju ruku aj ruku svojej ženy Anna Bertha (1839-1919) röntgenologicky presvietených.
Už o niekoľko týždňov sa stalo používanie týchto lúčov známe a napriek vtedajším nedostatočným technickým prostriedkom sa začlenilo do dennej praxe lekárov. V krátkom čase objavil Röntgen podstatné vlastnosti röntgenových lúčov a výsledky pozorovania uložil do svojich známich „Oznámení“: 1. Oznámenie z 28. decembra 1895 („O novom druhu lúčov, predbežné oznámenie), 2. Oznámenie z 9. marca 1896 („Nový druh lúčov), 3. Oznámenie z 3. mája 1897 („Ďalšie výsledky skúmania vlastností X-lúčov). K svojmu objavu urobil len tieto tri pojednania a vrátil sa späť k svojim skorším témam, predovšetkým k štúdiu fyzikálnych vlastností kryštálov, ktorým počas svojho života venoval zvláštnu pozornosť.
Ďalší výskum röntgenových lúčov prenechal mladším kolegom – o dôvode, prečo nepokračoval sám vo výskume, sa nikdy nezmienil. V 59 odborných publikáciách je zobrazený veľký časový úsek jeho experimentálnej práce s röntgenovými lúčmi, ktoré sa vyznačujú precíznou fyzikálnou úrovňou.
