SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Vírusy

Všeobecný prehľad. Dlho predtým ako mohla byť objavená existencia vírusov, už bolo známe, že okrem parazitov a baktérií musí existovať ďalší infekčný pôvodca nákazy. Bádatelia Loeffler a Frosch v roku 1897 zistili, že tento pôvodca nákazy musí

Všeobecný prehľad

Dlho predtým ako mohla byť objavená existencia vírusov, už bolo známe, že okrem parazitov a baktérií musí existovať ďalší infekčný pôvodca nákazy. Bádatelia Loeffler a Frosch v roku 1897 zistili, že tento pôvodca nákazy musí byť menší než baktéria, pretože môže prejsť filtrom neprepúšťajúcim baktérie. Je ultrafiltračný. Pretože sa vírusy nedajú vidieť svetelným mikroskopom, sú ultravizibilné. Nakoniec sa nevydarilo žiadne z rozmnožovaní na živných pôdach, ktoré boli použité na kultiváciu baktérií. Preto sa ich kultivácia považovala za nemožnú.

Táto klasická definícia však s narastajúcimi znalosťami o vírusoch vyžadovala zlepšenie, lebo kultivovať sa nedajú napríklad aj baktérie. Vírusy, toto slovo pochádza pravdepodobne zo Sanskritu (India) a pôvodne znamenalo jed, sú v hostiteľskej bunke uložené parazity. Ako dedičný materiál obsahujú buď deoxyribonukleovú kyselinu (DNA) alebo ribonukleovú kyselinu (RNA). Tieto nukleové kyseliny obsahujú stavebný plán pre vírusovú partikulu, ktorá sa označuje ako virión. Tieto nukleové kyseliny predstavujú vlastný „infekčný princíp“ vírusu. Na rozdiel od baktérií nemajú vírusy vlastnú látkovú výmenu. Sami nemôžu vyrábať bielkoviny. Chýbajú im obzvlášť dôležité enzýmy na zísakvanie energie, ktorými disponuje každá bunka. Ich vnútorná štruktúra sa teda preto značne odlišuje od vnútornej štruktúry bunky.

Notoricky známy vírus chrípky

Na vlastné rozmnožovanie potrebujú vírusy organely ich hostiteľskej bunky. Systém syntézy hostiteľskej bunky sa vírusom „preprogramuje“ na produkovanie zložiek vírusu. Zložky vírusu sa nakoniec spoja spolu so svojimi nukleovými kyselinami do kompletného vírusu a sú potom z bunky uvoľnené. Vírusy sa orientujú na špecifických hostiteľov. Možno rozlišovať animálne vírusy, teda vírusy infikujúce zvieratá, a dokonca vírusy infikujúce baktérie. Tieto sa nazývajú fágy.

 

Stavba vírusov

V jadre vírusu sa nachádza dedičná informácia. Táto je kódovaná jedno- alebo dvojpovrazcovitou kyselinou deoxyribonukleovou (DNA) alebo jedno- alebo dvojpovrazcovitou kyselinou ribonukleovou (RNA). Kyselina nukleová je vo forme vlákna, zriedkavo kruhu alebo v prípade RNA-vírusov v jednotlivých partikulách RNA. Tieto nukleové kyseliny sú obklopené proteínovým obalom. Tento sa nazýva kapsid. Kapsid pozostáva z mnohých rovnakých častí, kapsomér. Kapsoméry pozostávajú z ďalších proteínových častí. Kapsid obsahujúci kyselinu nukleovú sa označuje ako nukleokapsid. Osobitné usporiadanie kapsomér vedie k typickej vonkajšej forme daného vírusu. Môže byť kockovitá (kubická), pozostávať z trojuholníkovitých plôch (ikozaedrická), špirálovitá (helikálna) alebo vláknitá (filamentárna). Pri bakteriofágoch existujú okrem toho komplexné štruktúry s funkčnými časticami.

U niektorých vírusov je nukleokapsid v ďalšom obale, v púzdre. Stena púzdra má výbežky z glykoproteínov, ktoré sa nazývajú spiky alebo peploméry. Sú spoluzodpovedné napr. za prichytenie sa na povrchu hostiteľa, a tým za špecifickosť hostiteľa vírusu. Pre rozmnožovanie vírusu v hostiteľskej bunke majú okrem toho význam isté štrukturálne proteíny. Tieto môžu vyvíjať enzymatickú aktivitu. K týmto enzýmom patria o.i. neuraminidáza, reverzná transkriptáza a DNA-polymeráza.

 

Čelade vírusov

Podobne ako pri svete rastlín a živočíchov sa ľudia pokúsili klasifikovať vírusy. Primerane technickému vývoju boli pritom použité najrozličnejšie znaky. Dnes zohrávajú úlohu už len fyzikálno-chemické hľadiská. Objavenie vonkajšieho tvaru vírusu röntgénovou štrukturálnou analýzou a dešifrovanie genetického kódu vírusu boli medzníkom vo vývoji. Zhruba možno vírusy rozdeliť na také, u ktorých je nositeľom dedičnej informácie kyselina deoxyribonukleová (DNA) alebo kyselina ribonukleová (RNA).

 

Viroidy

Ako viroidy sú označované krátke nukleové kyseliny, ktoré sa okrem toho vyznačjú nízkou molekulárnou hmotnosťou (70 000 – 120 000 dalton). Majú tyčinkovitý tvar a pozostávajú z kruhovitej kyseliny ribonukleovej (RNA). Viroidy sú neživé. Nemajú látkovú výmenu a nemôžu sa ďalej rozmnožovať. Okrem toho im na rozdiel od vírusov chýba obal. Jedná sa takpovediac „nahý“ stavebný plán na bielkovinu. Podrobnosti o ich rozmnožovaní v infikovanej bunke nie sú známe. Rajčina je napríklad napádaná tomato spindle tuber viroidom. Viroidmi spôsobené ochorenia nie sú u človeka dosiaľ známe.

 

 Predchádzajúca téma
Plesne

 Nasledujúca téma
Prióny

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 381
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 399
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 402
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 097
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 929
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 581
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 941
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 683
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 629
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 553
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miroslav Marček na hlavnom pojednávaní v prípade obžaloby za vraždu Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Petra Molnára začiatkom roka 2020.

Marček si odpykáva 25 rokov.

11 h

Už stihol vydať zásadné nariadenia.

10 h
Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

15 h