SME

Výšková choroba

Zhrnutie Pod výškovou chorobou rozumieme všetky následky, symptómy a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v dôsledku nízkeho tlaku vzduchu resp. parciálneho tlaku kyslíka vo väčších výškach. Môžu to byť ľahké symptómy od cca. 2000 m až po ťažké symptómy,

Zhrnutie

Pod výškovou chorobou rozumieme všetky následky, symptómy a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v dôsledku nízkeho tlaku vzduchu resp. parciálneho tlaku kyslíka vo väčších výškach. Môžu to byť ľahké symptómy od cca. 2000 m až po ťažké symptómy, ako pľúcne a/alebo mozgové edémy, trombózy a pľúcne embólie vo väčších výškach. Výšková choroba môže vo svojej ťažkej forme viesť k smrti. Postihnutí sa musia čo najrýchlejšie dopraviť do nižších výšok. Ako prvá pomoc sa ponúka podanie kyslíka alebo nasadenie hyperbárnej tlakovej komory z nafukovacej plastickej hmoty.

 

Všeobecné informácie

Veľa ľudí vstupuje, väčšinou na dovolenke alebo zo športových dôvodov, do oblastí, do ktorých v minulosti prichádzali ľudia len zriedka. Napr. lyžiari sú tak v priebehu niekoľkých minút dopravení pomocou lanovky alebo vrtuľníkom. do výšok nad 4 000 m. Väčšina ľudí ide do tejto výšky bez nejakej telesnej prípravy. Alebo ľudia na niekoľko týždňov idú kvôli trekingu do pre nich extrémnych výšok, napr. do Nepálu. Alebo cestujú do La Paz, sídla vlády Bolívie, s výškou 3658 m najvyššie položeného sídla vlády na svete. Hlavné mesto krajiny je mimochodom Sucre.

Železničná trať medzi Limou (Peru) a La Oroyou (Peru) v Andách stúpa na takmer 4500 m výšky. Väčšina cestujúcich musí byť počas cesty opatrená kyslíkom, ktorý podáva personál.

Na ceste z Číny do Lhasy/Tibet, ktorú medzičasom používa mnoho turistov, sa človek dostane cez priesmyk Tangula, s výškou okolo 5300 m. Cez tento priesmyk jazdia o. i. linkové autobusy. Od výšky cca. 2000 m treba rátať s prvými príznakmi výškovej choroby. Dôvodom toho je nízky obsah kyslíka, lebo tlak vzduchu a tým parciálny tlak kyslíka sa s výškou znižujú.

 

Fyzikálne a fyziologické predpoklady

Tlak

Istou fyzikálnou veličinou pri pobyte vo väčších výškach je tlak resp. parciálny tlak. Je definovaný ako sila na plochu:

 

P = F/A 

kde:
P = tlak (od „pressure“)
F = sila (od „force“)
A = plocha (od „area“)

 

Aby sme sa dostali k jednotke tlaku, dosadíme do rovnice jednotku pre silu a plochu. Ak pôsobí napríklad sila o veľkosti 1 newtona (1 N = 1m . kg . s –2) na nejakú plochu o veľkosti 1 m 2 , tak sa jednotka tlaku, ktorá z toho vznikla, označuje ako pascal ( = pa).

1pa = 1 N/1m2

 

Stotisíc pascalov sa označuje ako jeden bar:

1bar = 105 pa

 

Priemerný tlak vzduchu činí v nadmorskej výške 1,013 bar. Pri polohách s vysokým tlakom resp. s nízkym tlakom však môže značne kolísať.

Poznámka: V medicíne sa tlak, tak napr. krvný tlak, ešte vždy uvádza v milimetroch ortuťového stĺpca (mm Hg). Táto jednotka tlaku a tlak v bar spolu nasledovne súvisia:

750 mm Hg = 1 bar

 

V dôsledku rovnice 4 vyplýva pre priemerný tlak vzduchu v nadmorskej výške: 1,013 . 750 mm Hg = 460 mm Hg.

Vzduch je silne stlačiteľný. Za normálnych podmienok, čiže pri tlaku 1 bar, má hustotu 1,13 kg na m3 .

Tlak vzduchu sa v atmosfére pri rastúcej výške znižuje. Znižovanie tlaku nie je pritom ako napr. pri vode lineárne, preto tlak vzduchu nie je napr. v 4 000 m spolovice tak veľký ako v 2000 m.

Parciálny tlak

Pod parciálnym tlakom (= čiastkovým tlakom) plynu v plynnej zmesi 2 alebo viacerých plynov rozumieme tlak plynu, ktorý by prevládal, ak by sa okrem tohto plynu z objemu odstránili všetky ostatné plyny.

Parciálny tlak pT istého plynu v plynnej zmesi s celkovým tlakom pO, ktorá pozostáva z ľubovoľného množstva plynov s danými percentuálnymi podielmi objemu Vn, sa tak vypočíta nasledovne:

pT = p0* Vn

 

parciálny tlak = celkový tlak * percentuálny podiel objemov jednotlivých plynov

Podľa definície parciálneho tlaku vyplýva samozrejme zo súčtu všetkých plynov zastúpených v plynnej zmesi opäť celkový tlak p0 plynu.

Príklad: zloženie vdychovaného a vydychovaného vzduchu v percentách

Povedzme, že vo vdychovanom vzduchu je celkový tlak napríklad 1 bar. Percentuálny podiel objemu kyslíka činí 0,21 (= 21 %), dusíka 0,78 (= 78 %) a zvyšných plynov 0,01 (= 1 %). V tomto prípade sa parciálny tlak kyslíka vypočíta nasledovne:

pO2= 1 bar * 0,21 = 0,21 bar

 

 

Dýchaný vzduch

 

 

Zloženie vdychovaného a vydychovaného vzduchu v percentách

Pretože tlak vzduchu činí vo výške 1,013 bar, vyplýva pre parciálny tlak kyslíka: 1,013 * 0,21 = 0,213; v nadmorskej výške tak v suchom vzduchu činí okolo 0,21 bar. Za tých istých predpokladov vyplýva pre parciálny tlak kyslíka príslušne hodnota okolo 0,78 bar.

Vdychovaný vzduch sa v organizme zahrieva na cca. 37° C a nasycuje sa takmer 100-percentne vodnou parou. Okrem toho sa kyslík v organizme spotrebováva na energetickú látkovú výmenu a mení sa na oxid uhličitý, a tým sa oxid uhličitý dodatočne vylučuje. Preto je zloženie vydychovaného vzduchu iné než vdychovaného.

Parciálny tlak kyslíka v okolitom vzduchu a, a výsledne z toho, vo vzduchu pľúc zohráva pre vznik a liečbu výškovej choroby rozhodujúcu úlohu. V nasledujúcej tabuľke možno zistiť, že parciálny tlak kyslíka vo výške okolo 5 000 m klesol už na polovicu.

Za všetky symptómy a ťažkosti výškovej choroby je konečne zodpovedný príliš nízky parciálny tlak kyslíka v atmosferickom vzduchu, a tým v pľúcnych mechúrikoch (alveolách).

V nasledujúcej tabuľke sú pre radu výšok rozpísané priemerné celkové tlaky ako aj priemerné parciálne tlaky kyslíka pre atmosferický tlak opatrený vodnou parou ako aj pre pľúca, teda v pľúcnych mechúrikoch.

 

 výška v [m]

 tlak vzduchu v [mmHg]

 02-parciálny tlak v atmosfére v [mmHg]

 parciálny tlak kyslíka v pľúcach v [mmHg]

 0 = nadmorská výška  760  149  105
 2000  596  115  76
 3000  526  100  61
 4000  462  87  50
 5000  405  75  42
 6000  354  64  38
 7000  308  55  35
 8000  267  46  32
 10000  199  32  -
 14000  106  12  -

 

 

Príčiny výškovej choroby

V princípe sa rozlišujú štyri zóny, v ktorých môže v dôsledku nedostatku kyslíka dochádzať k rozličným reakciám organizmu. Je dôležité upozorniť na to, že sa na tieto oblasti treba pozerať ako na priemerné hodnoty, pretože individuálne dispozície a/alebo aklimatizácie môžu viesť k značným posunom.

 

Indiferentná zóna

V oblasti nadmorskej výšky, čiže vo výške 0 m, do asi 2000 m výšky nie sú fyzické a psychické funkcie človeka prakticky ovplyvňované. Športové a iné telesné vrcholné výkony (práca) nie sú preto obmedzené, alebo sú obmedzené len nepodstatne.

 

Zóna úplnej kompenzácie

Táto oblasť siaha od asi 2 000 m výšky po asi 4 000 m. Znížený tlak vzduchu s menšou ponukou kyslíka vedie už bez telesnej námahy, teda v pokoji, k zvýšeniu srdcovej frekvencie, minútového dychového objemu, ako aj srdcového minútového objemu. Okrem toho sa dodatočnou tvorbou červených krviniek (erytrocytov) zväčšuje hustota krvi. Pri záťaži tieto hodnoty značne stúpajú, v porovnaní s tým, akoby to bolo v prípade nadmorskej výšky. Fyzická a psychická výkonnosť je značne redukovaná.

 

Zóna neúplnej kompenzácie

Táto oblasť sa rozkladá od výšky cca. 4 000 m do cca. 7 000 m. V tejto zóne je bez aklimatizácie nutné počítať so značnými poruchami, až po bezvedomie a smrť. Fyzická a psychická výkonnosť je značne redukovaná. Sčasti značne ubúda aj schopnosť rozhodovania a reakcie

V tejto oblasti sa môžu vyskytnúť všetky pod symptómami menované reakcie.

 

Kritická zóna

Táto oblasť začína asi vo výške 7 000 m. V horolezeckých kruhoch sa hovorí aj o zóne smrti. Od 7 000 m výšky nie je v pľúcach, čiže v pľúcnych mechúrikoch, dosiahnutý kritický parciálny tlak kyslíka 30 – 35 mm Hg. Pod touto hodnotou nie je možná dostatočná výmena plynov (difúzia) z pľúc do krvi a z krvi do buniek. Pritom sa v tejto výške spravidla veľmi rýchlo objavujú život ohrozujúce reakcie uvedené pod symptómami. Bez prívodu kyslíka alebo rýchleho transportu do nižšej výšky je spravidla treba počítať so smrťou. Ako veľmi však takéto reakcie závisia od individuálnych daností, ukazuje príklad horolezca z Južného Tirolska Reinholda Messnera, ktorý bez prívodu kyslíka zdolal Mount Everest 8 848 m).

 

Časová rezerva

Časové rezervy predstavené v nasledujúcej tabuľke udávajú čas v minútach, ktorý danej osobe po náhlom poklese tlaku v rôznych výškach, napr. v lietadle, ešte zostáva pre dostatočnú akcieschopnosť.

 

 výška v [m]

 časové rozpätie v [min]

 7000

 5

 8000

 3

 9000

 1,5

 10000

 1

 11000

 0,6

 12000

 0,5

 

 

Aklimatizácia

Ľudský organizmus má pozoruhodnú schopnosť prispôsobenia sa na zmenené podmienky prostredia. Počet erytrocytov (červených krviniek), čiže krviniek transportujúcich kyslík, tak vo výške 4 500 m stúpa už po dvoch dňoch o cca. 10 %. Po cca. 10 dňoch pobytu je „rýchla aklimatizačná fáza“ pre zvýšenie počtu erytrocytov už ukončená. Zvýšenie počtu erytrocytov je spojené so zvýšením hematokritu. Hematokrit je percentuálny podiel stálych krvných zložiek, čiže erytrocytov, trombocytov (krvných doštičiek) a leukocytov (bielych krviniek) na objem krvi. Hematokrit činí v normálnom prípade u muža 42 – 52 % a u ženy 37 – 47 %.

Zvýšený hematokrit síce podmieňuje lepšie zásobovanie kyslíkom, môže však viesť k problémom s krvným tokom. Preto pri zvýšenom hematokrite stúpa riziko mozgovej mŕtvice, srdcového infarktu a trombóz. Zvýšený počet erytrocytov je potrebný, lebo krv je napr. v 5 000 m výške nasýtená kyslíkom už len na 75 %, pričom nasýtenosť v nadmorskej výške činí okolo 100 %. Potom nasleduje pomalý, mesiace trvajúci proces, kým sa dosiahne hematokrit cca. 70 %.

Okrem týchto aklimatizačných efektov existuje rada ďalších výškou podmienených efektov. Vo svaloch sa tak napr. zvyšuje počet kapilár, v ktorých sa uskutočňuje výmena plynov medzi krvou a vnútrom buniek, čo zlepšuje výmenu (difúziu) kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a bunkami svalového tkaniva. Vo vnútri svalových buniek sa zníženej ponuke kyslíka okrem toho prispôsobujú rôzne enzýmové systémy, najmä systémy mitochondrií.

 

Symptómy

Ako bolo spomínané, je od výšky cca. 2 000 m treba rátať s prvými príznakmi výškovej choroby.

Pritom sa symptómy dajú rozdeliť do troch stupňov. Bezpodmienečne treba dbať na to, že ťažké formy výškovej choroby môžu bez pomoci a/alebo bez znesenia do nižších výšok, resp. bez podania kyslíka veľmi rýchlo viesť k smrti.

Pritom je na pováženie, že zo v Nepále známych smrteľných prípadov sa v dôsledku výškovej choroby prihodilo asi 80 % v skupinách, hoci v jednej skupine sa spolu vyskytovalo len cca. 40 % nepálskych trekerov. Tento počet sa dá možno vysvetliť tlakom skupiny a strachom zo zlyhania.

Pozor

Pretože sa výšková choroba môže objaviť celkom nezávisle od veku a športového tréningového stavu, treba sa vyhnúť každému „hrdinstvu“ a každý príznak výškovej choroby je treba brať vážne a je nutné siahnuť po príslušných opatreniach. K tomu pozri profylaxiu a terapiu.

 

Ľahké symptómy

  • bolesti hlavy
  • nevoľnosť
  • celková nevoľnosť
  • pokles výkonnosti
  • pulz zrýchlený o viac než 20 %

 

Reakcia resp. pomoc pri ľahkých symptómoch

  • Prerušiť ďalší výstup, ak je to možné, zahájiť prestávku. Inak zostúpiť k najbližšiemu miestu odpočinku.
  • Vyčkať na nočný pokoj.
  • Eventuálne medikamentózna liečba bolestí hlavy acetazolamidom.
  • Podanie kyslíka.

 

Ak symptómy po jednej noci odznejú, môže sa risknúť resp. podstúpiť ďalší pomalý výstup.

 

Ťažké symptómy

  • ťažké, pretrvávajúce bolesti hlavy
  • ťažká nevoľnosť a zvracanie
  • silný pokles výkonnosti
  • úplná strata energie
  • dýchavičnosť a zrýchlený tlkot srdca, aj v pokoji
  • nočná nespavosť
  • suchý, sčasti silný kašeľ
  • pocity závratu a neistota pri chôdzi
  • tmavý moč o objeme menej než 500 ml za deň

Reakcia resp. pomoc pri ťažkých symptómoch

Na postihnutú osobu sa je treba pozerať ako na ťažko chorú. Bez opatrení je dokonca treba počítať so smrťou.

Preto:

  • Okamžité podanie kyslíka.
  • Zostup o minimálne 1 000 výškových metrov, aj v noci. Ak je k dispozícii, umelé dýchanie kyslíkom a transport v špeciálnom pretlakovom vaku (hyperbárna komora), v ktorom môže byť pomocou ručnej pumpy vyrobený pretlak.

 

Najťažšie symptómy

  • veľmi silné bolesti hlavy
  • úplný pokles výkonnosti
  • pomätenosť
  • silný, stály kašeľ
  • zrýchlené búšenie srdca
  • žiadne vylučovanie moču

 

Reakcia resp. pomoc pri najťažších symptómoch

Existuje akútne životné nebezpečenstvo. Postihnutej osobe sa musí bezpodmienečne pomôcť. Okamžitý transport do nižšej výšky, najlepšie o minimálne 1 000 m, ale už aj niekoľko 100 m môže účinkovať prinajmenšom utišujúco. Dodatočne, alebo ak transport nie je možný, umelé dýchanie kyslíkom. A ak je k dispozícii, umiestnenie do hyperbárnej komory. Ak je na mieste lekár, môže sa na zlepšenie kyslíkovej bilancie podať napr. nifedipin = adalát. Na liečbu mozgových a/alebo pľúcnych edémov môže byť podaný dexametazon, ako napr. fortecortín.

 

Pretlakový vak

Použitie pretlakového vaku (hyperbárnej komory) sa môže považovať len za dočasné pomocné opatrenie a v žiadnom prípade nesmie viesť k falošnému pocitu istoty. Stála práca s pumpou – najmä o veľkých výškach – je pre pomocníkov veľmi zaťažujúca, okrem toho spôsobuje odtok CO2 z vaku ťažkosti. Preto ho možno považovať len za prostriedok prvej pomoci. V pretlakovom vaku vyrobená „výška“ pre chorého je predstavená v nasledujúcej tabuľke:

 

 skutočná výška [m]

 výška vyrobená vo vaku [m]

4000

1700

5000

2500

6000

3000

7000

3900

8000

4500

 

 

Profylaxia

Z administratívy

Pri horolezectve vo väčších výškach, nech je to napríklad v Alpách, Skalistých horách, Andách alebo Himalájach má zmysel, nahlásiť sa u polície, armády a/alebo záchrannej služby a ujasniť ich možné alarmovanie, napr. vysielačkou alebo mobilným telefónom. Ďalej je nutné ujasniť možný zásah vrtuľníkov, terénnych vozidiel, nosičov, ťažných zvierat a i. Poistenie pri spätnom transporte a pri zásahu horskej služby je treba uzavrieť už pred cestou.

 

Z aparatívy

Pri pobyte vo výškach nad cca. 5 000 m, čiže napr. pri trekingu v Himalájach, je nutné so sebou nosiť kyslíkové bomby a pretlakové plastikové vaky (hyperbárne plastikové komory). Odporúčajú sa aj vysielačky a mobilné telefóny. Nosenie stanov, spacích vakov, vreckových svietidiel, malých varičov, dostatku nápojov a potravín a pod. sa považuje za samozrejmé.

 

Správanie, aklimatizačná štatistika

Pre plány vystúpiť do väčších výšok, platia nasledujúce základné pravidlá, ktoré musia byť bezpodmienečne dodržiavané, aby sa zabránilo nebezpečným resp. život ohrozujúcim situáciám:

  • Nevystupovať príliš rýchlo. Pritom vo vede však nie je žiadna záväzná norma, čo to konkrétne znamená. Ale s 300, maximálne 500 výškovými metrami denne si môžeme môžme byť istí.
  • Nijaké zaťažovanie počas aklimatizačnej fázy.
  • Spávať tak nízko, ako je to možné, večer teda podľa možnosti kúsok zostúpiť. V cca. 3 000 m môže byť veľmi prospešné zahájenie jednodňovej prestávky na odpočinok.
  • Dostatočné pitie, aj bez pocitu smädu.
  • Absolútny zákaz alkoholu.
  • Vopred vyliečiť infekcie a iné ochorenia.
  • Neužívať žiadne lieky, rovnako i žiadne uspávacie prostriedky.
  • Výživa bohatá na uhľohydráty, pretože spotrebováva menej kyslíka než tuky a bielkoviny.
  • Teplé oblečenie.

Ešte raz poukazujeme na to, že riziko ochorenia na výškovú choroby nezávisí od veku – vynímajúc malé deti so zvýšeným rizikom – alebo od tréningového stavu (športovci, nešportovci). Ani fajčiari napodiv nemajú vyššie riziko než nefajčiari. Avšak celkom iste platí:

Čím sa človek viac náhli, o to väčšie je riziko, že ochorie na výškovú chorobu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 623
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 059
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 857
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 606
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 210
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 093
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 134
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu