Všeobecné informácie Prenikavé svetlo lampy oslepuje, muž zahalený v bielom sa so sústredeným výrazom v tvári zohýba nad zriedkavo čistenými zubami a zrazu zaznie prenikavý zvuk, ktorého pôvodom je nebezpečne sa blížiaca obrovská rotujúca ihla miznúca v ústach. A od teraz to už len znamená: zaťať zuby!
Približne 60 % obyvateľstva udáva, že pred návštevou zubára má mierne až stredné obavy, z toho 15 % má nadpriemerné prejavovanie strachu. Vrcholné miesta stupnice špecifických obáv pri návšteve lekára sú uvedené tu:
cítiť vibrácie vŕtačky počuť vŕtačku vidieť injekčnú striekačku vidieť vŕtačku
Strach pred zubným lekárom, ktorý bol kedysi skôr obľúbenou témou karikaturistov než vedcov, predstavuje pre časť obyvateľstva rastúci problém, ktorý sa musí riešiť.
Obraz choroby Chorobný strach z návštevy zubného lekára, odborne nazývaný ako fóbia z ošetrenia zubov, alebo aj ako dentálna fóbia či oralofóbia sa na jednej strane prejavuje fyzickými symptómami ako sú búšenie srdca, potenie a svalové napätie, ako i veľkým strachom z bolestí či aj “strachom z vlastného strachu”. K tomu sa často pripájajú pocity hanby, lebo ústa sú pre mnoho ľudí veľmi intímnou oblasťou, ako i problémy so sebaistotou vznikajúce v dôsledku “zlých zubov”.
Istou stránkou chorobného obrazu dentálnej fóbie je aj takzvané “vyhýbavé správanie”, čiže krátkodobé rušenie termínov u zubného lekára alebo vyčkávanie so zubnou kontrolou, až kým sú bolesti neznesiteľné. Malá miera strachu je pritom úplne “normálna”. Potreba liečby však vzniká vtedy, keď sa strach objavuje v nadmernej miere, čiže veľmi dlho a veľmi silne.
Aj rigorózne vyhýbavé správanie sa a malé reakcie na “dobré dohováranie”, ako aj vysoká hranica tolerancie týkajúca sa poškodenia zubov, pri ktorej sa človek dokonca vyrovná s veľkými bolesťami alebo odumretými zubami resp. zubnými štrbinami, poukazuje na existenciu poruchy strachu, ktorá sa musí riešiť spolu s lekárom.
Liečba Na začiatku liečby najprv stojí uznanie postihnutého, že proti svojmu stachu môže niečo podniknúť. Ako druhý krok sa odporúča vyhľadať si lekára, ktorému človek dôveruje, čiže napríklad zubného lekára, ktorý ponúka špeciálne ošetrovanie pacientov so strachom. Pomocou neho môže človek zistiť, aký silný je strach a ako sa dá najlepšie prekonať.
Vlastným cieľom terapeutického postupu je ukázať pacietnovi, ako on sám môže s malými pomôckami so strachom zaobchádzať. Má si byť vedomý svojho strachu zo strachu a dokázať prelomiť tento pekelný kruh.
V tejto súvislosti sa osvedčili psychoterapeutické opatrenia, predovšetkým takzvaná “kognitívana behavoriálna psychoterapia”. Pri nej sa pacient učí uvedomovať si svoje myšlienky a v ďalšom kroku vedome usmerňovať myslenie a tým aj strach, a tak môže s úzkostnými situáciami zaobchádzať uvoľnenejšie.
Ďalším uvoľňujúcim opatrením je počúvanie relaxačnej hudby cez slúchadlá počas ošetrovania, poprípade aj v kombinácii s upokojujúcimi obrazmi, ktoré pacient môže vnímať pomocou videookuliarov.
Obľúbenou metódou je aj hypnóza na zníženie vnímania bolesti pacienta. Pri nej sa vo svete myšlienok pacienta pomocou sugescie produkujú príjemné obrazové predstavy. Lekár dá pacienta najprv do ľahkého hypnotického stavu, pričom lekár a pacient potrebujú cca tri prípravné sedenia, kým sa tento stav vedomia dosiahne. Lekár vedie zhypnotizovaného pacienta k tomu, aby zubné ošetrenie vnímal len z diaľky, resp. ho do vedomia vôbec “nevpustil”.
Akupunktúra je osvedčnou metódou na stlmenie tak vnímania bolesti, ako aj strachu pacienta.
Ďalšími liečebnými metódami, ktoré sa psychických komponentov týkajú len nepriamo, sú:
Podávanie liekov, ktoré majú upokojujúce účinky, čiže bežné psychofarmaká alebo rastlinné upokojujúce prípravky. Pomáhajú pacientovi pred a počas ošetrenia, aby sa uvoľnil, a tak jeho strach zmierňujú.
Pri ošetrovaní pacientov so strachom sa osvedčilo aj ošetrovanie pomocou alternatívnej metódy, takzvaným “gélom carisolv”. Pri nej sa na miesto na zube, ktoré je postihnuté zubným kazom, nanáša gél; gél pri tom rozpúšťa zubovinu. Po krátkej dobe účinkovania gélu sa rozpustená zubovina odstráni malou škrabkou. Výhodou tejto metódy je, že nie je potrebná žiadna vŕtačka. Nevýhodou je však dvaapolkrát dlhšia doba ošetrovania ako pri “vŕtačkovej metóde” a istá neistota spojená s dlhodobým pôsobením, pretože výsledky skúšok štúdií zameraných na dlhodobé používanie ešte neexistujú.
Ak sú u pacienta nevyhnutné komplikované, zdĺhavé a bolestivé ošetrenia zubov, môže sa zubné ošetrenie robiť v celkovej narkóze. Toto opatrenie nie je však ako bežná metóda vhodné, pretože sa nepracuje na strachu samotnom. Okrem toho je s každou celkovou anestéziou, ktorá si ešte k tomu vyžaduje nákladné ošetrenie, spojené isté riziko, kvôli čomu nie je na ošetrenie pacientov so strachom vhodná ako “stála metóda.
