Legionárska choroba: Ako súvisí s teplotou vody a ako ju liečiť

Legionelóza, hovorovo označovaná ako legionárska choroba, je ťažkou formou zápalu pľúc, ktorú spôsobujú baktérie - legionely.

U starších ľudí a u ľudí s oslabenou imunitou môže skončiť smrteľne.

Čo je legionela

Legionela je rod patogénnych baktérií. Je známych minimálne 50 druhov týchto baktérií, zhruba polovica môže nakaziť ľudí.

Baktérie legionely sa vyskytujú v sladkovodných vodách zväčša však v nízkej koncentrácii niekoľkých zárodkov na liter. Tu sa rozmnožujú vo vnútri améb.

Mimoriadne silne sa však rozmnožujú pri teplotách medzi 30 a 45 stupňov Celzia. Pri teplotách nad 60 stupňov však baktérie pomaly hynú a pri teplotách nad 70 stupňov hynú veľmi rýchlo. Baktérie je preto možné zabiť pri prekročení teploty vody nad túto teplotu aspoň na niekoľko minút.

Legionelóza môže mať dve formy a to pontiacku horúčku a závažnejšiu legionársku chorobu.

Legionárska choroba

Llegionárska choroba je závažný zápal pľúc, ktorý spôsobuje baktéria Legionella pneumophila. Choroba sa môže rozvinúť po vdýchnutí vodného aerosólu s baktériami, nie každý sa však nakazí. Náchylnejší sú fajčiari, starší ľudia a ľudia s iným ochorením dýchacích ciest.

Baktérie legionelózy sa šíria a rozmnožujú predovšetkým v teplých vodách s teplotami medzi 30 a 45 stupňov, a to hlavne v potrubiach s teplou vodou napr. hotelov, plavární, škôl alebo obytných domov.

Ako zdroj nákazy však môžu prísť do úvahy aj zvlhčovače vzduchu na pracoviskách alebo v obytných priestoroch, alebo dokonca inhalátory v lekárstve.

Príznaky sa zvyčajne objavia do desiatich dní od vystavenia baktérií. Zriedkavo však môžu prepuknúť až po troch týždňoch.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Infektológ o legionele: Nakazili sa aj v nemocniciach, problémom sú klimatizácie i fontány Čítajte 

Cesta šírenia legionely

Baktérie legionárskej choroby sa do dýchacieho systému prenášajú cez nos a ústa rozstriekanou vodou alebo ako aerosóly.

Riziko infekcie vzniká všade, kde sa môžu vytvárať drobné kvapôčky vody:

• sprchy a kohútiky,
• perličkové kúpele a vírivé kúpele,
• niektoré klimatizačné zariadenia,
• okrasné fontány, najmä v interiéri,
• výkladné skrine na potraviny so zvlhčovaním vzduchu a iné zariadenia vytvárajúce vodnú hmlovinu,
• zavlažovacie systémy so záhradnými hadicami používané na polievanie rastlín.

"Pokiaľ nie je v pitnej vode dokumentovaná legionela, nie je potrebné vykonať žiadne opatrenia. Nákaza z pitia vody je prakticky nemožná, nakaziť sa môžeme, iba ak sa pitná voda dostane do dýchacích ciest," povedal pred časom v rozhovore pre Korzár infektológ Pavol Jarčuška.

Prenos z človeka na človeka je mimoriadne zriedkavý.

Príznaky legionárskej choroby

Symptómy legionárskej choroby sú ako pri ťažkom zápale pľúc. Legionelóza sa začína s vysokou horúčkou, zimnicou, bolesťami hlavy a svalov a celkovou slabosťou. Následne sa objavuje suchý kašeľ a dýchacie ťažkosti.

Tretina pacientov môže mať aj hnačku alebo zvracať. Zhruba polovica pacientov môže byť zmätená alebo blúzniť.

Diagnóza

Prvá podozrivá diagnóza legionelózy vyplýva z existujúcich symptómov. Jednoznačná istota sa však dá získať až dôkazom pôvodcu. Na to sa robí dôkaz protilátok v moči alebo sa prevedie mikroskopický dôkaz zo vzoriek, resp. kultivácia pôvodcu z dýchacích orgánov.

Mikroskopický záber baktérie legionella pneumophila, ktorá spôsobuje legionársku chorobu. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Liečba legionárskej choroby

Legionelózu je možné liečiť iba antibiotikami. Penicilín je na ochorenie neúčinný, vhodným liekom je napríklad erytromycín.

Popri príčinnom boji s pôvodcom môže byť zmysluplná aj dodatočná liečba symptómov.

Úmrtnosť

Pri včasnej správnej diagnóze je legionárska choroba dobre liečiteľná, takže smrteľný koniec je v súčasnosti relatívne zriedkavý. Bez správnej liečby je však úmrtie časté hlavne u starších ľudí a u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Bez liečenia účinným antibiotikom vedie ochorenie najmä u starších ľudí a u ľudí s oslabenou imunitou v približne 20 percentách prípadov k smrti.

Prevencia legionárskej choroby

Pôvodca začína hynúť pri teplotách nad 60 až 70 stupňov. Preto by mali byť teplovodné zabezpečovacie systémy zahrievané v pravidelných odstupoch na teploty nad 70 stupňov. Existujú však údaje, že baktérie dokážu takéto zahrievania dočasne prežiť v relatívne veľkých jednobunkových amébach. Skutočne spoľahlivú ochranu by preto ponúkali len vhodné filtračné zariadenia s veľkosťou pórov pod 0,2 µm.

Zabudovanie takýchto filtrov však často stroskotá na zvýšených nákladoch, ktoré sú s tým spojené. V každom prípade sa musí pri výskyte symptómov typických pre takéto ochorenie myslieť aj na túto chorobu a urobiť zodpovedajúcu diagnostiku. Čím skôr potom nasleduje efektívna liečba, o to lepšie sú šance na vyliečenie.

Ako prevenčné opatrenie možno pri prvom použití sprchy v teplej krajine, ktorá dlhší čas nebola používaná, nastaviť túto sprchu čo možno na najhorúcejšie, pritom vydýchnuť, opustiť miestnosť a nechať sprchu tiecť niekoľko minút. Týmto spôsobom sa eventuálne možno vyhnúť prvej pare, ktorá obsahuje väčšinu baktérií.

Pontiacka horúčka

Ďalším infekčným ochorením zapríčineným legiolami je takzvaná pontiacka horúčka, pomenovaná po meste Pontiac v spolkovej krajine USA, v Michigane.

Pontiacka horúčka je porovnateľná s chrípkou a nevedie k zápalu pľúc. Smrteľný priebeh je u pontiackej horúčky zriedkavou výnimkou. Toto ochorenie prebieha značne miernejšie ako legionárska choroba.

Zdroj: leták Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, Úrad verejného zdravotníctva SR