Súhrnné informácie
BSE v dreni kravy: Mozog je špongiovito prederavený
BSE je infekčná choroba vyskytujúca sa u hovädzieho dobytka, ktorá bola po prvýkrát spozorovaná v roku 1984 a je spôsobovaná od roku 1987 novoobjavenými pôvodcami ochorenia, priónmi. Už v 18. storočí bolo známe podobné ochorenie u oviec, klusačka alebo angl. scrapie. Prenos vraj nastával dlhú dobu skrmovaním živočíšnej kŕmnej múčky. Veľmi pravdepodobný je aj prenos náhradnými produktami mlieka, ktorými boli skrmované teľatá. Skrmovanie živočíšnej kŕmnej múčky bolo z tohto dôvodu v posledných rokoch sukcesívne zakázané.
Hovädzí dobytok ochorel na BSE vo veku 4 – 5 rokov a uhynul v priebehu niekoľkých mesiacov. Inkubačná doba by mohla činiť viac rokov a diagnóza by mohla vyplynúť z testu na BSE, ktorý je však až doteraz možný len na mŕtvych zvieratách. Krvný test je vo vývoji. Prenos na človeka, ktorý vedie k novej variante Creutzfeldtového – Jakobového ochorenia, nastáva produktami z hovädziny, v prvom rade lymfatickým a nervovým tkanivom, ako aj nie celkom iste oddeleným mäsom bez kostí a vnútornými orgánmi. Riziko nákazy pre človeka možno od konca roku 2000 odhadnúť ako veľmi nízke. Kým vo Veľkej Británii ochorelo do polovice októbra 2001 spolu 180 900 kusov hovädzieho dobytka, v Nemecku sa napočítalo iba 113 prípadov. V marci 2002 to bolo 161 prípadov a v auguste 200.
Definícia BSE je ochorenie, ktoré sa vyskytuje len u hovädzieho dobytka. Pretože sa však prenáša aj na človeka, a vedie k ochoreniu podobnému Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, ku n.v. Creutzfeldtovému-Jakobovému ochoreniu (n.v. = new variatn, nová varianta), je na tomto mieste obšírne predstavená.
Z histórie, aktuálne informácie a malá štatistika 18. storočie
U oviec je od 18. storočia známa klusačka (angl. scrapie). Má u oviec rovnaké symptómy ako BSE u hovädzieho dobytka. Skrmovaním nedostatočne zahriatej živočíšnej kŕmnej múčky z chorých alebo na scrapiu uhynutých oviec, podávanej hovädziemu dobytku, mohlol pôvodca ochorenia pravdepodobne prekonať hranice druhu.
1978
V tomto roku EÚ pod tlakom výrobcov živočíšnych krmív podstatne znížila nároky na dovtedy povinné precízne označovanie, resp. na údaje o obsahu živočíšnych krmív. Od tej doby museli byť udávané iba celkom všeobecné kategórie o obsahu, takže chovatelia už neboli informovaní o tom, čo presne sa v živočíšnom krmive nachádza. Aj veľmi umiernení odborníci hovorili a hovoria o tom, že toto opatrenie proste bolo a je podvodom s etiketami.
1984/1985
Koncom roku 1984 bolo toto ochorenie u kravy prvýkrát spozorované zverolekárom vo West Sussex v Anglicku. Zviera uhynulo 11. februára 1985. V neskoršej dobe boli registrované ďalšie zvieratá s týmito symptómami. Postihnuté zvieratá boli nezvyčajne agresívne a trpeli ťažkými poruchami svojej telesnej koordinácie. Nemohli už viac kontrolovať svoje končatiny, neustále padali a po krátkom čase uhynuli. Keď uhynulo mnoho ďalších zvierat na túto rovnakú novú chorobu, boli tieto zdochliny preskúmané v Central Laboratory vo Weybridge v blízkosti Londýna. V mozgu zvierat sa ukázal početný zánik nervových buniek. Tieto „diery“ v mozgovom tkanive pripomínali pod mikroskopom špongiu. Preto bolo chorobe šialených kráv dané meno Bovine Spongiforme Encephalopatie (BSE). V médiách bola nová choroba skrátene označovaná ako choroba šialených kráv.
1987 – objavenie pôvodcu ochorenia
Pri hľadaní pôvodcu ochorenia bola objavená zvláštna forma bielkovín, takzvaných priónov. Jedná sa pritom o telu vlastné bielkoviny, ktoré však vykazujú značné štrukturálne zmeny. Vyšlo najavo, že prióny zohrávajú aj pri iných zriedkavých chorobách u zvierat a ľudí istú úlohu. K tomu patrí klusačka u oviec a Bovine Spongiforme Encephalopathie (BSE) u hovädzieho dobytka.
U človeka sa prióny našli pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, pri dobytkom prenášanej n.v. Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, ochorení kuru, Gerstmannovom-Sträusslerovom syndróme a Fatal Familial Insomnii (FFI). Pretože sú pri všetkých týchto chorobách prítomné zmenené bielkoviny (prióny), označujú sa spoločným pojmom ako choroby spôsobované priónmi. Neurológ Stanley Prusiner obdržal 1997 Nobelovu cenu za medicínu za vypracovanie teórie o charaktere ochorení spôsobovaných priónmi.
Množili sa prvé údaje o tom, že prióny by mohli byť prenášané živočíšnou kŕmnou múčkou.
1988
Britská vláda zakazuje kŕmenie prežúvavcov živočíšnou kŕmnou múčkou, export však ostáva povolený.
1990
EÚ zavádza ohlasovaciu povinnosť prípadov BSE. Z jednotlivých prípadov sa rýchlo vyvinula epidémia. Do roku 1996 zhynulo počas jedného roku len vo Veľkej Británii 170 000 kusov hovädzieho dobytka.
Jún 1994
EÚ vydala zákaz skrmovania prežúvavcov, čiže hovädzieho dobytka a oviec, živočíšnou kŕmnou múčkou. Tento zákaz bol vydaný komisiou EÚ 27. júna 1994 pod registračným znakom 94/381/EG.
1995
Prvý pacient zomiera na nvCJD, novú variantu Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby, ktorá sa na človkea pravdepodobne prenáša konzumáciou produktov z hovädziny.
1996
20. marca 1996 britský minister zdravotníctva vyhlásil, že existuje novodobá forma inak zriedkavého mozgového ochorenia. Vzhľadom na podobnosť symptómov medzi Creutzfeldtovou-Jakobovou chorobou vyskytujúcou sa u človeka a BSE, sa musí vychádzať z prenosu neznámeho pôvodcu ochorenia medzi hovädzím dobytkom a človekom. EÚ zakázala export britského hovädzieho dobytka.
Živočíšna kŕmna múčka musela byť odvtedy sterilizovaná na teplotu 133 °C, pod tlakom 3 bar a po dobu 20-tich minút.
Prenos pôvodcu ochorenia z kráv na človeka sa predpokladá z nasledovných dôvodov:
Na rozdiel od „normálnej CJD“ sa táto choroba objavuje aj u mladých ľudí. Pri tejto forme ochorenia sa najprv objavujú psychické zmeny. Forma zmenených priónov sa podobá forme priónov BSE. Britská vláda reagovala až veľmi neskoro a dala podnet na núdzové porážanie a spaľovanie stád s chorými zvieratami. Od roku 1996 do roku 1999 vládol v EÚ zákaz exportovania britského hovädzieho dobytka, hovädzieho mäsa a živočíšnej kŕmnej múčky. V samotnej krajine bol zakázaný predaj hovädzieho mäsa s kosťami ako aj produktov z hovädziny obsahujúcich nervové tkanivo potom, čo sa oznámilo, že sú tieto suroviny obzvlášť infekčné.
2000
Až do novembra roku 2000 zomrelo v Anglicku na nové ochorenie 88 ľudí a 5 vo Francúzsku.
EÚ v apríli stanovila zavedenie rýchleho testu na BSE, ktorý je od januára 2001 povinný pre rizikové zvieratá vo veku viac než 30 mesiacov. Od 1. januára 2001 musia byť teda testované všetky zvieratá staršie než 30 mesiacov, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu.
Od septembra 2000 je okrem toho pre štáty EÚ v platnosti nová označovacia povinnosť pre hovädzie mäso, podľa ktorej spotrebitelia môžu zistiť, kde bolo zviera zabité.
Od októbra 2000 musia byť po zabití zničené mozog, lebka, oči a slezina z hovädzieho dobytka, aby sa tieto tkanivá, ktoré obsahujú potenciálne najvyššiu koncetráciu pôvodcu ochorenia, nemohli dostať do potravinového reťazca.
Musíme spomenúť, že skrmovanie prežúvavcov živočíšnou kŕmnou múčkou je v štátoch EÚ zakázané už od 1994. Od 1. januára 2001 nie je dovolené skrmovanie všetkých zvierat v štátoch EÚ zatiaľ na pol roka. Pozri bližšie pod živočíšnou kŕmnou múčkou.
2002
Hoci sa verejnosť dlhé mesiace zaoberala diskusiou o BSE a o jej zdravotných následkoch, v roku 2002 táto tématika prakticky z verejnosti zmizla.
Aktuálne čísla Nasedovne je predstavených pár štatistických čisel z troch nemecky hovoriacich krajín. Dodatočne sú uvedené štyri krajiny EÚ s najvyšším počtom prípadov BSE. Pri údajoch nasledovných prípadov BSE treba samozrejme zohľadniť, koľko zvierat bolo vôbec v danej krajine testovaných.
Údaje platia pre 3. marec 2003
Nemecko
Počet existujúcich kusov hovädzieho dobytka: 14,5 mil. Počet kusov hovädzieho dobytka dosiaľ chorých na BSE: 242 Počet ľudí, ktorí ochoreli, resp. zomreli na novú CJD: 0
Švajčiarsko
Počet existujúcich kusov hovädzieho dobytka: 1.6 mil. Počet kusov hovädzieho dobytka dosiaľ chorých na BSE: 375 Počet ľudí, ktorí ochoreli, resp. zomreli na novú CJD: 0
Rakúsko
Počet existujúcich kusov hovädzieho dobytka: 2 mil. Počet kusov hovädzieho dobytka dosiaľ chorých na BSE: 4 Počet ľudí, ktorí ochoreli, resp. zomreli na novú CJD: 0
Veľká Británia
Počet existujúcich kusov hovädzieho dobytka: 11 mil. Počet kusov hovädzieho dobytka dosiaľ chorých na BSE: 180 900 Počet ľudí, ktorí ochoreli, resp. zomreli na novú CJD: 107
Írsko
Počet existujúcich kusov hovädzieho dobytka: 6,7 mil. Počet kusov hovädzieho dobytka dosiaľ chorých na BSE: 630 Počet ľudí, ktorí ochoreli, resp. zomreli na novú CJD: 1
Portugalsko
Počet existujúcich kusov hovädzieho dobytka: 1,3 mil. Počet kusov hovädzieho dobytka dosiaľ chorých na BSE: 541 Počet ľudí, ktorí ochoreli, resp. zomreli na novú CJD: 0
Francúzsko
Počet existujúcich kusov hovädzieho dobytka: 20 mil. Počet kusov hovädzieho dobytka dosiaľ chorých na BSE: 436 Počet ľudí, ktorí ochoreli, resp. zomreli na novú CJD: 3
Mäso z Argentíny Vtedy sa mäso z Argentíny a z rady ďalších štátov pokladalo za obzvlášť bezpečné. Tam žije ca. 55 miliónov kusov hovädzieho dobytka. Argumentuje sa tým, že zvieratá z Argentíny sa pasú len na pampe, a preto neexistuje takmer žiadne riziko infekcie. Nemecká Lufthansa ponúka napríklad preto pri stravovaní na palube svojich lietadiel len hovädzie mäso z Argentíny.
Žiaľ existujú údaje o tom, že o tamojšie zvieratá je niekoľko týždňov pred ich zabitím mimoriadne postarané, pričom sú vykrmované nie nespornou živočíšnou kŕmnou múčkou.
Malá štatistika o hovädzom dobytku Na doplnenie poukazujeme na to, že v Afrike existuje okolo 224 miliónov kusov hovädzieho dobytka, v Indii okolo 219 miliónov, v Brazílii okolo 168 miliónov, v Európe okolo 147 miliónov, v Číne okolo 104 miliónov a v USA okolo 98 miliónov. V Austrálii naproti tomu žije len 26 miliónov kusov hovädzieho dobytka.
Na Zemi existuje spolu okolo 1,3 miliárd kusov hovädzieho dobytka, pri počte svetového obyvateľstva ca. 6 miliárd ľudí.
