Migréna je opakujúca sa záchvatová bolesť prevažne jednej strany hlavy. Často je spojená s nevoľnosťou a zvracaním.
Tieto bolesti hlavy niekedy sprevádzajú aj neurologické príznaky ako sú závrate, mihotanie alebo zatmenie pred očami.
Druhy a príznaky migrény
Príznaky migrény sa líšia od človeka k človeku. Väčšina migrén ma spoločné:
- bolesti na jednej strane hlavy,
- nevoľnosť až zvracanie,
- citlivosť na svetlo, zvuky a pohyb,
- chorí sa preto uťahujú do zatemnených a tichých miestností.
Najčastejšie bolesti hlavy sú tenzná a klasterová bolesť a migréna. (zdroj: ADOBE STOCK/RF)Migréna bez aury
Migréna bez aury je najčastejšou formou migrény. Aura je predzvesť migrény, v tomto prípade však chýba a tak migréna prichádza bez varovania.
Je charakteristická pulzujúcou bolesťou väčšinou na jednej strane hlavy, ktorá trvá niekoľko hodín, ak sa nenasadí účinná liečba, môže trvať aj tri dni.
Bolesti hlavy sprevádzajú nevoľnosti, citlivosť na svetlo, hluk a pohyb.
Migréna s aurou
Pri tejto forme migrény, ktorá sa označuje aj ako “klasická” migréna, sa dodatočne k typickým symptómom migrény pridávajú ešte neurologické príznaky prezývané aura
- Poruchy videnia: Pacienti najčastejšie opisujú svetelné úkazy vo forme hrotov, ktoré sa premiestňujú zo stredu zorného poľa smerom von. Môže dochádzať aj k dočasnej strate zraku, čiernym škvrnám v zornom poli či videniu neexistujúcich blikajúcich svetiel.
- Môžu sa objaviť aj poruchy reči a vnímania alebo k ochrnutiu či znecitliveniu časti tela.
Jednotlivé symptómy zvyčajne netrvajú dlhšie než hodinu minút.
U mladých žien sa pozoruje osobitná forma migrény s aurou, migréna basilaris. Dodatočne k bolestiam hlavy v tyle ako aj k poruchám videnia trpia pacientky neistotou chôdze, šumením v ušiach, závratmi a poruchami vnímania v rukách a na tvári.
Chronická migréna
Ako chronická migréna sa označuje stav, keď má človek po dobu troch mesiacov bolesť hlavy najmenej pätnásť dní v mesiaci a aspoň v ôsmich prípadoch má typické migrénové prejavy. Ak je dní s bolesťou hlavy menej, hovorí sa o epizodickej migréne.
Okrem častých bolestí hlavy sa objavuje citlivosť na svetlo, zvuky, vône a pohyb, nevoľnosť a zvracania. Migrénu môže ale nemusí sprevádzať aura.
Vestibulárna migréna
K migrénovým príznakom sa pri tomto type bolesti hlavy pridávajú problémy s rovnováhou tela. Môže sa tiež prejavovať iba vestibulárnymi problémami bez bolesti. Medzi tieto patria:
- závrate, vertigo, ktoré môže trvať minúty, hodiny ale aj dni,
- nerovnováha,
- zvýšená precitlivenosť na pohyb.
Menštruačná migréna
Migrény častejšie zasahujú ženy ako mužov. Môžu súvisieť aj s hormonálnymi zmenami a u niektorých žien sa preto objavujú okrem iného aj v čase menštruácie.
Migrény počas menštruácie zvyknú byť silnejšie a dlhšie trvajúce ako bežné migrény a nemusia dobre reagovať na liečbu.
Migréna u detí
Migrény s bolesťami hlavy majú u deti iné príznaky ako u dospelých. Bolesti hlavy častejšie objavujú obojstranne, sprevádzané tupou intenzívnou bolesťou na čele.
Menej silne sa prejavujú sprievodné symptómy a dĺžka záchvatu, s vekom však rastú. Záchvaty sú kratšie než u dospelých, trvajú však minimálne jednu hodinu.
Typickou je aj nevoľnosť, bolesti brucha a zvracanie. Tieto symptómy sa v zriedkavých prípadoch môžu objavovať aj bez bolestí hlavy. Vtedy hovoríme o brušnej migréne, ktorá sa prejavuje záchvatmi bolesti brucha, nevoľnosti a zvracania.
Migrény sa u detí prejavujú zmenou správania. Obvyklé činnosti sa zastavujú, deti sa uťahujú do ústrania a vyhľadávajú ticho.
Rozdiely medzi migrénou a tenznou bolesťou hlavy. (zdroj: rf)Štyri fázy migrény
Fáza prvých príznakov
Niekoľko hodín alebo až dní pred samotným záchvatom sa objavujú varovné signály blížiacej sa migrény:
- zvýšená podráždenosť,
- zmena chuti do jedla,
- kolísanie nálad a depresia,
- záchvaty náhleho hladu,
- problémy so sústredením,
- únava,
- citlivosť na svetlo a zvuky,
- problémy so spánkom
Fáza aury (predzvesť záchvatu)
Niekoľko minút až hodinu pred bolesťami hlavy sa u niektorých chorých objavuje aura, teda neurologické symptómy:
- poruchy videnia,
- dočasná strata zraku,
- strata citu alebo mravčenie na časti tela.
Fáza bolesti hlavy
Samotné migrénové bolesti hlavy môžu trvať niekoľko hodín až tri dni.
Bolesť sa prejavuje ako prenikavé bodanie, kŕče či pulzovanie. Niektorí ľudia prirovnávajú bolesť k vŕtaniu do hlavy.
Bolesť sa individuálne prejavuje na rôznych miestach, avšak často na jednej polovici hlavy.
Okrem bolesti zažívajú postihnutí pri migréne aj nevoľnosť, zvracanie, nespavosť, upchatie nosa, depresie a úzkosti, citlivosť na svetlo, hluk, vône a pohyb.
Regeneračná fáza
Symptómy ustupujú, postihnutí sa cítia unavení a ochabnutí. Majú tiež problém so sústredením. Môžu mať depresívnu ale aj radostnú náladu, pretože niektorým ľuďom po odznení záchvatu veľmi odľahne no iným nie.
Úplné zotavenie nastáva o deň až dva.
Liečba migrény
Úspešná terapia často roky trvajúcej migrény sa nedá dosiahnuť v krátkom čase. Dlhodobo sa dá úspech docieliť najskôr kombináciou liečiv a opatrení bez liekov. Úplné vyliečenie migrény nie je možné. Pri terapii ide najmä o zmiernenie symptómov a predchádzanie záchvatom.
Domáca liečba
Pri záchvate migrény môžu bolesť zmierniť studené obklady. Pomáha tiež utiahnuť sa do tmavej, tichej miestnosti, aby sa čo najviac vylúčili vzruchy.
Môže pomôcť aj spánok a najmä pravidelný rytmus spánku a bdenia a relaxačné techniky ako meditácia a jóga.
Z dlhodobého hľadiska je potrebné ovplyvniť spúšťacie faktory. K tomu patrí zrieknutie sa určitých potravín ako sú syr, čokoláda, alkohol, kofeín, umelé sladidlá či glutamát - u každého pacienta sú spúšťače individuálne.
Lieky proti migréne
Pri liečbe migrény sa rozlišuje medzi liečbou samotného záchvatu a liečbou užívanou v intervaloch bez ťažkostí. záchvatu migrény a terapiou v takzvanom intervale bez ťažkostí.
Pri záchvate migrény
Ak je migréna spojená s nevoľnosťou a zvracaním, užívajú sa antiemitiká. Ide napríklad o liečivá metoclopramid či domperidon.
Spolu s liekmi proti nevoľnosti sa užívajú aj lieky proti bolesti - analgetiká. Na miernu migrénu zaberajú aj bežne dostupní liečivá ako kyselina acetylsalicylová, paracetamol alebo ibuprofen.
Dôležité je však myslieť na to, aby ste lieky nenadužívali. Nadmerné užívanie analgetík totiž môže viesť k nepríjemnej analgetickej bolesti hlavy. Pri migréne by ste sa mali vyhýbať kombinovaným liečivám, napríklad s obsahom kofeínu, pretože tieto môžu najčastejšie viesť k trvalým bolestiam hlavy.
Lieky pri ťažkých bolestiach hlavy
Triptány sú najúčinnejšie na akútny záchvat migrény. Zvyčajne sa užívajú už niekoľko dní pred záchvatom bolesti a niekoľko dní po jeho začiatku. Pomôžu aj proti typickým sprievodným úkazom ako sú nevoľnosť a zvracanie. V súčasnosti poznáme sumatriptán, eletriptán, rizatriptán či frovatriptán.
Triptány by sa nemali užívať pri ochorení koronárnych ciev, pri poruchách prekrvenia rúk alebo mozgových ciev.
Triptány môžu vyvolávať vedľajšie účinky ako sú tlak v oblasti hrudníka, triaška, pocit tepla, strach, únavu, pocit slabosti a omámenia. Ak by dlhšie pretrvával prudký pocit úzkosti na hrudi, obráťte sa ihneď na lekára, pretože to poukazuje na zúženie koronárnych ciev.
Zásady pri užívaní liekov proti bolesti
Pozor pri nekontrolovanom užívaní prípravkov proti bolesti. Ak sa bolesti hlavy začnú vyskytovať častejšie, mali by ste sa nechať vyšetriť lekárom.
Pre všetky prípravky (analgetiká, triptány a iné) platí:
- Užívanie nesmie byť častejšie ako 15-krát v mesiaci, inak vzniká nebezpečenstvo liekmi vyvolanej bolesti hlavy.
- Žiadne menované prípravky proti bolesti sa nehodia na liečbu v intervale bez ťažkostí, pretože dlhodobé užívanie môže viesť k dlhodobej bolesti hlavy ako aj k žalúdočnej neznášanlivosti.
Preventívna liečba
Niektoré lieky môžu znížiť častosť aj silu migrén. Užívajú sa najmä vtedy, ak migrény výrazne zasahujú do bežného života a nereagujú dobre na liečbu symptómov.
Ako prevencia proti migréne môžu slúžiť:
- lieky na zníženie krvného tlaku zaberajú najmä na migrény s aurou (metoprolol, propranolol),
- tricyklické antidepresíva,
- lieky proti záchvatom,
- erenumab.
V poslednej dobe sa veľa hovorí o novom type liečiv na migrénu - gepantoch. Rozsiahla vedecká štúdia z roku 2024 však neukázala, že by gepanty boli účinnejšie ako triptány.
Psychologická liečba
Podporná psychoterapia je dôležitou súčasťou liečby migrén. Nielenže pomáha pri možných sprievodných depresívnych a úzkostných stavoch ale behaviorálna terapia môže pomôcť aj pri zmene vzorcov správania, ktoré pacienta neustále vedú k spúšťačom.
Alternatívna liečba migrény
Niektorým pacientom s migrénou môžu pomôcť aj alternatívne liečebné postupy. Ich použitie by mali ľudia trpiaci migrénou prebrať so svojím ošetrujúcim lekárom či lekárkou.
Magnézium môže pomôcť pri migrénach ľuďom, ktorí ho majú málo. Keďže magnézium je bezpečné, je jednoduché ho vyskúšať ako možnú preventívnu liečbu. Na migrénu sa najčastejšie odporúča forma magnézium citrát v dávke 300 až 600 miligramov denne.
Akupunktúra nie je vedecky potvrdená ako efektívna liečba migrén. Niektorým ľuďom však zaberá, zrejme aj vďaka jej účinku na zníženie stresu, ktorý môže vyvolávať bolesti hlavy.
Terapia zeleným svetlom. Medzi migrénou a svetlom je zjavné prepojenie - jednak ju môže spúšťať, migrénici su na svetlo citliví a niektorí ľudia počas fázy aury dokonca vidia neexistujúce svetielkovanie. Terapia zeleným svetlom má zatiaľ iba slabšiu vedeckú podporu, no keďže nemá žiadne závažné vedľajšie účinky, môže byť tiež dobrou alternatívou pre liečbu migrénového záchvatu.
Cvičenie v intervaloch bez migrény by malo byť súčasťou života každého človeka trpiaceho migrénou. Fyzická aktivita totiž preukázateľne znižuje počet záchvatov aj ich intenzitu a trvanie. Najlepší vplyv na migrénu má aeróbne cvičenie ako beh, plávanie, tanec, bežkovanie, bicyklovanie, turistika či chodenie po schodoch.
Autogénny tréning je relaxačná technika, pri ktorej sa človek učí zamerať na svoje telo a privodiť si tak uvoľnenie. Používa sa napríklad aj pri liečbe úzkostí. Tréning vyžaduje dlhodobú prípravu, no po osvojení môže znížiť počet migrénových záchvatov.
Deväťsil je bylina, ktorá môže podľa výskumov znižovať počet migrén. Existujú však závažné obavy o jej bezpečnosti. Obsahuje totiž alkaloidy, ktoré môžu poškodiť pečeň a pľúca a viesť k vzniku rakoviny.
Prečo vzniká migréna?
Príčiny vzniku migrény sú vysoko individuálne. Zároveň môže zohrávať rolu viac faktorov od genetiky, cez hormóny až po jedlo či nápoj, ktoré môžu byť spúšťačom.
Čo sa týka životného štýlu, migrénu najčastejšie ovplyvňuje spánková rutina, hydratácia, strava či prítomnosť stresu.
Pri vzniku migrény môžu zohrávať rolu aj iné zdravotné problémy ako psychiatrické ochorenia alebo spánkové apnoe. Spúšťačom môžu byť aj problémy s čeľustným kĺbom a škrípanie zubmi, ktoré môže pomôcť odhaliť zubár.
Denné záznamy o bolesti hlavy
Sebapozorovanie na jednej strane uľahčuje diagnózu, na druhej strane môže denníček o bolestiach hlavy pomôcť odhaliť spúšťače bolesti. Čím lepšie poznáte vyvolávacie faktory, tým skôr sa im môžete vyhnúť.
Pri pozorovaní bolesti si pacient počas viacerých týždňov zaznamenáva nasledovné údaje:
- stupeň ťažkostí,
- doba a lokalizácia bolesti hlavy
- sprievodné symptómy ako mihanie pred očami, nevoľnosť,
- osobitné javy, ktoré nie sú na dennom poriadku ako stres, vzrušenie, diéta, zmeny času spánku
- požitie určitých potravín: syra, alkoholu, čokolády, jedál obsahujúcich glutamát, párkov,
- druh a množstvo užitých liekov.
