Súhrnné informácie Slezinová sneť je bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kopytníky. Úzkym kontaktom s chorými zviertami alebo zaobchádzaním s infikovanými zvieracími produktami môžu pôvodcovia ochorenia prejsť na človeka.
Podľa vstupného miesta dochádza ku kožnej, pľúcnej alebo črevnej sneti. Prechodom pôvodcu ochorenia do krvi vzniká slezinová sneť, vedúca rýchlo k smrti. Diagnóza vyplýva z klinického obrazu, z chorobopisu a dôkazu pôvodcu ochorenia. Liečbou je včasné podanie Ciprofloxacínu (Ciproxínu).
pôvodca slezinovej sneti
Slezinová sneť žiaľ bola v októbri 2001 zaslaná do USA v listoch ako biologická zbraň. Pri podozrivých listoch, ktoré obsahovali prášok, mali byť preto zachované obozretné opatrenia.
Definícia a všeobecné informácie Pojmom slezinová sneť alebo aj antrax sa označuje ochorenie, ktoré sa objavuje hlavne u zvierat, a preto je označované ako zoonóza. Označenie vyplynulo z pozorovania, že slezina sa u chorých zvierat zväčší, je sfarbená ako čierny chlieb a vyzerá ako „spálená“. pozn. prekladateľa: slezinová sneť = Milzbrand, Milz = slezina, Brand = oheň)
Ochorenie sa vyskytuje prevažne v teplých krajinách. Obzvlášť často sú postihnuté kopytníky ako svine, hovädzí dobytok, ovce, kozy a kone. Prenos slezinovej sneti na človeka sa vyskytuje u pracovných skupín, ktoré majú úzky kontakt s týmito zvieratami alebo prichádzajú do styku s produktami týchto zvierat, ako zvieracie kože, mäso alebo mlieko. Vo väčšine prípadov je slezinová sneť preto chorobou z povolania.
Pôvodca ochorenia Pôvodca slezinovej sneti bol objavený 1855 Pollenderom a 1876 vypestovaný Robertom Kochom. U pôvodcu sa jedná o gram-pozitívnu, aeróbne žijúcu, t.zn. kyslík spotrebovávajúcu tyčinkovitú baktériu, bacil slezinovej sneti, Bacillus anthracis. Pod spórami rozumieme spôsob života bacilov, v ktorom tieto extrémne zredukovali životné funkcie. Spóry sú baktériami (bacilmi) tvorené vtedy, keď je pôvodca ochorenia „v strese“, napr. pri zvýšených teplotách alebo pri nedostatku potravy.
Baktérie potom znížia ich látkovú výmenu a vytvárajú pevnejšiu bunkovú stenu. V tomto minimálnom stave môžu pôvodcovia ochorenia roky prežiť bez delenia buniek. Dávka na osobu, potrebná na infikovanie pľúcami, je relatívne vysoká a pohybuje sa dovedna medzi asi 8 000 – 50 000 bacilmi.
Spôsob vzniku Bacil slezinovej sneti je v dôsledku špeciálneho bielkovinového púzdra (polypeptidovej kapsule) schopný, uniknúť dôležitým obranným mechanizmom ľudských alebo zvieracích buniek. Tvorí hlavne pri svojom ničení jedovaté látky (exotoxíny), ktoré odovzdáva do prostredia.
Tieto jedovaté látky poškodzujú krvné cievy až do najmenších vetiev, kapilár, takže sa tieto cievy stávajú priechodné pre červené krvinky (erytrocyty). Následkami toho sú tak zápalové reakcie, ako aj krvácanie. Oboje sa prejavuje ako krvou nasiaknuté opuchnutie, čiže ako hemoragický edém postihnutého tkaniva. Postihnuté sú prevažne pľúca, črevo a koža.
Inkubačná doba Inkubačná doba činí niekoľko hodín až viacero dní, príležitostne dokonca až 60 dní, hlavne po inhalácií spórami.
Symptómy Symptómy slezinovej sneti sú závislé od daného miesta nákazy. Nákaza môže nastať priamo kožným kontaktom, vdýchnutím spór alebo požitím chorých zvierat, resp. zvieracích produktov.
Najčastejším sneťovým ochorením je u človeka kožná sneť. Priamym kontaktom sa sneťové spóry dostanú do malých povrchových zranení. Po krátkom čase vzniká červený uzlík s čiernym centrom. Z toho sa rýchlo vyvíja hnisom naplnený pľuzgierik. S ďalším rozširovaním ochorenia sa objavujú nové pľuzgieriky, ktoré nakoniec spolu splynú do karbunkula sneti (pustula maligna). Ak sa takýto karbunkul pripojí na krvnú cievu, môže to viesť k sepse, ľudovo povedané k „otrave krvi“.
Mimoriadne zriedkavým sneťovým ochorením je u človeka črevná sneť. Vzniká požitím surového mäsa alebo neprevareného mlieka z chorých zvierat. V popredí tu stojí krvavé zvracanie a krvavé stolice v dôsledku ťažkého hemoragického zápalu čreva. Aj táto forma ochorenia končí väčšinou smrteľne.
Diagnóza Podozieravá diagnóza vyplýva z chorobopisu, napr. z kontaktu so zvieratami, z povolania a symptómov. Diagnóza sa potvrdzuje mikroskopickým vyšetrením prostredníctvom gram-sfarbenia a vyšetrením telových sekrétov, resp. výterov. Podľa druhu ochorenia sa vyšetrujú tekutiny z pľuzgierikov, krvi, odkašliavaného sekrétu z priedušiek ako aj stolica, a prikladá sa aj kultúra na kultiváciu pôvodcu ochorenia.
Terapia Liečenie musí začať čo najskôr. Americký zdravotnícky úrad FDA odporúča podávanie vysoko dávkovaného Ciprofloxacinu, ktorý je predávaný napr. firmou Bayer pod názvom Ciprobay a Ciproxin.
Črevná alebo pľúcna sneť: 500 mgr. tabliet Ciprofloxacinu, dvakrát denne počas 60 dní
Alternatívne môžu byť použité peniclín G, tetracyklín, erythromycin alebo chloramphenicol.
Kožná sneť: 5 – 8 Mill. jednotiek penicilínu G denne intravenózne na 1-2 týždne
Chirurgické zásahy pri kožnej sneti sú striktne zakázané, pretože ukrývajú nebezpečenstvo ďalšieho rozšírenia ochorenia vo forme sepsy. Pacienti musia byť izolovaní. V nemocnici platí pre personál povinnosť nosenia rukavíc.
Komplikácie Zo všetkých troch foriem sneti sa môže vyvinúť sneťová sepsa s horúčkou, zimnicou, kožným krvácaním, sneťovým zväčšením a šokom krvného obehu. Takáto sepsa vedie veľmi rýchlo k smrti.
Letalita Pľúcna a črevná sneť prebiehajú bez alebo pri oneskorenej liečbe väčšinou v priebehu dvoch až troch dní smrteľne.
Profylaxia Najdôležitejšou formou profylaxie je vyhýbanie sa kontaktu s chorými zvieratami a ich produktami. Nahlasovaciu povinnnosť je treba bezpodmienečne dodržať. Týka sa hlásenia podozrenia na ochorenie, ochorenia samotného ako aj uhynutia na slezivovú sneť.
Sneť kože sa prenáša malými ranami v koži. Dá sa väčšinou vyliečiť antibiotikami. V závislosti od autora môže zomrieť 5-20 % neliečených pacientov.
Proti inhalácii pôvodcu ochorenia, ktorý vedie napr. k pľúcnej sneti, sa možno naozaj dobre chrániť špeciálnou ochrannou maskou na ústa (aká je používaná aj chirurgami pri operáciách). Ochrannú masku tohto druhu možno dostať v lekárňach alebo aj objedanť cez internet. Tieto masky majú veľkosť pórov 0,6 µm, naproti tomu sú spóry v nepriaznivom prípade veľké 1-5 µm.
V prípade objavenia sa podozrivého, práškom naplneného listu, radí Inštitút Roberta Kocha v Berlíne: prášok nevdychovať, nedotýkať sa ho, neprehltnúť ho a upovedomiť políciu a hasičov.
Louis Pasteur 1881 v známom pokuse v reálnych podmienkach Pouilly-Le-Fort dokázal na zvieratách účinnosť očkovacej látky, ktorá pozostávala z inaktivovaných baktérií. Povolená očkovacia látka dodnes na celom svete neexistuje kvôli početným vedľajším účinkom a nepredvídateľným rizikám. Obzvlášť ohrození vojaci ozbrojených síl USA sú však niekoľko rokov očkovaní, ako sme uviedli vyššie.
Slezinová sneť ako biologická zbraň Aké nebezpečné je vlastne toto ochorenie pre človeka, ukazuje skutočnosť, že už dávno vojsko experimentovalo so slezinovou sneťou ako s biologickou zbraňou. Tak je ešte dnes pôvodcom ochorenia zamorený škótsky ostrov Gruinard, takže aj po viac než 50-tich rokoch bolo vstúpenie na ostrov životu nebezpečné, a preto striktne zakázané. Až 1986 bol na ostrov opäť umožnený vstup.
Tu boli počas 2. svetovej vojny prevádzané pokusy s pôvodcom slezinovej sneti. V súčasnosti vlastní rada štátov pôvodcu sneti ako bojový prostriedok, ktorý môže byť na ich cieľ rozptýlený cez veľké vzdialenosti napr. granátmi alebo raketami. Aj teroristické útoky, napr. systémom pitnej vody veľkomesta, klimatickými zariadeniami alebo, ako to začalo v USA po 11. septembri, pomocou kontaminovaných listov, sa dajú predstaviť a uskutočniť. Veľkoplošné zamorenie napr. prostredníctvom lietadiel je síce predstaviteľné, ale aj mimoriadne ťažké, pretože pôvodcovia ochorenia musia byť špeciálne pripravení. Iba málo špeciálnych laboratórií má k tomu k dispozícii potrebné vybavenie. Aktualitu tohto nebezpečenstva už dávnejšie spoznali najmä USA a začali s očkovaním obzvlášť ohrozených vojakov proti sneti.
