Mor

Prehľad Mor je bakteriálne infekčné ochorenie vyskytujúce sa v epidémiách, ktoré bolo známe už v antike a odvtedy si vyžiadalo nespočetné smrteľné obete. Jedná sa pritom o ochorenie vyskytujúce sa u hlodavcov, ktoré môže byť na človeka prenesené parazitmi, ako napr. potkaními blchami. Potom je možný aj prenos z človeka na človeka. Rozlišujú sa štyri formy priebehu: žľazový mor a abortívny mor (= nie úplne rozvinutý), ktoré oba môžno prežiť, a smrteľné varianty – pľúcny mor a septický mor. Terapia antibiotikami pomáha len pri včasnom začiatku. Neexistuje žiadne očkovanie, preventívne užívanie antibiotík však môže ochoreniu u ohrozených osôb zabrániť.

Všeobecné informácie / z histórie Pojem pest pochádza z latinčiny a znamená nákazlivú chorobu, epidémiu.

Mor je vysoko nákazlivá, bakteriálna infekčná choroba, ktoré sa môže vyskytovať buď ako žľazový alebo ako pľúcny mor. Táto choroba je pôvodne ochorením vyskytujúcim sa u divo žijúcich hlodavcov (zoonóza). Dnešný výskyt choroby je hlásený už len z morom zamorených rezervoárov divoko žijúcich hlodavcov. Tieto sú v strednej Ázii, východnej aj strednej Afrike, Južnej Amerike a v Skalistých horách v USA. V súčasnosti sú ohrození najmä obyvatelia lesov v horách a vysočinách, ako aj poľovníci.

V minulých dobách sa mor opakovane šíril v ťažkých epidémiách Európou a Áziou. Prvé správy o ochorení siahajú až do Antiky, tak opisuje epidémiu napr. Thukydides okolo roku 430 pred Kristom počas Peloponézskej vojny v obliehaných Aténach. Medzi 1347 a 1352 sa šírila pandémia, t.zn. epidémia rozšírená na viacero krajín, neskôr označovaná ako “čierna smrť”, až do Islandu a vyžiadala si ca. 25 miliónov mŕtvych. To zodpovedalo približne jednej tretine vtedajšieho obyvateľstva! V následných dobách stále dochádzalo k viac alebo menej ťažkým epidémiám. 1896 sa začala šíriť opätovná epidémia z Ázie. Pretrvávala ca. 50 rokov a po prvýkrát došlo k prípadom ochorenia rozšírením infikovaných potkanov obchodnými lodnými cestami vo všetkých veľkých prístavoch na svete. Táto posledná veľká pandémia spôsobila ca. 12 miliónov smrteľných prípadov.

Jedno z najvýznamnejších diel literatúry, ktoré sa zaoberá týmto ochorením, pochádza od Francúza Alberta Camusa (1913-1960). Pôvodca Pôvodcom moru je yersinia pestis, bezbičíkovitá, tyčinkovitá, gramnegatívna baktéria, čiže baktéria nesfarbiteľná pomocou farbenia podľa Grama. Bola objavená v roku 1894 A. E. Yersiom a S. Kitasatom a podľa prvého bola pomenovaná.

Yersinia pestis je veľmi infekčná: Už 100 až 500 vdýchnutých baktérií stačí, aby spôsobilo pľúcny mor.

Cesty šírenia nákazy Mor sa prenáša rôznymi ektoparazitmi. To sú parazity, ktoré žijú na povrchu tela svojho hostiteľa, ako napr. blchy. Potkaní mor je častejším predchodcom epidémií u človeka. Potkanie blchy sa infikujú na chorých potkanoch a po smrti potkanov vyhľadajú človeka ako náhradného hostiteľa, a potom ho ochorením infikujú. Ľudskými blchami sa ochorenie potom ďalej prenáša z človeka na človeka. Nákaza je však možná aj infikovanými predmetmi a ako kvapôčková infekcia dýchacími cestami. V poslednom prípade hovoríme o pľúcnom more.

Inkubačná doba Inkubačná doba je pri pľúcnom more 1-2 dni, pri žľazovom more 2 až 6 dní.

Symptómy Ochorenie sa podľa druhu prenosu a priebehu prejavuje rôzne. Možno rozlišovať štyri formy. Najčastejšie sa vyskytujúcou formou je žľazový alebo bubonický mor prenášaný pohryznutiami potkaních bĺch. Začína horúčkou, bolesťami hlavy a končatín, omámenosťou a ťažkým chorobným pocitom po inkubačnej dobe 2-6 dní. V lymfatickej odtokovej oblasti blšieho pohryznutia dochádza k bolestivému zápalu lymfatických ciev a lymfatických uzlín, ktorý môže opuchnúť na hrče veľké až 10 cm.

Potom čo hrče hnisavo navrú, môžu sa potom ako vred rozpadnúť. Ak hrče prasknú alebo sa umelo otvoria je možné uzdravenie. U viac než polovice pacientov žiaľ však dochádza k smrteľnému priebehu ochorenia prechodom pôvodcov do krvného toku (sepsa) s vývojom pľúcneho moru alebo k rozsiatiu pôvodcov s rozsiahlymi kožnými krvácaniami (“čierna smrť”).

Pľúcny mor, ako bolo vyššie spomínamé, sa môže vyvinúť v priebehu žľazového moru (sekundárny pľúcny mor), môže byť však vyvolaný aj priamo kvapôčkovou infekciou, t.zn. prenosom z človeka na človeka (primárny pľúcny mor). V tomto prípade je inkubačná doba s 1-2 dňami veľmi krátka. Choroba väčšinou začína prudko – dýchavičnosťou, kašľom, modrým sfarbením pier a čierno-krvavým hlienom. Vykašliavanie vysoko infekčného hlienu je veľmi bolestivé. Neskôr sa vyvíja pľúcny edém a nastáva zlyhanie krvného obehu. Neliečený pľúcny mor prebieha vždy smrteľne, väčšinou medzi 2. a 5. dňom ochorenia.

Septický mor sa nevyskytuje len ako komplikácia žľazového alebo pľúcneho moru, môže sa vyskytovať aj primárne, bez iných symptómov. Takmer vždy končí smrteľne. Okrem týchto troch ťažkých priebehov ochorenia sú možné aj mierne priebehy. Potom hovoríme o abortívnom more. Často je spojený iba s miernou horúčkou a malým opuchom lymfatických uzlín a zanecháva dlhotrvajúcu imunitu.

Diagnóza Diagnóza vyplýva z obrazu ťažkostí pacienta a zo sprievodných stavov (epidemiológia). Pôvodcovia sa dokazujú mikroskopicky a vna základe kultúry, v hliene, krvi alebo v hnise lymfatických uzlín. Stanovenie diagnózy môže nastať aj sérologicky. Prvé prípady nie sú väčšinou odhalené, obzvlášť ak ide o pľúcny mor.

Komplikácie Pľúcny mor a septický mor sa môžu vyskytnúť ako kompikácie žľazového moru. Predstavujú však, ako bolo vyššie opísané, aj samostatné formy priebehu ochorenia.

Terapia Pre úspešnú liečbu je nutné užívanie antibiotík, a síce čo najskôr. Penicilíny nie sú účinné. Ako možný prostriedok sa nasadzuje streptomycin (intramuskulárne), a ak sa streptomycin nesmie podať, napr. pri hluchote, podáva sa doxycylín, ktorý patrí medzi tetracyklíny. Okrem toho sa v prípade, že došlo k meningitíde podmienej pôvodcami, podáva aj chloramfenikol. Ak je potrebná profylaxia, napr. u rodinných príslušníkov alebo iných kontaktných osôb chorého, používa sa doxycylín alebo cotrimoxanol.

Letalita Pri neliečenom septicom a pľúcnom more činí letalita až 100 %. Pri rýchlom nasadení antibiotík môže byť úmrtnosť zredukovaná na ca. 20 až 50 %, pričom sa žľazový mor dá lepšie antibioticky liečiť než pľúcny mor.

Profylaxia Profylaxia sulfoamidmi alebo tetracyklínmi u rizikových supín, ako napr. nemocničný personál, ďaleko vytlačila očkovanie spojené s vedľajšími účinkami. Ochranné očkovanie bolo kvôli týmto vedľajším účinkom stiahnuté z trhu. Najlepšia profylaxia pozostáva z boja proti potkanom a blchám, ako aj kontrolou a hlásením podozrivého úhynu hlodavcov. Ochranná maska na ústa tiež ponúka istú ochranu proti pľúcnemu moru.

Význam moru ako biologickej zbrane Už v 14. storočí bol mor nasadený ako “biologická zbraň”. Pri dlhoročnom obliehaní mesta Kaffa pri Čiernom more prišli obliehajúci Tatari na hrozný nápad – dopraviť do mesta morom infikované mŕtvoly pomocou katapultov. Epidémia rozširujúca sa v meste ukončila obliehanie, pretože obyvatelia z mesta utiekli. Utečenci možno boli spúšťačmi veľkej morovej pandémie v roku 1346, ktorá usmrtila jednu tretinu obyvateľov Európy.

V 2. svetovej vojne zhadzovali Japonci na čínske mestá blchy infikované baktériami moru, a tak vyvolali viaceré morové epidémie. Seriózne odhady vychádzajú až z 270 000 mŕtvych. Aj v bývalom Sovietskom Zväze sa intenzívne pracovalo na vývoji pôvodcov moru ak biologickej zbrane. Za mimoriadne nebezpečnú sa považuje možnosť uvoľnenia baktérií odolných proti antibiotikám.

V súčasnosti by sa teroristickí útočníci iste pokúsili rozšíriť pľúcny mor, pretože tento je možné z človek na človeka najrýchlejšie prenášať, a zabíja veľmi rýchlo. Aby sa pôvodca tak jemne spulverizoval, aby mohol byť vdýchnutý, je však potrebné vybavenie špeciálneho laboratória. Pôvodca však nie je tak dlho stabilný ako napríklad pôvodca slezinovej sneti. Vo vzduchu môžu baktérie našťastie prežiť len niekoľko hodín. Inikovaní samoatentátnici môžu spôsobiť značné škody, čo môže hlavne viesť k panickým reakciám obyvateľstva. Extrémne reakcie na spomínaného pôvodcov slezinovej sneti, ktorí boli krátko po 11. septembri rozosielaní poštou, sú toho zjavným príkladom