pomocou metódy očkovania pravými kiahňami v Oriente a v Západnej Afrike už známe, jednako podľa správ dochádzalo po takýchto očkovaniach opakovane k prudkým vypuknutiam ochorenia.
Edward Jenner Anglický vidiecky lekár Edward Jenner (1749-1823) vyvinul koncom 18. storočia menej nebezpečnú očkovaciu metódu. Pozoroval, že poľohospodársky robotníci, ktorí sa už nakazili neškodnými kravskými sypanicami, ostali často uchránení od väčšinou smrteľne prebiehajúcich ľudských kiahní. Usúdil z toho, že ľudia by mohli byť proti ochoreniu chránení cielenou infekciou kravskými sypanicami vo forme očkovania (= vakcinácie). 1796 previedol Jenner prvé očkovanie tohto druhu a založil tým metódu takzvanej aktívnej imunizácie, pri ktorej je telo aktivované k samostatnému tvoreniu špecifických obranných látok.
Louis Pasteur Francúzsky chemik Louis Pasteur (1822-1895) sa na základe Jennerom vyvinutej očkovacej metódy zaoberal ochranou proti infekčným chorobám. 1880 sa mu po prvýkrát podarilo vyrobiť očkovaciu látku proti cholere u sliepok. Pasteurov žiak Emile Roux (1853-1933) mohol pomocou krvných rozborov dokázať aktívny princíp tejto imunitnej obrany. Už o rok neskôr nasledoval vývoj účinnej očkovacej látky proti sneti. 1884 vyliečil Pasteur po prvýkrát pacienta pomocou úspešného očkovania, ktorý sa infikoval pôvodcom besnoty.
Emil von Behring Lekár a prírodovedec Emil von Behring (1854-1917) prevádzal spolu so Shibasaburom Kitasatom (1852-1931) pokusy s imunitou, pri ktorých bola krv z infikovaných zvierat prenesená na zdravé zvieratá. Týmto spôsobom zaočkované zvieratá vyvinuli pritom odolnosť proti bakteriálnym jedovatým látkam (= toxínom). Z toho Behring vyvodil, že telo ako obranný mechanizmus vytvorí takzvané antitoxíny, teda látky zamerané proti toxínom.
Na základe tohto objavu sa pokúsil vyvinúť krvné sérum proti ochoreniu diftéria, čo sa mu podarilo v deväťdesiatych rokoch 19. storočia. Tak sa umožnilo takzvané pasívne očkovanie. Pri ňom sa prenáša špecifická obranyschopnosť iného organizmu (ľudského alebo zvieraciaho) na telo, bez toho aby toto samo tvorilo špecifické obranné látky.
Paul Ehrlich Objavenie antitoxínov tvorených telom samým v rámci biologickej obrany viedlo k vývinu antibakteriálnej terapie. Nemecký lekár a biológ Paul Ehrlich (1854-1915) sledoval nápad, že by malo byť možné vyrobiť chemické liečebné látky s antibakteriálnym účinkom pomocou objasnenia štruktúr biologických antitoxínov. 1910 uviedol na trh preparát Salvarsan obsahujúci arzén proti pôvodcovi syfilisu, prvé takzvané chemoterapeutikum. To bolo východiskom pre vývin antibiotík.
Moderné výskumné metódy 20. storočia ako takzvaná elektroforéza, pri ktorej je zmes látok oddelená v poli elektrického prúdu k ďalšej analýze, umožňujú napr. pomocou identifikácie protilátok ďalšie objasnenie štruktúr imunitného systému.
Predchádzajúca téma
Posilňovanie imunitného systému
