Prehľad
 |
| Legionely |
Všeobecné informácie
Legionelóza (legionárska choroba) je ťažkým ochorením pľúc, ktoré je spôsobované baktériou s odborným názvom legionella pneumophila. Bez liečenia účinným antibiotikom vedie ochorenie najmä u starších ľudí a u ľudí s oslabenou imunitou v približne 20 % prípadov k smrti. Baktérie legionelózy sa šíria a rozmnožujú predovšetkým v teplých vodách s teplotami medzi 30°C a 45°C, a to hlavne v potrubiach s teplou vodou napr. hotelov, plavární, škôl alebo obytných domov. Ako zdroj nákazy však môžu prísť do úvahy aj zvlhčovače vzduchu na pracoviskách alebo v obytných priestoroch, alebo dokonca inhalátory v lekárstve.
Pontiacka horúčka
Ďalším infekčným ochorením zapríčineným legiolami je takzvaná pontiacka horúčka, pomenovaná po meste Pontiac v spolkovej krajine USA, v Michigane. Táto pontiacka horúčka je porovnateľná s chrípkou a nevedie k zápalu pľúc. Smrteľný priebeh je u pontiackej horúčky zriedkavou výnimkou. Toto ochorenie prebieha značne miernejšie ako legionárska choroba.
Z histórie
Pomenovanie legionárska choroba pochádza zo stretnutia veteránov amerických vojsk v roku 1976 vo veľkom hoteli vo Philadelphii v spolkovej krajine Pennsylvania. Vtedy na ťažkú infekciu s kašľom, dýchacími ťažkosťami a vysokou horúčkou ochorelo 221 zo starších mužov, ktorí sa tam zišli. Lekári diagnostikovali zápal pľúc, a podľa toho ho liečili penicilínom. Avšak liečba ostala bez úspechu, takže 34 chorých zomrelo. Až o asi pol roka neskôr, v roku 1977, bol pôvodca tohto, zo začiatku mysteriózneho ochorenia rozpoznaný Mc Dadeom a inými. Bola to baktéria s dnešným menom legionella pneumophia.
V Berlíne bola januári/februári 2001 za veľkého záujmu médií zatvorená rada plavární kvôli napadnutiu legiolami. Ľudia sa našťastie vďaka včasnej reakcii úradov pritom nenakazili.
V júli 2001 došlo v španielskom meste Murcia k prepuknutiu choroby. 600 osôb ochorelo, dve na legionelózu zomreli.
V severo-západnom meste v Anglicku Barrow-in-Furness prepuklo ochorenie začiatkom augusta 2002 s okolo 60 postihnutými. Jedna osoba na infekciu zomrela. Za ohnisko infekcie bolo označené klimatizačné zariadnie miestneho mešťanského centra s relatívne silným verejným ruchom.
Začiatkom júla 2003 zomreli na legionelózu podľa oficiálnych údajov dvaja pacienti v klinike vo Frankfurte nad Odrou (stav: júl 2003). Po pôvode zárodkov sa dnes ešte pátra. Ako príčina sa berie do úvahy vodný zásobobací systém.
Pôvodca
Pôvodca je relatívne ťažko dokázateľný, preto bol aj identifikovaný až v roku 1977 v USA Mc Daedom a inými. Ide o legionely, teda tyčinkovité baktérie. Špeciálnym pôvodcom legionárskej choroby je baktéria legionella pneumophila. V pľúcach človeka sa legionely rozmnožujú v monocytoch, čiže v istom druhu leukocytov. Táto baktéria je gramnegatívnou tyčinkovitou baktériou. Gramnegatívny znamená, že sa podľa metódy farbenia lekára Hansa C. Grama (1853 – 1938) dá zafarbiť na červeno
Častosť
Legionárska choroba sa ešte dnes ako taká často nespozná, a podľa toho sa lieči neskoro. Podľa odhadov Inštitútu Roberta Kocha (RKI) v Berlíne, v Spolkovej Republike Nemecko ochorie na túto bakteriálnu infekčnú chorobu ročne asi 6 000 – 10 000 ľudí. U asi 1 – 5 % zápaloch pľúc liečených v nemocniciach sa vraj jedná o legionelózu.
Cesta šírenia nákazy
Baktérie legionárskej choroby sa do bronchiálneho systému prenášajú oblasťou nosa, úst a hltana rozstriekanou vodou alebo ako aerosóly, teda pri sprchovaní alebo klimatizačnými zariadeniami, Whirpoolmi a i. Ako zdroj nákazy však môžu prísť do úvahy aj zvlhčovače vzduchu na pracoviskách alebo v obytných priestoroch, alebo dokonca inhalátory v lekárstve. Prenos z človeka na človeka sa naproti tomu považuje skôr za nepravdepodobný. Pod aerosólom rozumieme jemné rozptýlenie pevnej alebo kvapalnej látky, čiže tu vody, v nejakom plyne. Typickými aerosólmi sú napr. hmla alebo dym.
Inkubačná doba
Inkubačná doba, čiže doba medzi infikovaním a prepuknutím ochorenia, sa pohybuje medzi 2 a 10 dňami.
Symptómy
Symptómi sú také ako pri ťažkom zápale pľúc s čiastočne vysokou horúčkou, kašľom, dýchacími ťažkosťami a celkovou slabosťou.
Diagnóza
Prvá podozrivá diagnóza vyplýva z existujúcich symptómov. Jednoznačná istota sa však dá získať až dôkazom pôvodcu. Na to sa robí dôkaz protilátok v moči alebo sa prevedie mikroskopický dôkaz zo vzoriek, resp. kultivácia pôvodcu z dýchacích orgánov.
Terapia
Liečba nastáva pomocou antibiotík. Jenou z možností je o.i. pritom erytromycin. Penicilín je naproti tomu proti pôvodcovi ochorenia neúčinný. Popri príčinnom (kauzálnom) boji s pôvodcom môže byť zmysluplná aj dodatočná liečba symptómov.
Letalita
Pri všasnej správnej diagnóze môže byť toto pľúcne ochorenie dobre liečené, takže smrteľný koniec je v súčasnosti relatívne zriedkavý. Bez správnej liečby je však smrteľný koniec možný hlavne u starších ľudí a u ľudí s oslabeným imunitným systémom až v okolo 20 = prípadov.
Profylaxia
Pôvodca začína hynúť pri teplotách nad 60°C pomaly, pri teplotách nad 70°C rýchlo. Preto by mali byť teplovodné zabezpečovacie systémy zahrievané v pravidelných odstupoch na teploty nad 70°C. Existujú však údaje, že baktérie dokážu takéto zahrievania dočasne prežiť v relatívne veľkých jednobunkových amébach. Skutočne spoľahlivú ochranu by preto ponúkali len vhodné filtračné zariadenia s veľkosťou pórov pod 0,2 µm.
Zabudovanie takýchto filtrov však často stroskotá na zvýšených nákladoch, ktoré sú s tým spojené. V každom prípade sa musí pri výskyte symptómov typických pre takéto ochorenie myslieť aj na túto chorobu a urobiť zodpovedajúcu diagnostiku. Čím skôr potom nasleduje efektívna liečba, o to lepšie sú šance na vyliečenie.
Ako prevenčné opatrenie možno pri prvom použití sprchy v teplej krajine, ktorá dlhší čas nebola používaná, nastaviť túto sprchu čo možno na najhorúcejšie, pritom vydýchnuť, opustiť miestnosť a nechať sprchu tiecť niekoľko minút. Týmto spôsobom sa eventuálne možno vyhnúť prvej pare, ktorá obsahuje väčšinu baktérií.
