Ak máte svoj vlastný skutočný príbeh alebo zážitok zo života, neváhajte a podelte sa s ním s ostatnými návštevníkmi Primar.sk.
S Vladom sme boli šťastný pár. Chodili sme spolu 4 roky, počas ktorých sme zažili viac, ako zažijú mnohí ľudia počas celého života. On bol jednoducho ten pravý, partner, akého túži mať hádam každá žena. Okrem toho, že bol pozorný a srdečný, bol aj inteligentý a mal neuveriteľnú schopnosť dedukovať veci. A mal rád deti. Prišla svadba, a potom sme sa presťahovali do bytu po rodičoch, ktorí zase prešli k starkej. Ako takmer každá mladá rodina, aj my sme chceli mať dieťatko a s Vladom sme si povedali, že ten čas už nadišiel, veď on mal už cez 30 a ja takmer 29. Skúšali sme to pol roka, no nič. Kamarátka mi radila, aby som vypla, aby sme sa vybrali na dovolenku a pekne bez stresu a denných povinností to skúsili tam. Vladovi to nebolo moc po vôli, pretože – ako sa neskôr správne ukázalo – tušil, že to nebude len prostredím. No nakoniec súhlasil a tak sme strávili dva týždne v južných Čechách u nášho známeho, ktorý tam má dom a maštale s koňmi. Ako však isto tušíte, ani toto nepomohlo a na rad sa dostavili lekári. Štyri roky sme chodili po vyšetreniach, procedúrach, podstúpila som mnohé, vraj stopercentne zaručené špeciálne kúry, no bezvýsledne. Stálo nás to oboch nesmierne množstvo času, odriekanie, nádejí a sklamaní. O peniazoch ani nehovorím, veď podobné veci poisťovňa nehradí. Dnes mám takmer 35 a dieťa je stále v nedohľadne. S pribudajúcim vekom sa šanca, že raz budeme mať deti zmenšuje. Povedala som si však „Dosť!“. Už nechcem žiadne rady ani kúry, ak to má prísť, príde, ak nie, aj tak s tým nič nespravím. Jediná vec, ktorá má často trápi je, že si uvedomujem, že môj muž veľmi túži mať deti a ja nie som schopná mu ich dať. Niekedy ho vídavam, ako sedí v kresle a myšlienkami je úplne niekde inde. Nikdy mi nič nevyčítal, no ja viem, že nie je šťastný a neviem, čo s tým mám robiť.
