Prehľad
Rocky Mountain spotted fever je vážne narastajúcim, akútne prebiehajúcim infekčným ochorením, ktoré sa vyskytuje takmer výlučne v Severnej Amerike. Pôvodcom ochorenia je rickettsia rickettsie, veľmi malá baktéria. Prenos pôvodcu ochorenia na človeka nastáva kliešťami.
Ochorenie začína akútne vysokou horúčkou a bolesťami hlavy a končatín. V ďalšom priebehu sa objavujú všeobecné kožné vyrážky. Na liečbu sa používajú antibiotiká. Od zavedenia antibiotík mohla úmrtnosť klesnúť od počiatočných asi 30 % na dnešné skoro 3 %. Efektívna ochrana pred ochorením pozostáva v zabránení pohryznutiam klešťov.
Definícia / všeobecné informácie Rocky Mountains spotted fever je akútna infekčná choroba, ktorá sa vyskytuje v Severnej a Južnej Amerike, a patrí k riketsiózam. Ako riketsiózy sa označujú skupiny infekčných ochorení, ktoré sú spôsobované baktériami z rodu rickettsia a ktoré sú prenášané artropódmi, napr. kliešťami, roztočmi, blchami alebo všami. Snáď najznámejším ochorením vyvolávaným riketsiami je týfus. Iné, k riketsiózam patriace ochorenia, sú horúčka Q, horúčka cucugamuši, Wolhynická horúčka a „fievre boutonneuse“.
Horúčka Skalistých hôr bola po prvýkrát zaznamenaná v roku 1896 v Snake River Valley v Idahu, v USA. Pôvodca bol objavený v roku 1907 americkým patológom Howardom Taylorom Rickettsom a podľa svojho objaviteľa bol aj pomenovaný: rickettsia rickettsi. H. T. Ricketts zomrel len o trochu neskôr v Mexiku, tragicky, na týfus.
Pôvodca Pôvodcom Rocky Mountain spotted fever je rickettsia rickettsi. Riketsie sú gramnegatívne, len ca. 0,8 mm dlhé, nepohyblivé baktérie. Žijú obligátne intracelulárne, čiže výlučne vo vnútri zvieracích alebo ľudských buniek. Ich uprednostňovaným miestom pobytu sú črevné bunky kliešťov, roztočov, bĺch a vší. Spolu existujú štyri druhy riketsií, ktoré sa vo svojej skupine opäť ďalej delia.
Prenos Riketsie sa prenášajú, ako už bolo spomínané, artropódami (článkonožcami), čiže kliešťami, roztočmi, blchami alebo všami, na teplokrvné živočíchy, napr. hlodavce, kopytníky, psy, ale aj na človeka. Výskyt ochorení spôsobovaných riketsiami je viazaný na oblasti výskytu prenášačov z rodu arthropoda, ako aj na výskyt teplokrvných živočíchov.
Pôvodca horúčky Skalistých hôr je prenášaný istými kliešťami vyskytujúcimi sa v Severnej a Južnej Amerke:
lesnými kliešťami rozšírenými v Skalistých horách psími kliešťami vyskytujúcimi sa v stredných a východných štátoch USA potkaními kliešťami a kliešťami lesných zvierat žijúcich v Brazílii, Kolumbii a Mexiku
Z týchto oblastí výskytu sú odvodené iné pomenovania tohto ochorenia, ako napr. americká kliešťová horúčka, horúčka Sao-Paulo alebo škvrnitý týfus Nového Sveta. Ochorenie sa však vyskytuje aj v Ázii, napr. na Sibíri a v Mongolsku. Riketsie sa veľmi rýchlo dajú zničiť dezinfekčnými prostriedkami, teplom a suchom. Vo výlučkoch vší alebo bĺch však môžu prežívať a ostať infekčnými celé mesiace.
Prenos pôvodcov ochorenia nenastáva len samotným pohryznutím kliešťa, ale aj uvoľnením výlučkov kliešťa, keď sa rozpučí. Prenos ochorenia z človeka na človeka je možný len transfúziou krvi.
Inkubačná doba Inkubačná doba horúčky Skalistých hôr je krátka a trvá ca. tri dni až jeden týždeň.
Častosť Údaje o častosti horúčky Skalistých hôr existujú len pre USA. Tam je hlásených ca. 800 prípadov ochorenia ročne. Prednostne sú postihnuté deti medzi 5. a 9. rokom života. Ochorenie sa objavuje prevažne na jar a v lete, keď sú kliešte aktívne.
Symptómy Ochorenie sa začína bolesťami hlavy, bolesťami končatín a horúčkou 40-41°C. U väčšiny postihnutých (ca. 80 %) sa objavujú masívne kožné vyrážky po celom tele. Začínajú sa väčšinou na pažiach a nohách a odtiaľ sa rozširujú na celé telo. Rovnako postihnuté sú aj dlane a chodidlá.
Pri ťažkých chorobných priebehoch, ale aj pri oneskorenej terapii, sa dodatočne objavuje nevoľnosť, pomätenosť, evtl. strata vedomia a žlté sfarbenie kože. Ako komplikácie sa môžu objaviť poruchy krvného obehu s poklesom krvného tlaku, srdcovým zrýchlením a zlyhaním ľadvín, ktoré v priebehu krátkej doby vedú k smrti postihnutého.
Diagnóza Diagnóza ochorenia sa stanovuje pomocou sérologických krvných vyšetrení. Určité protilátky, ako napr. lgM, sú dokázateľné už po niekoľkých dňoch. Diagnóza môže byť však stanovená aj na základe vzorky tkaniva kože. Anamnéza postihnutého resp. rodinných príslušníkov by mala byť samozrejmou.
Terapia Liečenie postihnutých by malo prebiehať v nemocnici a pozostáva z podávania antibiotík. Používajú sa tetracyklíny a chloramfenikol.
Úmrtnosť Pred zavedením antibiotík bola úmrtnosť pre horúčku Skalistých hôr až 30 %. Od objavenia tetracyklínov a chloramfenikolu v 40tych rokoch minulého storočia mohla byť úmrtnosť znížená na menej než 3 %.
Profylaxia Na vyhnutie sa infekcii spôsobenej pôvodcom horúčky Skalistých hôr, sa musí zabrániť kontaktu s kliešťami. Najúspešnejšie je, celkom sa vyhýbať kliešťovým oblastiam celkom vyhýbať. Ak to nie je možné, treba dbať na nasledovné body:
Po pobyte v ohrozených oblastiach by sa malo telo prezrieť, či na ňom eventuálne nie sú kliešte. U ľudí sú to špeciálne oblasti tela medzi nohami, v podkoleniach, pod pažami, na šiji a na okrajoch vlasového porastu. Najlepšie, ak postavíte svoje dieťa na stoličku alebo na stôl a starostlivo prezriete kožu, najmä v kožných záhyboch. Pozor: Kliešte môžu byť veľmi malé a môžu sa dať len ťažko rozoznať. Môžu sa nasať až na dvestonásobnú veľkosť svojho tela. Oblečenie s dlhými rukávmi, dlhé nohavice, pokrývka hlavy a pevná obuv sťažujú kliešťom zahniezdenie. Éterické oleje a lotions na ochranu pred komármi tiež ponúkajú obmedzenú ochranu. Dbajte na to, aby sa aromatické látky postupne časom vyparovali.
Pre laboratórny personál, avšak nie pre normálne obyvateľstvo je k dispozícii očkovacia látka.
