Prehľad
Pod gastritídou sa vo všeobecnosti rozumie akútny alebo chronický zápal sliznice žalúdka. Pritom sa jedná o dva samostatné obrazy chorôb s rozličnými príčinami a rozdielnym priebehom.
Akútna gastritída vzniká často ako následok ťažkého ochorenia, napr. pri ťažkých zraneniach, popáleninách, pri akútnom alebo chronickom zlyhaní obličiek (urémia), sepse. Aj užívanie určitých liekov, aké sú nasadzované pri liečení bolestí hlavy alebo reumatických ochoreniach (kortizón, analgetická neobsahujúce steroidy, napr. aspirín, môže vyvolať akútnu gastritídu. Životu nebezpečnou komplikáciou akútnej gastritídy je niekedy krvácanie do žalúdka.
Pri chronickej gastritíde sa rozlišujú tri typy:
- Typ A ako autoimúnna forma (zásah tela proti sebe samému),
- typ B vyvolaný infekciou helicobaktera pyroli
- typ C ako následok toxického pôsobenia (pôsobenia jedu) žlčníkovej šťavy a duodenálnej tekutiny (spätný tok z dvanástnika, zvaného duodenogastrický reflux), chronického alkoholizmu alebo užívania istých liekov (napríklad aspirínu).
Klinické symptómy sú skôr nešpecifické. Obe ochorenia môžu byť spojené s nevoľnosťou, zvracaním, tlakom alebo boesťami v oblasti žalúdka a stratou chuti do jedla.
Diagnóza sa stanovuje na základe klinickej symptomatiky, endoskopického vyšetrenia žalúdka (gastroskopia = endoskopia žalúdka) s odberom tkaniva (= biopsia) a následného histologického ( = tkanivového) nálezu. Infekcia helicobaktérom pylori sa dá dokázať rôznymi testami, napríklad takzvaným dychovým testom 13C alebo 14C.
Medikamentózna terapia gastritídy nastáva v závislosti od vážnosti klinických a histologických nálezov a príčiny ochorenia. Aj dietetické opatrenia môžu zohrávať pri liečení nejakú rolu. Krvácania sliznice žalúdka sa ošetrujú endoskopicky alebo (zriedkavo) operatívne.
Definícia
Pri gastritíde (kedysi aj „žalúdočnom katare“) ide o zápalovú zmenu žalúdočnej sliznice, ktorá je často spojená s poškodením tkaniva. Môže sa vyskytovať tak akútne ako i chronicky. Obe formy však predstavujú samostatný obraz choroby.

Akútna gastritída
Príčiny
Pri akútnej gastritíde (synomymá: akútna hemoragická gastritída, stresová lézia) ide o sprievodný jav ťažkého ochorenia. K tomu patria napr. ťažké zranenia pri nehodách, popáleniny, šokové stavy, sepsa, zlyhanie obličiek alebo veľké operácie. Aj alkohol alebo lieky poškodzujúce sliznicu ako kortizón a takzvané analgetiká neobsahujúce steroidy (napr. aspirín, ibuprofen), ktoré sa používajú na pri reumatických ochoreniach a pri bolestiach hlavy, môžu vyvolať akútnu gastritídu.
V zriedkavých prípadoch sa ako príčina akútnej gastritídy vyskytujú infekcie vírusmi cytomegálie alebo herpesu simplex. Väčšinou pritom ide o pacientov s oslabeným imunitným systémom dôsledkom iného ochorenia. Akútna infekcia helicobakterom pylori je na rozdiel od chronických foriem priebehu extrémne zriedkavá.
Pri vzniku väčšiny akútnych lézií sliznice zohráva rozhodujúcu úlohu žalúdočná kyselina. V normálnom prípade produkujú najmä vedľajšie bunky alkalickú ochrannú vrstvu z hlienu a bikarbonátu, takzvanú sliznicovú bariéru, ktorá zabraňuje pôsobeniu žalúdočnej kyseliny na žalúdočnú sliznicu.
Preto má pre ochranu sliznice veľký význam intaktné prekrvenie, fungujúca energetická látková výmena a produkcia takzvaných prostaglandínov, hormónom podobných látok.
Pri poruchách prekrvenia sliznice so sprievodnými zmenami energetickej látkovej výmeny buniek, aké sa môžu vyskytnúť pri vyššie spomínaných ťažkých ochoreniach, môže na rôznych miestach žalúdočnej sliznice dochádzať k poškodeniu sliznicovej bariéry. Žalúdočná kyselina potom priamo pôsobí na bunky sliznic, a vznikajú lézie.
Škodlivé pôsobenie alkoholu na žalúdočnú sliznicu je od produkcie žalúdočnej kyseliny nezávislé. Vo vysokých koncentráciách pôsobí alkohol priamo na bunky sliznice a môže tam viesť k poškodeniam.
Častosť
Presné čísla nie sú známe. 60-100% pacientov na jednotke intenzívnej starostlivosti vykazuje krátko po ich príjme akútnu gastritídu. Bez profylaktickej liečby sa u 10-20% pacientov zo zápalu sliznice vyvíja vred s krvácaniami.
Riziko takéhoto niekedy život ohrozujúceho krvácania žalúdočnej sliznice rastie so stupňom vážnosti existujúceho základného ochorenia. U pacientov s ťažkými popáleninami sa rozvíja napr. asi u jednej tretiny postihnutých silné krvácanie žalúdka v dôsledku akútnej gastritídy.
Symptómy
Prvými náznakmi akútnej gastritídy je difúzny pocit tlaku alebo častejšie aj silné bolesti v oblasti žalúdka. Môžu byť sprevádzané nevoľnosťou a nutkaním na zvracanie. Najťažším symptómom akútnej gastritídy je však krvácanie žalúdočnej sliznice. Môže sa prejavovať vracaním krvi (= hemateméza, gréc. haima = krv, emeo = vracať).
Ak pacient vracia bezprostredne po začiatku krvácania, je vyvrátená krv ešte svetlo červená. Ak sa krv už zmiešala so žalúdočnou kyselinou, pretože vracanie nenastalo ihneď, je zafarbená na hnedo-čierno („kávová farba“). Ak sa krv nedostáva zo žalúdka pažerákom, ale črevom, zafarbia sa stolice pacienta na čierno (nazývané aj meléna alebo dechtová stolica, smolka).
Diagnóza
Nejasné ťažkosti v oblasti žalúdka (= epigastrium) obzvlášť u pacientov s ťažkým základným ochorením by mali byť objasnené endoskopiou žalúdka (= gastroskopiou). Ak sa vyskytujú náznaky akútneho žalúdočného krvácania, musí núdzovo, t.zn. ihneď nasledovať gastroskopia.

Komplikácie
Komplikáciou akútnej gastritídy je krvácanie. Menšie krvácania žalúdočnej sliznice prebiehajú často bez problémov a prestávajú sami od seba. Väčšie krvácania však môžu byť životu nebezpečné a preto musia byť hneď ošetrené.
Terapia
Pod aspektom, že kyslá žalúdočná šťava zohráva značnú rolu pri vzniku akútnej gastritídy, sa pri medikamentóznej liečbe nasadzujú hlavne látky, ktoré zabraňujú produkcii žalúdočnej kyseliny.
Na vymenovanie sú to predovšetkým inhibítory proteínovej pumpy (napr. omeprazol) a blokátory receptorov H2 (napr. ranitidín). Zníženou produkciou žalúdočnej kyseliny sa na jednej strane zmiernia bolesti, ktoré pacient prežíva, a na druhej strane sa môžu vyliečiť lézie sliznice. Môžu sa používať aj takzvané antazidá, ktoré neutralizujú už zo žliaz vylúčenú žalúdočnú kyselinu.
Lieky poškodzujúce sliznicu, ako aspirín, sa spravidla vylúčia. Ak je spúšťačom existujúcej akútnej gastritídy alkohol, mali by sme sa jeho ďalšieho požívania vzdať prinajmenšom dočasne.
Ak sa objavujú väčšie akútne krvácania, musia byť zastavené pomocou endoskopie žalúdka. Pritom je možné pokúsiť sa vstreknúť liek pod zdroj krvácania, čo vedie k zúženiu krvných ciev, a tým sa krvácanie ukončí (napr. noradrenalín).
Inou možnosťou je použitie laseru, ktorým sa zdroj krvácania koaguluje (= spôsobí zrazenie krvi). Pri masívnych krvácaniach, ktoré sa menovanými metódami nedajú zastaviť, je chirurgická terapia väčšinou nevyhnutná. Pozostáva z čiastočného, pri absolútnych núdzových prípadoch dokonca z úplného odstránenia žalúdka.
Profylaxia
Včasná prevencia akútnej gastritídy so sprievodným žalúdočným krvácanim je pre ťažko chorého pacienta na stanici intentzívnej starostlivosti mimoriadne dôležitá.
Pred väčšími operáciami patrí profylaxia gastritídy dnes už k štandardu. Pozostáva predovšetkým z podávania inhibítorov proteínovej pumpy a blokátorov receptorov H2. Zodpovedajúcimi prevenčnými opatreniami sa dá častosť akútnej gastritídy na staniciach intentzívnej starostlivosti zredukovať o približne 80%.
Prognóza
Žalúdočné krvácanie väčšieho rozsahu je životu nebezpečnou komplikáciou najmä pre ťažko chorých pacientov. V prípadoch, v ktorých sa krvácanie nedá ukončiť konzervatívnymi (= neoperačnými zákrokmi) a je nevyhnutné chirurgické ošetrenie, je úmrtnosť (= mortalita) 80%. Rozsiahle prevenčné ošetrenie pacientov s ťažkými základnými ochoreniami môže byť preto rozhodujúce pre ich prežitie.

Chronická gastritída
Pri chornickej gastritíde ide o zápal žalúdočnej sliznice, ktorý je charakteristický priebehom trvajúcim týždne, často aj roky. Od dôkazu helicobaktera pylori ako jednej z možných príčin sa zvýšil význam chronickej gastritídy ako diagnózy pri nešpecifických epigastrických ťažkostiach.
Príčiny
Podľa iniciačných príčin sa dajú rozlíšiť tri formy chornickej gastritídy: typ A, typ B a typ C.
Gastritída typu A (autoimunitná gastritída) Táto gastritída sa prejavuje predovšetkým v oblasti žalúdka. Jedná sa pritom o takzvané autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa tvoria protilátky proti telu vlastnému tkanivu. V prípade gastritídy typu A sú tieto protilátky nasmerované väčšinou proti bunkám pokrývajúcim sliznicu žalúdka a často aj proti nimi produkovanému intrinsickému faktoru, ktorý je zodpovedný za resorpciu vitamínu B12.
Porušením povrchových buniek dochádza k zníženej produkcii žalúdočnej kyseliny a súčasne k nadmernému nahromadeniu takzvaného gastrínu. Tento hormón sa tvorí v G-bunkách žalúdka a v normálnom prípade stimuluje sekréciu žalúdočnej kyseliny z výstelkových buniek.
Pri zníženej produkcii žalúdočnej kyseliny je produkovaný vo väčšej miere, aby opäť podnietil tvorbu kyseliny. Ak sú však tieto výstelkové bunky poškodené, tento riadiaci mechanizmus už nefunguje.
Stála stimulácia G-buniek na odovzdávanie gastrínu pri dlho pretrvávajúcej chronickej gastritíde typu A vedie k častejšiemu výskytu takzvaných karcinoidov, špeciálnej formy zhubných tumorov žalúdočno-črevného traktu. Nedostatkom intrinsického faktoru je bránené resorpcii vitamínu B12 v tenkom čreve, čo vedie k pernicióznej anémii (= zníženej tvorbe erytrocytov, nazývanej aj „chudokrvnosť“). Gastritída typu A je veľmi zriedkavá.
Gatritída typu B Táto forma gastritídy je spravidla spôsobovaná baktériou helicobakter pylori a väčšinou postihuje oblasť antra. Helicobakter pylori je v schopný prežiť v kyslom prostredí žalúdka a osídľuje povrch žalúdočnej sliznice. Tam pôvodca ochorenia tvorí enzým ureázu, a tým vytvorí alkalické prostredie, čo vedie k poruche v regulácii produkcie žalúdočnej kyseliny, a tým k poškodeniam sliznice.
Novšie skúmania ukazujú, že so stúpajúcim vekom rastie aj osídlenie žalúdka helicobakterom pylori. Takmer 60% ľudí nad 60 rokov v západných krajinách je infikovaných týmto pôvodcom ochorenia. Avšak nie u všetkých ľudí, u ktorých bol v žalúdku objavený helicobakter pylori, sa rozvinie gastritída.
Gastritída typu C Gastritída typu C, nazývaná aj chemicko-toxická gastritída, vzniká pôsobením toxických substancií na žalúdočnú sliznicu. V prvom rade sa pritom jedná o šťavu žlčníka a duodenálnu tekutinu, ktorá spätne prúdi z dvanástnika do žalúdka (=duodenogastrický reflux) a poškodzuje hlavne sliznicu v okolí pyloru. Aj chronický alkoholizmus a určité lieky (napr. aspirín) môžu vyvolať chronickú gastritídu typu C.

Častosť
V západných krajinách má takmer polovica v súčasnosti 50-ročných ľudí podľa histologického nálezu chronickú gastritídu. Vo väčšine prípadov pritom ide o gastritídu typu B. Často prebiehajú tieto chronické zápaly však celkom nepozorovane a sú náhodnou diagnózou pri objasňovaní iných ochorení.
Symptómy
Symptómy sú pri všetkých formách chronickej gastritídy skôr nešpecifické. Pacienti sa vo všeobecnosti sťažujú na stratu chuti do jedla, pocit plnosti, difúzny tlak v oblasti žalúdka, kyslé grganie a nadúvanie.
Diagnóza
Stanovenie diagnózy pri chronickej gastritíde nastáva tkanivovým (= histologickým) vyšetrením žalúdočnej sliznice. Pritom sa pri endoskopii žalúdka odoberajú vzorky tkaniva (= biopsie). V histologickom obraze sa okrem zápalu sliznice ukáže jasný infiltrát lymfocytov a plazmatických buniek (= bunky imunitného systému).
Pre diagnostiku infekcie helicobakterom pylori sú k dispozícii špeciálne testy. Na jednej strane je možné určiť titer protilátok v krvi. Pritom sa vychádza z toho, že pacient pri infekcii pôvodcom ochorenia tvorí proti nemu protilátky.
Ak sa takéto protilátky v krvi pacienta nachádzajú, je pravdepodobnosť v tomto okamihu uplynulej infekcie dosť vysoká. Avšak protilátky ostávajú zachované ešte dlhý čas po úspešnej liečbe infekcie, a sú preto smerodatné len podmienečne.
Ďalšou možnosťou dokázania helicobaktera pylori je takzvaný močovino-dychový test 13C alebo 14C. Pri ňom pacient požije skúšobné jedlo, ktoré obsahuje rádioaktívne označenú močovinu. Ak existuje infekcia helicobakterom pylori, helicobakter premení močovinu a uvoľní pritom označený oxid uhičitý 13C alebo 14C. Tento sa vydychuje, zbiera do nádobky a kvantifikuje.
Dychový test dnes platí ako štandard pri pooperačnej starostlivosti už liečených pacientov. Zaťaženie žiarením rádioaktívne označenou močovinou je mimoriadne malé.
Komplikácie
Častou komplikáciou gastritídy spojenej s helicobakterom je výskyt žalúdočných vredov (= vredová choroba). Takéto vredy sú hlboko siahajúce defekty v sliznici žalúdka a majú sklon ku krvácaniam a tvoreniu jaziev.
Pri gastritíde typu A bol pozorovaný častejší výskyt karcinoidov v žalúdku. Iné formy gastritídy sa nemohli dávať do súvislosti so zvýšeným rizikom rakoviny.
Terapia
Chronická gastritída je často náhodným nálezom. Pokým sa neobjavujú žiadne mimoriadne ťažkosti, nie je terapia nevyhnutná. Ak existuje gastritída spojená s helicobakterom so sprievodnými symptómami, je možné infekciu liečiť cielenou antibiotickou terapiou. Pri nej sa súčasne užíva clarithromycin, metronidazol a amoxycilin v presne stanovenom dávkovaní.
Odporúča sa aj dodatočná liečba inhibítormi protónovej pumpy (omeprazol) na zmiernenie ťažkostí. Všeobecne sa pri výskyte symptómov nasadzujú rovnaké lieky ako pri akútnej gastritíde, čiže inhibítory protónovej pumpy, blokátory receptorov H2 a antacidá. Pacienti, u ktorých sa vyvinula perniciózna anémia pri gastritíde typu A, sú liečení symptomaticky a dostávajú vitamín B12 vo forme injekcií.
Aj dietetické opatrenia môžu prispieť k zlepšeniu existujúcich ťažkostí. Odporúča sa vyhýbať sa potravinám zaťažujúcim žalúdok, napr. káve, alkoholu, mastným jedlám ako čokoláda a aj nikotínu. V podstate však musí každý pacient zistiť sám, ktoré potraviny mu spôsobujú problémy.

Profylaxia
Profylaxia chronickej gastritídy nie je doteraz známa. Pri gastritíde spojenej s helicobakterom pyroli zohrávajú úlohu aj rozmanité faktory, tak ako aj pri mnohých ďalších infekciách, napr. genetická dispozícia a rozličné faktory prostredia.
Prognóza
Prognóza chronickej gastritídy sa spolu odhaduje ako priaznivá. Infekcia helicobakterom pylori je liekmi dobre liečiteľná. Pacienti však po úspešnej liečbe majú sklon k recidívam (= k opätovným prípadom) a mali by byť preto stále vyšetrovaní vo väčších časových odstupoch. Aj pre pacientov s gastritídou typu A sa odporúčajú pravidelné lekárske kontroly kvôli zvýšenému riziku rakoviny.