Zhrnutie Pod alergiou sa rozumie od normy sa odlišujúca, zvýšená resp. prehnaná reakcia imunitného systému na určité alergény, ktorá sa získava opakovaným kontaktom s týmito alergénmi. Alergie možno rozdeliť podľa možností prijímania jednotlivých alergénov ako aj podľa zrejmých patologických, čiže chorobných reakcií imunitného systému. Ťažkosti sa vyskytujú tak dlho, kým sú alergény v organizme prítomné. Avšak nie alergén, ale základný typ reakcie určuje nielen časový výskyt symptómov, ale aj druh symptómov, napr. lokálne alebo všeobecné ťažkosti.
Stanovenie diagnózy nastáva podľa typu reakcie laboratórnymi vyšetreniami, napr. dôkazom prítomnosti špecifických protilátok alebo obranných buniek v krvi, alebo testovacími metódami na pacientovi. Liečenie začína práve zabránením akéhokoľvek kontaktu s alegénmi. Ak to nie je možné, sú k dispozícii lieky, ktoré buď zabraňujú prepuknutiu alergickej reakcie, resp. zmierňujú jej intenzitu, napr. antihistaminiká a kromoglykát, alebo ztlmia už vzniknutú alergickú reakciu alebo ju dokonca zastavia, ako napr. glukokortikoidy. Osobitnou formou terapie je hyposenzibilizácia. Ak dôjde k rozvoju anafylaktického šoku, môžu mať alergie bez včasnej terapie smrteľný priebeh.
Všeobecný prehľad Pod alergiou sa rozumie od normy sa odlišujúca, zvýšená resp. prehnaná reakcia imunitného systému na určité látky, takzvané alergény, ktorá sa získava opakovaným kontaktom s týmito alergénmi. Preto sa často používa aj pojem precitlivenosť.
Pojem precitlivenosť pochádza z gréčtiny (allo = cudzí, iný a ergon = reakcia, činnosť). C. v. Pirquet označil v roku 1906 po prvýkrát ako alergiu všetky od normy sa odlišujúce reakcie ľudského organizmu na zvonku pôsobiace látky. Toto vtedy zahŕňalo precitlivenosť (hyperergiu), ako aj oslabenú citlivosť (hypergiu) a chýbajúcu citlivosť (anergiu).
Dnes sa tento pojem používa výlučne pre získanú precitlivenosť na určité látky, pôsobiace na telo zvonku. Látky, ktoré majú schopnosť vyvolať alergiu, sa označujú ako alergény. Pritom môže ísť o rastlinné látky (napr. peľ z tráv), produkty zvierat (napr. včelí jed), alebo kovy (napr. nikel) alebo chemkálie (napr. konzervačné látky).
Alergie sú v posledných rokoch pozorované stále častejšie a vyskytujú sa už v detskom veku. Možnou príčinou toho je stále stúpajúce zaťažovanie prostredia nečistotami, ale aj zmena spôsobu života a stravovacích návykov, ktoré sú spojené napr. so zvýšenou konzumáciou požívatín a liekov.
Podľa nového výskumu, ktorý bol zverejnený v polovici mája 2001 bavorským ministerstvom životného prostredia, treba hľadať jednu z najzávažnejších príčin množiaceho sa výskytu alergií v prvých rokoch života malých detí v prehnanej hygiene. Podľa výsledkov štúdie tak mestské deti trpia na alergie až 15-krát častejšie než deti, ktoré boli na dedine už v rannom veku vystavené rôznorodým vplyvom peľu z tráv, obilia a stromov, ako aj zvieracích chlpov alebo výlučkov.
Existujú rôzne možnosti, ako zadeliť alergie. V bežnom živote sa alergie najčastejšie rozdeľujú podľa spôsobov prijímania jednotlivých alergénov, kým v medicíne sa presadilo rozdelenie podľa základných patologických, čiže chorobných reakcií imunitného systému podľa popisu Coombsa a Gella.
Podľa príslušných mechanizmov prijímu alergénov možno rozlišovať nasledujúce formy alergií:
inhalačné alergie: Vdýchnutím alergénov vo forme prachu, napr. peľ, prach v domácnosti. alergia na potraviny: Spotrebou potravín obsahujúcich alergény, napr. jahody, plody mora, konzervačné látky. alergia na lieky: Ako reakcia na určité medikamenty, nezávisle od ich aplikačnej formy ako tabletka, čípok, infúzia atď. Obzvlášť častým alergénom je napr. penicilín. alergia na jed hmyzu: Po bodnutí hmyzom, napr. včelou alebo osou. alergia na parazity alebo mikróby: Pri napadnutí parazitmi, ako napr. črevnými parazitmi, alebo aj vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami . kontaktná alergia: Pri kontakte kože s alergénmi, ako napr. nikel, kozmetika.
Britský patológ Robin C. Cooms (narod. 1921) opísal spolu so svojím kolegom Gellom štyri typy alergických reakcií, reakcie typu I, II, III a IV, ktoré sa môžu vyskytnúť aj ako zmiešané typy. Tieto štyri typy reakcií sú principiálne normálne formy reakcií ľudského imunitného systému, ktoré však v prípade alergie „zachádzajú priďaleko“, a tak nadobúdajú charakter ochorenia. Typy I až III týchto alergických reakcií sú zapríčinené protilátkami, naproti tomu je reakcia typu IV spôsobená určitými bunkami imunitného systému, T-lymfocytmi.
Po opise niektorých hlavných príčin a možností terapie všetkých alergických reakcií, sú tieto štyri typy reakcií nasledovne popísané jednotlivo, s ohľadom na ich príčiny, symptómy, diagnostiku, terapiu a profylaxiu.
Typ I – Precitlivenosť včasného typu
Po kontakte látky vyvolávajúcou alergiu (antigénu) s telom, je táto viazaná špecifickými, proti nej namierenými protilátkami. To je signál pre osobitné bunky (mastocyty) na uvoľnenie ich chemických látok. Najdôležitejšou takou látkou je histamín. Vyvoláva typické alergické symptómy: svrbenie, nosovú sekréciu, kŕčovité stiahnutie bronchiálneho svalstva, rozšírenie ciev a opuchy. Maximálnu reakciu tela predstavuje šok s poklesom krvného tlaku, zastavením dýchania a krvného obehu. Šok je vždy núdzovým prípadom a vyžaduje si lekársku starostlivosť.
Typ II – cytotoxický typ
Pôsobením alergénu dochádza k zániku krvných buniek a napokon ku chudokrvnosti. Spúšťačmi môžu byť lieky utišujúce bolesti (analgetiká), antibiotiká a lieky na uvoľnenie kŕčov.
Typ III – imunokomplexový typ
Antigén a protilátka vytvoria komplex, ktorý sa usadí v tkanive. Tým je spôsobená zápalová reakcia a poškodenie tkaniva látkami poškodzujúcimi bielkoviny (enzýmy).
Typ IV – typ oneskorenej reakcie
Tento typ reakcie je spôsobený priamym kontaktom bielych krviniek (senzibilizovanými T-lymfocytmi) s fagocytmi (makrofágmi). Po kontakte s antigénom to do vyvolania chorobných symptómov trvá 24 až 48 hodín. Týmto spôsobom sú zapríčinené napr. kontaktný ekzém a odvrhnutie transplantátu.
Príčiny Alergia spočíva v chybnej regulácii a prehnanej obrannej reakcii imunitného systému. Hlavná úloha imunitného systému spočíva v obrane proti pôvodcom ochorení, ako napr. proti baktériám, vírusom alebo parazitom. Po prijatí takýchto pôvodcov ochorení do organizmu dochádza v priebehu infekčnej choroby, ako napr. pri osýpkach, k tvoreniu špecifických protilátok alebo obranných buniek proti zodpovedajúcemu pôvodcovi ochorenia, a tým k vytvoreniu imunity. To znamená, že pri neskoršom kontakte s tým istým pôvodcom ochorenia, daná osoba už druhý raz neochorie, lebo imunitný systém si na prvý kontakt s pôvodcom ochorenia „pamätá“ a bezodkladne začne s produkciou špecifických protilátok, resp. obranných buniek.
Pri vzniku alergie prebiehajú v imunitnom systéme v princípe také isté reakcie. Po kontakte organizmu s alergénom sa tvoria protilátky, resp. obranné bunky špecifické pre tento alergén, to znamená, že organizmus sa senzibilizuje. Táto fáza trvá ca. 9 až 12 dní a pacient ju nespozoruje. Pri opätovnom kontakte s tými istými alergénmi sa ihneď produkujú zodpovedajúce protilátky, resp. sa aktivujú obranné bunky, a nastáva pre pacienta nepríjemná alergická reakcia. Pretože sa reakcie typu I až IV značne od seba odlišujú, sú podrobnosti opísané v zodpovedajúcich kapitolách.
Pre všetky formy alergií v zásade platí, že síce existuje značná dispozícia, ale v princípe sa alergikom môže stať každý človek. Mimochodom – alergie sa vyskytujú aj u zvierat. Pre vznik alergie sú okrem iného dôležité:
množstvo a koncentrácia alergénu prijímací mechanizmus alergénu schopnosť senzibilizácie.
Podľa schopnosti senzibilizácie rozlišujeme slabo a silne senzibilizačné látky. Pri slabo senzibilizačných látkach, napr. peľ, sú často na vyvolanie alergie nevyhnutné viacročné kontaky. Naproti tomu pri silne senzibilizačných látkach, ako napr. pri liekoch, často na vyvolanie alergie stačí jeden až niekoľko málo kontaktov.
Častosť Existujú odhady, podľa ktorých alergiami trpí asi 10 až 20 % obyvateľstva. Reálne sa javí údaj o častosti približne 10 %. Medzi alergickými reakciami je najčastejšia reakcia typu I.
Symptómy Ťažkosti sa pri alergických reakciách vyskytujú tak dlho, kým sú alergény v organizme prítomné. Závisia od daného typu reakcie, a nie od alergénu samého. Typ reakcie určuje i časový výskyt symptómov. V zásade môžu alergické reakcie viesť tak k lokálnym ako i k všeobecným ťažkostiam, podľa toho, kde sa alergény nachádzajú: na ich vstupnej bráne (kontaktnom mieste), alebo sú rozmiestnené v tele krvou.
Lokálne ťažkosti sa vo všeobecnosti prejavia tam, kde nastal kontakt s alergénom, ako napr. na slizniciach dýchacích ciest kýchaním, kašľaním alebo dýchavičnosťou, na slizniciach žalúdočno-črevného traktu vracaním alebo hnačkou, na koži žihľavkou alebo kožnými vyrážkami. Všeobecné ťažkosti sa v rámci alergických reakcií týkajú hlavne systému krvného obehu so zrýchlením srdcovej frekvencie a znížením krvného tlaku.
Najťažším prejavom alergickej reakcie typu I spôsobenej protilátkami je anafylaktický šok, ktorý zväčša zasahuje viacero orgánových systémov súčasne a môže viesť k smrti pacienta v priebehu niekoľkých minút. Sú tak známe prípady, kde ľudia po bodnutí osou zomreli v anafylaktickom šoku.
Diagnóza
test na alergiu
Diagnóza alergie je často sťažená rozmanitosťou možných alergénov. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležitý presný „výsluch“ pacienta, čiže anamnéza. Podľa typu reakcie nasleduje pomocou laboratórnych vyšetrení stanovenie diagnózy, napr. dôkazom špecifických protilátok alebo obranných buniek v krvi, alebo testovacími postupmi na pacientovi. Pri týchto testoch sa vedome prevedie kontakt s podozrivými alergénmi, napr. na kožu alebo pľúcami, a nato sa reakcia pozoruje. Bližšie podrobnosti o takých testoch najdete pod reakciami typu I.
Terapia Veľký význam pri terapii alergických reakcií majú preventívne opatrenia, ako vyhýbanie sa kontaku s alergénmi, čiže expozičná profylaxia. V súvislosti s daným alergénom to však môže byť ťažké, napr. pri pele alebo domácom prachu. Ľudia trpiaci na alergické reakcie by v zásade nemali fajčiť, ani aktívne ani pasívne, a dbať na potraviny bez prímesí. Dojčatá, ktorých rodičia majú nejakú alergiu, by mali byť dojčené minimálne do 6. mesiaca, aby sa podľa možnosti rozvoj alergie oddialil.
Dnes je k dispozícii množstvo liekov, ktoré na jednej strane prepuknutiu alergickej reakcie zabraňujú, resp. oslabujú jej silu, napr. antihistaminiká, kromoglykát, alebo už prepuknutú alergickú reakciu zmiernia alebo dokonca zastavia, ako napr. glukokortikoidy. Glukokortikoidy sú vysoko účinné lieky, ktoré by však kvôli svojim vedľajším účinkom pri dlhodobom užívaní, ako napr. osteoporóza, diabetes mellitus alebo edémy, mali byť nasadzované s rozvahou.
Osobitnou formou terapie alergických reakcií, obzvlášť typu I, je hyposenzibilizácia, resp. desenzibilizácia. Pri nej sa pacientovi v časovom rozsahu 6 až 12 mesiacov vstrekuje príslušný alergén v postupne sa zvyšujúcich množstvách. Týmto spôsobom sa má imunitný systém tak ovplyvniť, aby sa netvorili protilátky (lg E) vyvolávajúce alergiu, ale protilátky inej triedy (lg G). lg G – protilátky sa v normálnom prípade tvoria v tele proti pôvodcom ochorení a pri opätovnom kontakte môžu byť ihneď utvorené. To isté chceme pri alergii dosiahnuť. Ihneď po kontakte s alergénom sa vytvoria lg G-protilátky a neutralizujú alergén, ktorý už potom nemôže viesť k tvoreniu lg E – protilátok.
Okrem medikamentóznej terapie majú pri niektorých alergických reakciách, ako napr. pri sennej nádche, úspech aj akupunktúra a hoemopatia.
Komplikácie Možné komplikácie alergickej reakcie závisia od príslušného typu alergickej reakcie a sú tam bližšie opísané. V zásade môžu viesť k vývoju chornického zápalu stredného ucha alebo zápalu prínosových dutín, či k vzniku bronchiálnej astmy, či až k trvalému poškodeniu orgánov alebo dokonca k smrti pacienta.
Letalita Alergické reakcie môžu vo výnimočných prípadoch bez včasnej terapie skončiť smrtelne. Tu sa dajú spomenúť hlavne anafylaktický šok, ako aj alergické reakcie pri transfúziách krvi a počas tehotenstva. Bližšie informácie možno nájsť pre popise reakcií typu I a II.
Profylaxia Opatrenia expozičnej profylaxie sú opísané už v kapitole o terapii. Alergici majú rôzne možnosti informovať sa o aktuálnom stave ovzdušia. Telefonické informačné služby, rozhlas a televízia, internet ako i mnohé denníky prinášajú denne aktuálne informácie o šírení peľu z rozličných rastlín. V obzvlášť ťažkých prípadoch môže pomôcť zmena prostredia, resp. klímy.
Ako sme už uviedli, podľa nového výskumu, ktorý bol zverejnený v polovici mája 2001 bavorským Ministerstvom životného prostredia, treba hľadať jednu z najzávažnejších príčin množiaceho sa výskytu alergií v prvých rokoch života malých detí v prehnanej hygiene. Podľa výsledkov štúdie tak mestské deti trpia na alergie až 15-krát častejšie než deti, ktoré boli na dedine už v rannom veku vystavené rôznorodým vplyvom peľu z tráv, obilia a stromov, ako aj zvieracích chlpov alebo výlučkov. Možno teda už v prvých rokoch života zaviesť istú zmysluplnú profylaxiu, napr. hranie sa v blate alebo v trochu špinavom prostredí. Odporúča sa aj dovolenka na dedine.
Prognóza Nielen druh alergických reakcií, ale aj ich rozsah podlieha počas života istým zmenám. U veľkého počtu pacientov je tak s pribúdajúcim vekom pozorované zoslabenie alergických reakcií. Na druhej strane je možná zmena pôsobiaceho alergénu, t.zn., že pacient alergický na peľ, môže byť neskôr alergický na konzervačné látky.
