Prehľad Lepra, v Nemecku nazývaná aj ako malomocenstvo, je chronická infekčná choroba, ktorá poškodzuje kožu a sliznice a napáda aj nevové bunky. Pôvodcom ochorenia je mycobacterium leprae. Pôvodca žije intracelulárne, čiže vo vnútri buniek človeka.
V súčasntosti trpí na lepru asi 1,2 milióna ľudí na celom svete, každý rok je asi 700 000 nových prípadov ochorenia, v roku 2001 to podľa WHO dokonca bolo 790 000, väčšina z toho v Indii. Napadnutím nervových buniek je naprv obmedzený hmat, čo často vedie k poraneniam a popáleninám. V ďalšom priebehu môže pri chýbajúcej liečbe dochádzať aj k oslepnutiu, čo má samozrejme spolu s obmedzeným hmatom katastrofálne následky. Lepra je v súčasnosti liečiteľná kombinovanou terapiou z viacerých antibiotík.
Z histórie Lepra je jednou z prvých chorôb človeka, ktorých pôvodca bol objavený. Už v roku 1873 popísal Nór Dr. Gerhard H. Armauer Hansen mycobacterium leprae v kožnom tkanive chorého. Okrem toho už tisícročia existujú o lepre správy z Číny a Indie, ktoré ju popisujú a určujú aj pravidlá pre zaobchádzanie s chorými na lepru. Choroba, ktorá je v Biblii opísaná ako lepra, sa celkom nezhoduje so symptómami lepry, a môže opisovať celú radu kožných ochorení.
Prvý absolútny dôkaz lepry sa našiel v oblasti Stredného mora v egyptských kostrách z 2. storočia pred Kristom. Lepra bola do oblasti Stredného mora pravdepodobne zavlečená vojakmi Alexandra Veľkého, keď sa v rokoch 327 – 326 pred Kristom vracali z Indie. Lepra sa šírila Západom veľmi pomaly, v 12. až 13. storočí dosiahla epidemické rozmery, a potom pomaly mizla. V Nórsku, kde potom bola baktéria aj objavená, dosiahla v 19.storočí ešte raz vrchol.
Pojem malomocného zaviedol v Nemecku Martin Luther svojím prekladom Biblie. Tento pojem opisuje sociálne zaobchádzanie s chorým – izoláciu od spoločnosti. Cirkev v stredoveku stanovila prísne pravidlá správania pri zaobchádzaní s chorými na lepru. Malomocní dostali špeciálny odev s kapucňou, rukavice a hrkálku, aby na seba upozorňovali, pretože aj oslovovať zdravých ľudí, bolo pre nich zakázané. Chorí boli ďalej izolovaní v domoch malomocenstva mimo miest, ktoré však väčšinou ležali na frekventovaných uliciach, aby sa chorým umožnilo aspoň žobranie.
Tragickým na lepre bolo, že postihnutí zriedka zomierali, avšak boli čoraz viac zmrzačení a znetvorení. Napriek rozsiahlej izolácii bolo o postihnutých postarané, a boli prichýlení (na rozdiel od chorých na mor) cirkvou, pretože v Biblii sa často opisovalo liečenie malomocných, čo stanovilo pomoc ako kresťanské pravidlo správania. Posledný dom malomocenstva sa nachádza v malej rumunskej dedinke Tichileski, ležiacej ca. 300 km východne od Bukurešti. V roku 2002 žilo v tomto dome, založenom v roku 1905, už len okolo 40 osôb, väčšinou starších, veľmi slabých ľudí.
Objavenie pôvodcu ochorenia v roku 1873 a poznanie, že išlo o infekčné ochorenie, nedopomohlo postihnutým v priebehu ďalších 70-tych rokov ešte k žiadnemu zlepšeniu ich situácie, naďalej boli izolovaní prevažne na ostrovoch.
Až začiatkom štyridsiatych rokov priniesol výskum lepry konkrétne úspechy pri liečení chorých sulfónmi (promin a od roku 1949 dapson, známy aj ako DDS). Tieto lieky baktérie nezničili, zbrzdili však ich rozširovanie v tele. Od roku 1963 sa s veľmi veľkým úspechom používa antibiotikum rifampicin v kombinácii s dapsonom. Pri multibakteriálnej lepre môže byť na ďalšie zlepšenie liečby dodatočne podávaný ešte clofazimin.
Symptómy a diagnóza
Postihnutá leprou
Mycobacterium leprae najlepšie rastie pri teplote 33°C. Preto je najčastejšie a najsilnejšie postihuntá tvár, niekedy oči, končatiny a koža chorého na lepru. Avšak symptómy lepry sú veľmi rôznorodé a rozdielne od pacienta k pacientovi.
Prvým znakom ochorenia na lepru je často pocit necitlivosti v prstoch alebo chodidlách a opuchnutie nervových vlákien. Ďalšími skorými príznakmi sú fľaky na pokožke, ktoré sa pri svetlej pokožke javia ako červené a pri tmavej ako svetlé.
Tieto kožné škvrny postihnutý pociťuje tiež ako necitlivé. Tieto prejavy sa môžu niekedy zamieňať s inými chorobami, ako napr. s lupienkou a niektorými červovitými parazitmi. Diagnóza lepry vyplýva z klinického vyšetrenia chorého, na základe vysokej špecifickosti kožných oblastí obmedzených vo svojej citlivosti. Diagnóza sa môže potvrdiť kožným sterom, v ktorom sa baktérie zviditeľnia Ziehlovým-Neelsenovým farbením.
Existujú, zjednodušene povedané, dve polárne formy lepry a rôzne medziformy: Multibacilárna lepra, ktorá je nákazlivá a aj nazýva sa aj lepromatózna lepra, a paucibacilárna forma, nazývaná tuberkulózna lepra.
Lepromatózna lepra je charakteristická rozmnožovaním baktérií v tkanive takmer bez zábran. Bola určená až jedna miliarda baktérií na gram tkaniva. Dochádza pritom k silným opuchom, najmä na tvári chorého a k odumieraniu nervových buniek so značným nebezpečenstvom možnosti poranenia. Následkami sú jazvy a zmrzačenia. Ďalej môže dochádzať aj k vypadávaniu vlasov, a v neskorom štádiu lepry sú napádané aj vnútorné orgány a kosti. Táto forma ochorenia môže byť smrteľná, v každom prípade vedie k pokročilému zmrzačeniu a môže byť liečená iba pomocou antibiotík.
Pri tuberkulóznej lepre bráni rozmnožovaniu baktérií telu vlastná imunitná obrana. Objavujú sa lokálne ohraničené fľakaté kožné sfarbenia a včasné napadnutie nervov s ochrnutiami. Táto forma ochorenia sa čiastočne zahojí sama. K obom týmto formám existujú medziformy s ťažkými kožnými reakciami, ktoré sa často objavujú pri medikamentóznej terapii špecifickej pre lepru a sú vyvolávané imunologickými reakciami.
Existuje takzvaný lepromíntest, ktorý meria protilátky pacienta proti pôvodcovi ochorenia. Tento test umožňuje evidenciu infikovaných osôb, u ktorých je ochorenie bez symptómov.
Hlavným problémom je, že choroba je v prvotnom štádiu ťažko rozpoznateľná, a postihnutí sa väčšinou idú liečiť, kvôli ešte stále praktizovanému sociálnemu odporu, až keď sa vyskytli ireparabilné poškodenia.
Výskyt a častosť Krajiny s najväčším počtom malomocných sú India, Brazília, Bangladéš, Myanmar (Burma) a Nigéria, ale rovnako postihnutých je aj väčšina chudobných rozvojových krajín. V súčasnosti na lepru na celom svete trpí asi 1,2 milióna ľudí (prevalencia), každý rok je asi 700 000 nových prípadov ochorenia (incidencia), v roku 2001 to podľa WHO bolo dokonca 790 000. Z dodnes neznámych dôvodov ochorenie v 16. storočí, až na pár izolovaných oblastí, v Európe takmer vymizlo.
Cesta šírenia nákazy a inkubačná doba
Presná cesta prenosu a šírenia lepry nie je napodiv, aj napriek 100 ročnému výskumu, ešte známa. Nejakú úlohu však zohrávajú, ako sa zdá, zlá výživa, špinavá voda a stiesnené obývacie priestory. Za najpravdepodobnejšiu cestu šírenia lepry sa považuje transnazálna – t. zn. cez sliznicu nosa – kvapôčková infekcia.
Priamy, dlhodobý telesný kontakt, napr. pri zaobchádzaní s malomocným v domácnosti, môže viesť k prenosu infekcie. Veľkú úlohu však zohráva vlastná imunitná obrana: len 5 – 10 % ľudí je na lepru náchylných.
Pôvodca lepry, mycobacterium leprae, sa delí len asi každých 13 dní. To je extrémne pomaly, na rozdiel od iných baktérií ako salmonely alebo pôvodcovia cholery, ktorí sa delia každých 20 minút, a ktorých množstvo vedie v tele k ochoreniu v priebehu niekoľkých dní alebo dokonca hodín. Inkubačná doba lepry činí z dôvodu tejto pomalej miery rastu niekoľko mesiacov až 20 rokov, spravidla 4 – 5 rokov.
Terapia
Lepra sa od roku 1980 úspešne lieči kombinovanou terapiou z rôznych antibiotík, a to rifampicinu, chlofamizinu (lamprena) a dapsonu (DDS). Užívanie liekov je nutné po dobu 6 mesiacov až 1 roku a vedie k úplnému zničeniu pôvodcu ochorenia v tele postihnutého. Podporná pohybová terapia zabraňuje ochrnutiam. Vo výnimočných prípadoch, napr. pri single skin lesions, čiže pri ojedinelých kožných zmenách, sa môže medikamentózna terapia obmedziť na 1 deň.
Profylaxia
Ochranné očkovanie proti lepre neexistuje. Dôvodom je nemožnosť kultivácie pôvodcu v laboratóriu. Zdravotnou osvetou a masovými prehliadkami, napr. v školách, sa pokúšame rozpoznať postihnutých čo najskôr, skôr než vzniknú nenapraviteľné poškodenia. V niektorých krajinách sa očkovanie proti tuberkulóze vakcínou BCG, ktorej pôvodca je príbuzná baktéria mycobacterium tuberculosis, javí ako istá ochrana pred leprou.
