Mýty okolo menštruácie Odjakživa bola žena v čase svojej menštruácie u mnohých národov na Zemi považovaná za “nečistú”. Táto nečistota sa netýkala len ženy samotnej, ale aj menštruačnej krvi. Bola reč o magických silách, zlej kliatbe a iných poverách počas doby menštruačného krvácania. Preto mal nástup menštruácie vždy skôr “negatívny” image. Pozitívne pocity a postoj žien k mesačnému krvácaniu ako napr. hrdosť na to, že sú ženami, alebo šťastie zo zmeneného telestného stavu boli naproti tomu zaznamenané zriedkavo. Všetky tieto mýty okolo menštruácie sa mohli udržiavať dlhé storočia a v niektorých častiach sveta sú ešte rozšírené aj dnes.
Menštruácia ako ľudová oslava Rôzne kultúry dodnes oslavujú prvotný výskyt menštruácie u dievčaťa ako ľudovú oslavu, pretože vstupuje “do stavu ženy”. Súčasne je však, obzvlášť u primitívnych národov, tabu o to väčšie. Ceremónie zrelosti dievčat sa oslavujú sčasti celodennými tancami a spevmi. Viera v magickú silu (zväčša zlú, zriedkavo dobrú) menštruačnej krvi je rozšírená na celom svete. Príklad: Pre severoamerické indiánske kmene stlesňujú menštruujúce ženy silu zla. Verili, že vo vojnovom stave môžu s ich pomocou ľahšie poraziť nepriateľa. V priebehu storočí sa tak na tému menštruácie u mnohých národov vyvinuli určité vzory správania, ktoré majú takmer zákonný charakter a sčasti existujú ešte aj dnes.
„Ženská otázka“ od roku 3000 pred Kristom až do dnes Už v časoch pred Kristom sa premýšľalo o menštruácii a o jej dôsledkoch u mladých dievčat. Od 5. storočia pred Kristom sú od gréckych a rímskych ľudových liečiteľov známe vedecké záznamy o “ženských otázkach”. Hipokrates (460 až 377 pred n. l.) popísal menštruačné krvácanie ženy ako “odovzdávací proces nadbytočnej ženskej telesnej tekutiny”. O “nečistote” menštruujúcich žien referoval Plinius Starší (23 až 79 pred n.l.). Po prvýkrát opísal, že v blízkosti menštruujúcich žien by víno skyslo, osivo by nebolo úrodné a tráva a záhradné rastliny by vyschli. Okolo roku 1520 Paracelsus opísal existenciu menštruačného jedu, “menotoxínu”. Tento názor pretrvával až do 20. storočia.
Medzi vedou a poverou Mnoho storočí sa ďalej šíril a udržiaval pri živote „mýtus o menštruácii“. Ešte v roku 1920 boli v Nemecku zverejnené vážne vedecké práce o „Jedovatosti menštruujúcej ženy“. Až stále modernejšia diagnostika v strede pätdesiatych rokov skoncovala s výmyslom o existencii menštruačného jedu.
Napriek tomu existujú u niektorých národoch v Afrike ešte aj dnes určité rituály počas menštruácie ženy. Menštruácia tam znamená „zákaz vychádzania von“. A v Japonsku sa ešte aj dnes predávajú tampóny s rukavicami na jedno použitie, aby sa zabránilo, aby ženy prišli do styku so svojou vlastnou krvou.
V posledných 30 rokoch sa téma menštruácie stále viac oslobodzovala od tabu, a tak aj od mýtov. Zosilnením sebavedomím žien týkajúceho sa vlastného tela existuje v priemyselných krajinách na tému menštruácie už len málo mýtov. Pretože väčšina žien je dnes o svojom tele a jeho funkciách veľmi dobre informovaná, a má veľký záujem o všetky otázky okolo vlastného zdravia. K tomu patria aj poznatky o liečbe menštruačných bolestí.
Predchádzajúca téma
Menštruácia - diagnóza / diferenciálna diagnóza Nasledujúca téma
Menštruačné symptómy
