Prehľad
Úplavica je hnačkovité ochorenie, ktoré je povinné hlásiť, a ktoré je rozšírené najmä v rozvojových krajinách. Ide pri ňom o bakteriálnu infekciu shigellou dysenteriae, ktorá sa prenáša pitnou vodou a kontaminovanými potravinami. Po inkubačnej dobe jeden až tri dni dochádza k horúčke a vodnatým hnačkám, ktoré sa však následne môžu stať krvavo-hlienovito-hnisavé. Ťažké, aj život ohrozujúce chorobné priebehy sa môžu vyskytnúť najmä u malých detí, starých ľudí a osôb s oslabeným imunitným systémom. Diagnóza vyplýva z klinických symptómov, ako aj z vyšetrenia stolice. Od vývoja antibiotík, ktoré sa nasadzujú na liečbu úplavice, sa prognóza značne zlepšila.
Pôvodca
Pri povodcovi ochorenia ide o shigellu dysenteriae; to sú gramnegatívne, nepohyblivé, baktérie netvoriace spóry, ktoré produkujú bunkové jedy (toxíny) a sú veľmi citlivé na vysušenie.
Vstupná brána nákazy
Prijatie pôvodcov nastáva orálne, už 10 zárodkov stačí, aby spôsobili ochorenie; zdrojom infekcie je stolica akútne chorých osôb alebo pacientov bez symptómov, ktorí však majú baktérie v stolici, takzvaní bacilonosiči.
Výskyt a nakazenie
Úplavica je rozšírená na celom svete. Zlé sanitárne pomery a teplá klíma však podporujú rozšírenie, kvôli čomu sa úplavica v prvom rade vyskytuje v rozvojových krajinách.
Inkubačná doba
Inkubačná doba činí 1-3 dni.
Symptómy
Šigely sa dostanú do úst infikovanými predmetmi, rukami, pitnou vodou, potravinami alebo muchami. Najprv sa rozmnožujú v spodnom tenkom čreve. Počas prvých dní choroby sa objavuje horúčka, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, kŕče v bruchu a vodnaté hnačky. Ochorenie začína typicky náhle.
V tenkom čreve vnikajú šigely do sliznice a vedú k fibrinóznemu, vredovitému zápalu. Následkom sú krvavo-hnisavo-hlienovité hnačky. Tie sa objavujú 10-40 ráz denne a sú sprevádzané ťažkými kŕčmi. Na začiatku ešte obsahujú časti stolice, neskôr už len sklovitý hlien, krv a pri vredoch hnis. Najmä u starých ľudí, malých detí a pri oslabenom imunitnom systéme sa objavujú ťažké priebehy so stratou vedomia, meningizmom, vysokou horúčkou až smrťou.
Okrem opísanej formy existujú však aj miernejšie priebehy až po bacilonosičov bez symptómov. Pôvodcovia po štyroch týždňoch spontánne zo stolice zmiznú alebo sa nadlho usadia v hrubom čreve a majú za následok takzvaných dlhodobých bacilonosičov.
Značnou komplikáciou je enormná strata vody a minerálnych solí spôsobených častými hnačkami, ktoré môžu skončiť zlyhaním krvného obehu. Pri neliečení môžu vredy prederaviť stenu čreva, a potom spôsobiť život ohrozujúci zápal podbrušnice. Vredovitým poškodením hlienovitej bariéry v čreve sa v tele môžu rozšíriť ešte aj iné baktérie vyvolávajúce choroby. Pri mimoriadnej genetickej dispozícii (HLA-B27 pozitív) a chronickej infekcii sa objavujú jednostranné zápaly veľkých kĺbov, zápaly očných spojoviek a zápaly močovej rúry. Tento obraz choroby sa volá Reiterov syndróm.
Diagnóza
Mikroskopické vyšetrenie stolice natívne alebo metylénovou modrou hromadne ukáže biele krvinky.
Kvôli citlivosti pôvodcov by sa malo zabrániť dlhým prenášaním do výskumného laboratória. Kultúra sa pestuje na selektívnych živných pôdach. Klasifikácia nastáva pomocou biochemických vlastností a antigénovým sérom proti určitým bielkovinám na povrchu pôvodcu.
Po prekonanom ochorení existuje proti novej infekcii istá, časovo obmedzená imunita.
Terapia
Aj pri ľahších priebehoch by sa na skrátenie priebehu choroby a na prerušenie reťaze nákazy mala previesť antibiotická terapia. Pretože na ampicilín, tetracyklíny a bactrim existuje v rôznej miere odolnosť, nemali by byť nasadené bez predchádzajúceho testovania. Možnou voľbou sú chinolóny (ciprofloxacin, norfloxacin, ofloxacin) 2x500 mg počas piatich dní.
Prognóza
Pri včasnej liečbe – uzdravnie, inak ťažké priebehy až smrť, najmä u malých detí, starých ľudí a ľudí s oslabou imunitou.
