BRATISLAVA. Pre niekoho je jedlo absolútnou životnou prioritou. „Chuť do jedla je jedným z najsilnejších pudov u človeka,“ hovorí Igor Béder, prednosta Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Pocit hladu či nasýtenia ovplyvňuje centrum v hypotalame. „Prvotné je uspokojovanie potreby prijímať energiu, čo majú ľudia spoločné s ostatnými živočíchmi. No človek má aj silnú afektívnu zložku vďaka mozgovej kôre a lymbickému systému, ten sprostredkúva pocit pôžitku z jedla,“ vysvetľuje odborník. „Charakter stravovania ovplyvňujú aj spoločenské tradície, rôzne oslavy, pracovné obedy či vianočné večere.“
Jedlo prestáva byť iba fyziologickou potrebou, ale stáva sa súčasťou rituálov, prostriedkom, ako uspokojiť ego. Človek zje aj potraviny, ktoré jeho organizmus nepotrebuje, a v množstvách, ktoré nie je schopný spracovať – na rozdiel od voľne žijúcich zvierat. Na obéznu srnku v lese nenaďabíte.
Nebezpečná je aj soľ
Cez sviatky je zvýšená kombinácia hrozbou napríklad pre ľudí po infarkte. Musia dávať pozor na soľ, ktorá viaže vodu. Tá sa zadržiava v pľúcach a srdce ju nestačí odčerpávať. Napokon začne zlyhávať ľavá komora. „Najmä starší pacienti končia počas sviatkov na pohotovosti. Berú síce poctivo lieky na odvodnenie a vyvarujú sa konzumácie slaných jedál, ale kapustnicu s vysokým obsahom sodíka si neodpustia,“ hovorí Tatiana Valkovičová, internistka z Fakultnej nemocnice v Petržalke.
Poznajme svoje potreby
Potraviny sú najmä zdrojom tukov, cukrov a bielkovín, dôležitých látok na udržanie všetkých funkcií organizmu. „Sú nevyhnutné na obnovu buniek všetkých tkanív. Energiu potrebuje rovnako naša pumpa – srdce, ako aj pľúca alebo svaly. Aby mohol človek zvládať všetky aktivity,“ vysvetľuje Béder. Problém nastáva, keď množstvo a druh prijatej potravy prevyšuje potreby konzumenta. „Energetická hodnota potravín aj proces spaľovania v súvislosti s hmotnosťou, vekom a pohlavím človeka sú známe a uvádzajú ich zrozumiteľné tabuľky. Primeraný spôsob stravovania sa dá pre potreby konkrétneho človeka ľahko vypočítať.“
Pri nadmernom príjme sa látky ukladajú vo forme zložitých glykogénov v pečeni alebo vo svaloch. „Najmä nadbytok tukov je pre udržanie hmotnosti nebezpečný,“ hovorí Béder. Na tuky sa premieňajú a ukladajú aj nadbytočné sacharidy.
Pocit sýtosti sa nedostaví okamžite, preto by sme mali skončiť s jedením včas. „Možno keď nám najviac chutí.“ Odporúča sa jesť pomalšie, prípadne robiť menšie pauzy.
Mäsa sa netreba vzdať
Kvalitná strava by mala byť vyvážená. Vzdať sa napríklad mäsa znamená prichádzať o niektoré dôležité vitamíny skupiny B a esenciálne aminokyseliny, ktoré sú základným stavebným prvkom bielkovín. „Namiesto ťažšie stráviteľného bravčového mäsa je lepšia voľba hydina, chudá na tuky, alebo ryby s obsahom polynenasýtených mastných kyselín dôležitých na prevenciu aterosklerózy,“ radí odborník.
Vyhýbať sa treba krémovým tortám s vysokým obsahom sacharidov, majonéze a údeným výrobkom s karcinogénnymi látkami a množstvom soli.
„Samozrejme, že to platí najmä pre celoročnú konzumáciu. Všetkých vianočných tradícií sa nemusíme vzdávať, ale treba si ustrážiť množstvo prijatých kalórií a doplniť ich ovocím a zeleninou,“ hovorí Béder. „Dodajú telu vitamíny, minerály, antioxidanty, pektíny a tiež celulózu, ktorá iniciuje pohyby čriev a urýchľuje vyprázdňovanie.“ Organizmus sa tak zbaví toxínov a zbytočných látok.
Rovnako pôsobí aj šport či aspoň prechádzka. Každý pohyb pomáha spaľovať prijaté kalórie, zlepšiť činnosť srdca a ciev a prekrviť celý organizmus.
Za chyby sa kruto platí
pri nerovnovážnej strave sa mení kyslosť organizmu, čo spôsobuje tráviace a iné ťažkosti (nadúvanie, záha,pocit vracania, bolesť hlavy),
nevoľnosť a iné problémy sú výsledkom preťaženosti organizmu. Žľazy nestačia spracovávať množstvo nevhodnej potravy,
nadmerné množstvo potravy rozťahuje neúmerne žalúdok, ktorý sa ju snaží spracovať, čo môže byť dôvodom bolestivých kŕčov. Rovnako sa dostavujú aj pri pocite hladu, najmä u mladých ľudí,
niekoľkodňový maratón v jedení v kombinácii s väčším množstvom alkoholu môže vyvolať pankreatitídu - zápal pankreasu, čo si vyžaduje hospitalizáciu,
mastné jedlá môžu spôsobiť žlčníkový záchvat, keď žlč nestačí spracovať tuky, a nadmerná aktivita tohto orgánu môže dať do pohybu prítomný piesok či kamene,
diabetik pri nadmernej konzumácii sladkých pokrmov a pri nedostatku inzulínu môže upadnúť do bezvedomia,
pacienti so žalúdočnými vredmi zvyknú trpieť bolesťami po konzumácii ťažko stráviteľných jedál (mastných, vyprážaných), tie sú nebezpečné aj pri zhoršenej funkcii pankreasu.
Najmä starší pacienti skončia cez sviatky na pohotovosti. Berú síce lieky na odvodnenie a vyvarujú sa konzumácie slaných jedál, ale kapustnicu s vysokým obsahom sodíka si neodpustia.
Tatiana Valkovičová,internistka
Ťažkostiam sa dá predísť
Dodržiavať vianočné zvyky neznamená jesť do prasknutia. Učiť sa môžeme aj od predkov.
Na možnosť, že si Vianoce pokazíme žlčníkovým záchvatom alebo pocitom nevoľnosti, je múdrejšie myslieť už pri príprave hostiny. Stačí odstrániť najviac nebezpečné potraviny. Naši predkovia pred hostinami držali pôst, slávnostné tabule boli skromnejšie a jedlá jednoduchšie. Inšpirovať by sa mali najmä ľudia, ktorí trpia chronickými problémami –– vysokým krvným tlakom či poruchami metabolizmu. Dôležité je jesť menej údenín a vyprážaných jedál. Ryba či hydina sa môžu podávať v dusenej alebo zapekanej podobe, šalát namiesto majonézy ochutí aj jogurt. V kapustnici či šošovicovej polievke netreba vždy variť kus klobásy či údenej šunky, sú zdravšie recepty s kombináciou sušených sliviek či hríbov.
Chuť na sladké uspokoja makovníky a orechovníky či kandizované ovocie rovnako ako ťažko stráviteľná torta. Minimálne môžeme maslové krémy vymeniť za tvarohové. Odborníci odporúčajú používať častejšie celozrnnú múku, cesto zahusťovať strúhanou mrkvou a kokosom a sladiť nerafinovaným cukrom či medom.
V trvanlivom pečive môžeme časť dávky cukru nahradiť sušeným ovocím a zázvorom, škoricou či iným aromatickým korením. Ale častejšie by sme mali siahať po ovocí a orechoch. Mimo vianočnej večere a rodinného obeda treba jesť skôr ľahšie múčne a zemiakové jedlá s tvarohom či s kyslou kapustou.
(bes)
Sviatky automaticky spájame najmä s konzumáciou typických jedál a rátame aspoň s miernym zvýšením hmotnosti. Nemuselo by to tak byť.
ILUSTRAČNÉ FOTO – www.sxc.hu
Autor: Alžbeta Slováková © SME
