Prehľad Tularémia je nákazlivé ochorenie u voľne žijúcich hlodavcov, ktoré je spôsobované baktériou francisella tularensis. Ochorenie sa môže prenášať na človeka. Podľa vstupného miesta pôvodcu ochorenia sa rozlišuje menej nebezpečná vonkajšia forma a nebezpečná vnútorná forma tularémie, ktorá neliečená prebieha v ca. 5 % prípadov smrteľne. Proti pôvodcovi tularémie existuje očkovacia látka.
Definícia / Všeobecné informácie Pod tularémiou rozumieme nákazlivé ochorenie voľne žijúcich hlodavcov so smrteľným priebehom, ktoré sa vyskytuje v Amerike, Ázii a Európe. Ochorenie sa môže prenášať na človeka a vyvolávať dva rozdielne obrazy choroby.
Ochorenie bolo po prvýkrát zaznamenané v roku 1911 McCoyom. O rok neskôr, 1912, sa Chapinovi podarila izolácia pôvodcu ochorenia. Francis sa týmto ochorením zaoberal v rokoch 1919 až 1928 veľmi obšírne a dal mu meno tularémia, ktoré vychádza z County Tulare v Kalifornii / USA. Sovietskym vedcom Gaiskimu, Elbertovi, Somovi a Chateneverovi sa v rokoch 1936 až 1950 podarilo proti tularémii vyvinúť očkovaciu látku.
Pretože sa obraz ťažkostí podobá moru, a pretože ochorenie veľmi často napáda zajace a divé králiky, nazýva sa často aj zajačím morom.
Pôvodca ochorenia Pôvodcom tularémie je baktéria francisella tularensis, ktorá je príležitostne označovaná aj ako pasteurella tularensis. Ide o veľmi malú, gram-negatívnu, spóry tvoriacu tyčinku, ktorá až dodnes nemohla byť priradená k žiadnemu rodu baktérii. Baktéria sa zneškodňuje teplom a obvyklými dezinfekčnými prostriedkami, proti chladu je však odolná. Pôvodca ochorenia môže prežívať v zamrazenom zajačom mäse až tri roky.
„Zásobáreň“ pre pôvodcu ochorenia predstavujú ektoparazity, čiže parazity žijúce na povrchu tela. V tomto prípade sú to ektoparazity na hlodavcoch, ako napr. blchy, vši, ploštice alebo kliešte.
Častosť Neexistujú nijaké údaje o častosti tularémie. Pôvodcovia sa vyskytujú endemicky, čiže stále, v určitých oblastiach, aj v Spolkovej Republike Nemecko.
Cesta šírenia nákazy Prenos pôvodcov ochorenia na hlodavce nastáva práve spomínanými krv cicajúcimi parazitmi. Domáce zvietatá ako ovce, ošípané, hovädzí dobytok, psi alebo mačky môžu byť pôvodcom taktiež napádané. Tularémia môže byť na človeka prenesená rôznymi spôsobmi, ako napr.:
požitím infikovaných potravín alebo pitím vody obsahujúcej pôvodcu ochorenia, vdýchnutím prachu obsahujúceho pôvodcu ochorenia, priamym kontaktom s napadnutým zvieraťom, parazitmi, ako kliešte alebo blchy, pohrýznutím alebo poškriabaním psami alebo mačkami.
Prenosy z človeka na človeka sú teoreticky možné, dodnes však neznáme.
Inkubačná doba Inkubačná doba tularémie činí u zvierat 2 až 3 dni, u človeka môže trvať 1 až 5 dní.
Symptómy Tularémia prebieha u zvierat a u človeka rozlične.
Tularémia u zvierat Po prenose pôvodcu parazitmi na hlodavce dochádza po 2 až 3 dňoch ku septikémii, čiže k rozšíreniu pôvodcu krvou. Zvieratá sú nápadné slabosťou, horúčkou a zvýšenou frekvenciou dýchania. Lymfatické uzliny a slezina sú zväčšené. V priebehu 4 až 13 dní väčšina zvierat uhynie. Chronicky prebiehajúca infekcia prebieha po 14 až 60 dňoch smrteľne.
Tularémia u človeka U človeka možno rozoznávať medzi dvomi druhmi tularémie, vonkajšou formou a vnútornou formou, ktoré sú závislé od miesta vstupu pôvodcov ochorenia.
Vonkajšia forma
Pri vonkajšej forme je pôvodca ochorenia prijatý kožou alebo sliznicami. Podľa miesta vstupu sa hovorí o ulceroglandulárnej forme, ak pôvodcovia ochorenia vnikli kožou, o okuloglandulárnej forme, pri vstupe cez sliznice oka, a o oralglandulárnej forme, ak pôvodcovia boli prijatí ústnou sliznicou. Na mieste vstupu sa najprv utvára červený bolestivý uzlík, ktorý sa potom rozpadne na vred. Susedné lymfatické uzliny sú bolestivo napuchnuté a v ďalšom priebehu choroby môžu zhnisať a rozpustiť sa. Horúčka sa môže, ale nemusí vyskytnúť.
Vnútorná forma
Vnútorná forma tularémie vzniká, keď sú pôvodcovia ochorenia vdýchnutí, alebo krvnou cestou dosiahnu vnútorné orgány. Potom sa jedná o nebezpečné ochorenie s vysokou horúčkou. Rozlišuje sa medzi torakálnou formou, pri napadnutí orgánov hrudného koša, a abdominálnou formou, pri napadnutí orgánov brušnej dutiny.
Torakálna forma: Torakálna forma postihuje prednostne pľúca, a vtedy sa prejavuje ako pneumónia, čiže zápal pľúc. Pacienti trpia kašľom, hlienom, dýchavičnosťou a bolesťami v hrudnom koši. Abdominálna forma: Pri abdominálnej forme tularémie ide o obraz ochorenia podobný týfusu. Pečeň a slezina sú napuchnuté, pacienti sa sťažujú na bolesti brucha a hnačku.
Diagnóza Diagnóza sa stanovuje pomocou pokusu na zvierati. K tomu sa na morské prasiatka, potkany alebo myši prenesie vzorka obsahujúca pôvodcu. Sérologický dôkaz pôvodcu ochorenia je obtiažny, pretože sú možné krížové reakcie, napr. s pôvodcom týfusu.
Terapia Liečba pozostáva z podávania antibiotík. Najlepšie účinkuje streptomycin. Pôvodcovia sú však citliví aj na tetracyklíny, erytromycín a chloramfenicol. Voči penicilínu a sulfónamidom sú však odolní.
Prognóza Pri vnútornej forme tularémie ide u človeka o ťažké, život ohrozujúce ochorenie, ktoré neliečené prebieha ca. v 50 % prípadov smrteľne.
Letalita Úmrtnosť neliečených vnútorných foriem tularémie u človeka činí ca. 5 %.
Profylaxia Obzvlášť ohrozené osoby, ako napr. personál v laboratóriách alebo osoby činné v poľnohospodárstve resp. v lesníctve, môžu byť proti tularémii zaočkované. Používa sa živá očkovacia látka s oslabeným účinkom, Gaiského-Elbertova vakcína. Prekonanie ochorenia zanecháva dlhoročnú imunitu.
Tularémia ako biologická zbraň Tularémia sa v literatúre z času na čas označuje ako biologická zbraň, ale kvôli nízkej miere úmrtnosti a dobrej liečiteľnosti zohráva skôr podradnú úlohu.
