Poruchy hlasu, výslovnosti a reči nepredstavujú samostatné chorobné obrazy, ale sú prejavom existujúcich telesných alebo psychických ochorení. Často bývajú navzájom zamieňané.
Poruchy hlasu sa vyznačujú chybným tvorením hlasu a bývajú spôsobené aj ochoreniami hrtana alebo funkčnými poruchami rečových orgánov, predovšetkým hlasivkami. Aj chybné používanie dýchacieho svalstva pri hovorení môže viesť k hlasovým poruchám.
Pri poruchách výslovnosti sa jedná najmä o poruchu tvorenia hlások, takzvanej artikulácie. Periférne poruchy výslovnosti sú podmienené ochoreniami ako ochrnutie mäkkého podnebia, rázštep podnebia alebo psychickými poruchami a prejavujú sa jachtaním, zajakávaním a koktaním. Centrálne poruchy výslovnosti bývajú naproti tomu spôsobované ochoreniami určitých mozgových nervov. Prejavujú sa ochrnutím rečového svalstva.
Poruchy reči (afázie) zase označujú poruchy, resp. stratu už nadobudnutej reči, pričom sa môžu týkať tak procesov rečového porozumenia, ako aj procesov rečovej produkcie. Bývajú vyvolávané ochoreniami mozgu, napr. mozgovou porážkou, krvácaním alebo nádormi. V závislosti od druhu poruchy vyplýva ich rozdelenie na Brocovu afáziu, Wernického afáziu, amnestickú afáziu alebo globálnu afáziu.
Reč a rozprávanie Reč a rozprávanie, čo sa týka ich funkcií, ležia tak tesne pri sebe, že sa tieto pojmy často zamieňajú. Predsa sa však pritom jedná o zásadne rozdielne funkcie.
Rozprávanie je komplexný proces, na ktorom sa zúčastňuje motorika rečových orgánov (ústa, hrtan), procesy tvorenia hlasu a dýchanie. V podstate sa pritom jedná o motorickú funkciu. Poruchy v motorických procesoch preto vedú k porušenému rečovému prejavu (k rečovým poruchám) alebo k poruchám tvorby hlasu (k hlasovým poruchám).
Reč je naproti tomu dôležitým komunikačným prostriedkom na výmenu informácií. Schopnosť človeka rozprávať, je vrodená. Určité oblasti ľudského mozgu tvoria základy pre túto schopnosť. V priebehu telesného, duševného a sociálneho zrenia každého človeka sa vyvíja reč na komplexný systém, ku ktorému patrí tak porozumenie reči iných ako aj vlastvá produkcia reči. Reč je tak v podstate neuropsychologickou funkciou. Poškodenie oblastí mozgu, týkajúcich sa rečovej schopnosti, vedie k poruchám v procesoch rečového porozumenia alebo rečovej produkcie (k rečovým poruchám). Že majú sociálne procesy značný vplyv na prejav komunikačných schopností, je sociálny a nie medicínsky problém, a na tomto miest
