Krátka informácia Škrípanie zubami je ďaleko rozšírená nadbytočná aktivita žuvacieho systému, pri ktorej sčasti pôsobia veľmi veľké sily. Môže sa objavovať už v rannom detskom veku. Pacient sám si väčšinou svojich chybných funkcií nie je vedomý, pretože sa prejavujú počas spánku alebo v extrémnych fázach koncentrácie.
Nie sú preťažované a poškodzované len čelustné kĺby, žuvacie svaly a zuby. Sú možné aj napätia v oblasti hlavy a krku ako i bolesti tváre a hlavy. Škrípanie zubami je spôsobované psychickým preťažením a prípadne prekážkami sklzu pri žuvacích pohyboch. Preto má zmysel zbrúsenie zubov stomatológom resp. „dlahová“ liečba na uvoľnenie a ochranu zubov.
Na uvoľnenie žuvacieho svalstva slúžia aj gymnastické cvičenia. Vzdorovať psychogénnym spúšťačom je často ťažké. Ak pacient netrpí len prechodnou stresovou situáciou, mala by sa v extrémnych prípadoch zvážiť psychoterapia. Lebo stomatologické opatrenia žiaľ často zodpovedajú len zabráneniu poškodeniam a nie odstráneniu príčiny.
Pacient so sklonom k škrípaniu zubov by mal čas svojho života brať na zreteľ, že treba odstrániť stres, lebo ak sa periodicky objavuje, môže zanechať trvalé škody na chrupe.
Všeobecné informácie – definícia Škrípanie zubami je najznámejšou formou parafunkcií. Pod nimi rozumieme aktivity žuvacieho systému, ktoré neslúžia nijakému funkčnému účelu. Okrem škrípania zubov tak k tomuto funkčnému komplexu patria aj hryzenie líc, pier a jazyka, tlak zubov a jazyka, ako aj hryzenie predmetov ako napr. nechtov na rukách, ceruziek atď.
Pri cielenom premýšľaní, si mnoho ľudí uvedomí, že aj oni vykonávajú minimálne jeden z týchto nútených pohybov. Napriek pozoruhodne vysokému rozšíreniu mnohých parafunkcií medzi obyvateľstvom nemajú na orálny systém väčšinou žiadne ťažké následky. Inak to však vyzerá pri burxizme.
Lekárskym pojmom bruxizmus zahŕňa zubný lekár nielen škrípanie zubov ale aj tlak zubov. Aj keď hlavný nadpis tohto textu smeruje len na pre pacienta známu časť, zahŕňa aj tématiku neprirodzeného tlaku zubov na seba.
Pod bruxizmom rozumieme mimoriadne dlhé, nadmere silné a prirodzeným žuvacím pohybom nezodpovedajúce nasadenie zubov na seba. Je to takzvané nadmerné zaťaženie, ktoré neslúži na rozomieľanie jedál, ale uskutočňuje sa s prázdymi ústami. Zubovina sama a zubný fixačný aparát sa kvôli dlhotrvajúcemu preťažovaniu, ktoré sa v tejto forme nedocieľujú pri žuvaní, poškodzujú. Okrem burxizmu cez deň v duševne napätých fázach sa objavuje predovšetkým v noci. V plytkej fáze spánku, v takzvanom spánku REM ( = „rapid eye movement“), postihnutý škrípe alebo tlačí zuby na seba s poškodzujúcim trvalým zaťažovaním od 50 do 70 sekúnd za hodinu.
Častosť Štúdie ukázali, že bruxizmus je medzi obyvateľstvom silne rozšírený. U každého 12-ročného sa dajú v ústnej dutine rozoznať zmeny, ktoré poukazujú na takéto zvýšené svalové pohyby. Takmer všetci dospelí majú na zuboch vybrúsené facety, ktoré vznikli niekedy prevádzanou parafunkciou. 80 % všetkých paradentálne chorých pacientov majú sklon k bruxizmu. Svojho škrípania zubov si však je vedomých len 10 až 20 % postihnutých, pričom tlak zubov je vnímaný o niečo intenzívnejšie.
Príčiny Medzi zubnými lekármi dlhú dobu prevládala viera, že škrípanie zubov je vyvolávané rušivými zubnými kontaktami pri žuvaní. Po ich odstránenií vy však bruxizmus musel zmiznúť. To však žiaľ nebol ten prípad. Pomaly sa vyvinula správna teória, že príčina sa nachádza v centrálnom nervovom systéme, pri splupôsobení s emocionálnym stresom, ako psychickým odreagovaním sa.
Následne je aj možné zaradiť nočné škrípanie zubov medzi formy porúch spánku. Okrem iného sa bruxizmom sa môžu prejavovať krátkodobé o. i. stresové záťaže v rodine alebo v práci. Ale aj ťažké psychické ochorenia prinášajú čiastočne so sebou prafunkcie ako vedľajší nález. Stále ďalej pokračujúce výskumy naznačujú nielen na centrálno-nervové, ale aj periférne spúšťač
Krátkodobé o. i. stresové záťaže v rodine alebo v zamestnaní sa môžu okrem iného prejavovať brusizmom. Ale aj ťažké psychické ochorenia prinášajú so sebou parafunkcie ako vedľajší nález. Stále ďalej pokračujúce výskumy poukazujú nielen na centrálno-nervové, ale aj na periférne spúšťače ako sú parodontopatie.
Symptómy – diagnóza Postihnutý sám spozoruje škrípanie zubov len zriedkavo, pretože nadmerné zaťažovanie zubov sa väčšinou prevádza nevedome počas spánku. Až keď sa ráno ukázujú pravidelné napätia v tvárovom svalstve, čelustný kĺb, tvár, celá hlava bolí, zuby sú citlivejšie alebo voľnejšie, resp. sa pri pohľade do zrkadla v najhoršom prípade ukážu už opotrebované korunky zubov, registrujú pacienti chybné zaťaženia v oblasti úst.
Žuvacie svalstvo často naberá zväčšený rozsah. V tejto dobe už chorobný obraz vo svojom rozsahu pokročil. Ďaleko výhodnejšie je, ak na škrípanie zubov spiaceho pacienta upozorní partner alebo iné osoby. Ak sa pacient včas na túto orálnu problematiku upozorní, môže sa často zabrániť ťažkým poškodeniam.
Ľahké preťažovanie síl svalstva, chybné pohyby čelustného kĺbu bez zmien prirodzenej štruktúry a zuby s ľahkými obrúsenými facetami sú symptómami, ktoré so sebou v počiatočnom štádiu prináša bruxizmus.
Terapia
Nie je žiaľ zatiaľ známa žiadna terapia, ktorá by pacienta trpiaceho na bruxizmus „oslobodila“ od jeho chybných funkcií. Na druhej strane existuje možnosť na zmiernenie ťažksotí vyplývajúcich zo škrípania zubov a na zabránenie následných poškdení.
Zubným lekárom špeciálne zhotovené „koľajnice“, ktorými sa rady zubov chránia, a prípadne zbrúsenie rušivých zubných kontaktov, pomáhajú aj zmenšiť rozmer chybného zaťažovania. Postihnutý by nemal priesvitné náhryzové „dlahy“ nostiť len v noci, ale, ak je to možné, aj cez deň. Gymnastické cvičenia pomáhajú na uvoľnenie žuvacieho svalstva.
Rovnako dôležité je aj upozornie pacienta na jeho problematiku, aby si bol svojich parafunkcií vedomý. Často je účinný istý druh kalendára, do ktorého pacient zaznamenáva sebou registrované nadmerné orálne aktivity. Aj keď to na nočnom škrípaní zubov nič nezmení, tak sa dajú pozitívne ovplyvniť nevedomé zvyky počas dňa.
Postihnutý je citlivejší a častejšie preberá vedomé ovládanie. Ak sa ako príčina určia extrémne psychogénne faktory, mal by zubný lekár pacienta opatrne motivovať k návšteve psychológa. Pacient často profituje zo zladenej spolupráce oboch lekársych odborov.
Profylaxia Ako už bolo spomínané, takmer každý človek prevádza počas svojho života parafunkcie. Kvôli výskytu parafunkcií v podvedomí sa však nedá zabrániť, aby sa ich určitá miera neprekročila. Preto sa škrípaniu zubov nedá spočiatku predchádzať.
Prognóza Ak sa pacienti so sklonami k parafunkciám stále javia ako senzibilne a vedome vzdorujúci – čo sa týka ich orálnych nadmerných aktivít, musí sa zabrániť ťažkým poškodeniam v ústnej dutine. Samozrejme nie je jednoduché praktizovať túto pozornosť počas celého života. Ale skúsenosti ukazujú: ak bruxizmus nevyvolávajú komplexné psychogénne obrazy chorôb, je to úspešne možné.
