Ľudský vírus herpesu typu 1 (HHV-1)
Prehľad Pri vírusoch herpesu simplexu sa rozlišujú geneticky blízko príbuzné vírusy HSV-1 a HSV-2 (iné označenie: ľudský vírus herpesu HHV-1 a HHV-2). Nakazenie obyvateľstva vírusom HSV-1 je viac niež 90%. Pritom prvotná infekcia, ktorá nastáva ako kvapôčková alebo ako kontaktná infekcia zo špiny, často prebieha nepozorovane. Jednotlivé vírusy prežívajú v nervových bunkách blízko miesta vstupu a neskôr sa môžu za určitých podmienok (oslabenie imunity, hormonálne príčiny, slnečné svetlo) rozmnožiť a reaktivovať ochorenie.
Typické pre vírus HSV-1 sú ochorenia nad líniou pásu, pričom typický syndróm predstavujú opary / herpesy. Hlavne u detí, pri neurodermitíde alebo pri oslabení imunity môže dochádzať k ťažkým alebo až život ohrozujúcim priebehom. Obávanou je aj často smrteľne prebiehajúca novorodenecká herpesová sepsa infekciou v pôrodných cestách, ktorej možno zabrániť cisárskym rezom. Liečba sa riadi podľa vážnosti ochorenia. Aciclovir je prostriedok pôsobiaci priamo na vírusy herpesu, ktorý je možné dostať vo forme masti, tabletiek a aj ako infúzny roztok. Ako lokálne ošetrenie je vhodná aj zinková mixtúra.
herpes na perách
herpes labialis
Pôvodca ochorenia Vírus herpesu simplexu (HSV-1) sa označuje aj ako vírus herpesu hominis (= človeka). Ide o 150 – 200 nm veľkú časticu s vnútorným jadrom DNA (core) obklopeným bielkovinovým obalom (nukleokapsid) z identických jednotiek (kapsoméry). Všetko spolu je obklopené obalom. Genetická príbuznosť vírusov HSV-1 a HSV-2 je veľká. Preto sú nimi vyvolávané obrazy chorôb takmer nerozoznateľné. Cez svoju schránku sú vírusy veľmi citlivé a ľahko zničiteľné napr. éterom a alkoholom.
Cesty šírenia infekcie Prenos kvapôčkovou infekciou a kontaktnou infekciou zo špiny na poranenú pokožku a sliznice, prevažne nad líniou pásu. U detí infekcia v maternici pred pôrodom alebo častejšie počas pôrodu v pôrodných cestách. Infekcia v oblasti pier, čiže herpes labialis, sa môže na genitálie preniesť pri ústnom styku, a potom viesť k herpesu genitalis.
Výskyt a nakazenie Celosvetovo, miera nakazenia minimálne 95% všetkých ľudí.
Inkubačná doba 2 – 12 dní
Všeobecné informácie Prvý kontakt s vírusom prebieha väčšinou nepozorovane a často bez chorobných príznakov. Vnikajúce vírusy vyvolávajú tvorbu neutralizačných protilátok. Z miesta primárnej infekcie sa senzorickými nervami dostanú do príslušného ganglionu (nervovej uzliny) a tam tiež vyvolávajú infekciu týchto nervov.
Počas prvých týždňov sú eliminované tak v sliznici ako aj v časti infikovaných nervových buniek. Vo forme svojej DNA však vírus môže prežívať v pozostalých nervových bunkách, pre imunitný systém nerozoznateľný, a tým aj nenapadnutý. Tieto infikované bunky slúžia ako „rezervoár pôvodcu ochorenia“ po celý život. Akonáhle je imunitný systém infikovaného oslabený, dochádza k opätovnej „reinfekcii“, ku takzvaným endogénnym recidívam.
Ako spúšťače opätovného rozmnoženia vírusov prichádzajú do úvahy podráždenia pokožky, ako popáleniny, silné slnečné ožiarenia, zranenia, podráždenia gangliónu (zápal, zubné ošetrenie) alebo systémové príčiny, ako stres, menštruácia, horúčka, nádorové ochorenia, bakteriálny zápal pľúc. Rozlišujú sa primárne, sekundárne, opakujúce (rekurentné) a asymptomatické infekcie. Stupeň vážnosti ochorenia je väčšinou vyšší, keď sa ochorenie objaví už pri prvom kontakte s vírusom.
Symptómy Typické ochorenia pre vírus HSV-1 sú:
Herpes labialis
Ochorenie herpes simplex často začína svrbením a pocitom napätia, typická lokalizácia je na okraji pier. Následne na tom istom mieste na podráždenej pokožke vzniká viacero zoskupených pľuzgierikov, ktoré vyschnú na chrasty a vyliečia sa asi po dvoch týždňoch. Postihnuté môžu byť aj iné miesta na tvári, ako napr. nos alebo líca.
Postihnutie očí
Postihnutie oka, predovšetkým rohovky, predstavuje obávanú variantu herpesu simplexu. Následkom môžu byť jazvy na rohovke a zákal rohovky, čo môže viesť k poruchám videnia až k oslepnutiu. Odborník hovorí o herpese corneae alebo o keratokonjunktivitíde herpetice.
Vredová stomatitída
(Gingivostomatitis herpetica, Stomatitis aphtosa) Zoskupené, bolestivé pľuzgieriky a ploché erózie ústnej sliznice so zápalovým okrajom. Sprievodný bolestivý príjem potravy a zápach z úst. Erózie sa bez liečby zahoja v priebehu 2-3 týždňov samé. Ako komplikácia sa vyskytuje rozšírenie erózií na susediace sliznice hltana a pažeráka. Ďalej je možné rozšírenie na pokožku tváre, cmúľaním palca na nechtové lôžko (paronchyia herpetica) a u alergikov pokrytie ekzémami. Mimoriadne rozsiahly vzor napadnutia, ktorý dodatočne zasahuje prsty a oblasť genitálií, sa označuje ako „aftoid Pospíšila a Feyrtera“. U malých detí môže byť vredová stomatitída (Stomatitis aphtosa) spojená s ťažkým chorobným pocitom, akútnou horúčkou a opuchom lokálnych lymfatických uzlín.
Ekzema herpeticatum
Na spodu silne poškodenej pokožky (ekzém) sa objavuje veľký počet spolu splývajúcich pľuzgierikov, ktorých obsach sa zakalí a erozívne zmení. Bez liečenia môže dôjsť k rozšíreniu pľuzgierikov na celé telo s vysokou horúčkou a životu nebezpečnou infekciou mozgu (encefalitída). Ďalšími komplikáciami sú zápal očných spojoviek (keratokonjunktivitída herpetica) a zápal pľúc.
Proktitída (zriedkavejšie)
Infekcia sliznice čreva so sekréciou a bolesťami pri stolici.
Infekcia vagíny u ženy a infekcia žaluďa alebo predkožky u muža: Infekcia vagíny alebo predkožky je častejšie spôsobovaná vírusom HSV-2. Dochádza ku zoskupeným pľuzgierikom, so sklonom k erózii, príležitostne so sprievodným lymfedémom alebo vredom (ulcus).
Paronchyia herpetica
Infekcia v oblasti nechtov. Častejšie spôsobovaná vírusom HSV-1 než vírusom HSV-2. Infekcia cmúľaním palca a u zubného personálu.
Novorodenecká herpesová sepsa
Novorodenecká infekcia nastáva väčšinou počas pôrodu pri floridnom herpese genitalis matky a v zriedkavých prípadoch môže byť spôsobená aj lekármi, zdravotnými sestrami alebo návštevníkmi, ktorí majú opary. Dochádza k ťažkému a často aj k životu ohrozujúcemu ochoreniu novorodenca, ktorému možno zabrániť cisárskym rezom a základnými opatreniami.
Diagnóza V popredí stojí diagnóza stanovená vyšetrujúcim lekárom vďaka nápadným symptómom. Priamy alebo nepriamy dôkaz vírusov môže vyplývať z obsahu pľuzgierikov alebo tkanivových vzoriek (biopsia). Mikroskopicky dôkaz intracelulárneho obsahu a viacjadrových obrovských buniek, popis vírusových častíc elektrónovým mikroskopom, imunofluorescenčným dôkazom s možnosťou rozlíšenia medzi vírusom HSV-1 a HSV-2 a dôkaz vírusovej DNA. Sérologická diagnostika (dôkaz protilátok) nezohráva nijakú úlohu, pretože pri primárnych a sekundárnych infekciách nedochádza k nijakým zmenám protilátok, ktoré by bolo možné zhodnotiť.
Terapia Liečba sa silne riadi podľa symptomatiky a vážnosti ochorenia. Ohraničené napadnutie pokožky alebo slizníc môže väčšinou ostať neošetrené. Na vysušenie pľuzgierikov a schladenie sa hodí zinková mixtúra.
Pri bakteriálnej superinfekcii sú niekdy nevyhnutné antibiotiká a lokálne dezinfikujúce zákroky. Ako špeciálny prostriedok proti vírusu je k dispozícii aciclovir. Zabuduje sa do DNA vírusu a vedie tam k rozpadu povrazca. Kompletné zničenie všetkých vírusov v infikovanom organizme však nie je možné. Hoci je tento prostriedok k dispozícii aj vo forme tabletky, uprednostňuje sa intravenózne podávanie kvôli docieleniu vyššej hladiny liečiva v krvi. Takáto liečba sa preto realizuje pri ťažkých alebo opakovaných chorobných obrazoch.
Prognóza Pri ľahkých priebehoch (napr. stomatitis aphtosa) dochádza k spontánnemu vyliečeniu. Hoci je častá endogénna reinfekcia, je prognóza dobrá. Obzvlášť u detí, pri celkovom napadnutí, u pacientov s oslabenou imunitou a pri infekciách mozgu je prognóza nepriaznivá až smrtelná.
Zvláštnosti Kvôli tesnej genetickej príbuznosti medzi vírusmi HVS-1 a HVS-2 dochádza ku chorobným obrazom, pri ktorých na základe symptómov nemožno ihneď vyvodiť spôsobujúci vírus.
Obzvlášť genitálna infekcia je podporným faktorom na vznik zhubných nádorov na genitáliách.
