Chlad môže ohroziť obličky aj srdce

Mráz, a najmä náhle teplotné zmeny môžu ublížiť aj zdravým ľuďom, ak sa nechránia, ale život sťažujú najmä ľuďom so srdcovo­cievnymi či neurologickými problémami.

Pred chladom sa chránime termooblečením, pitím teplých čajov, nie alkoholu, a najmä otužovaním.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – PROFIMEDIA.SK)

BRATISLAVA. Pre zimné mesiace nie sú typické len chrípkové ochorenia. Chlad ohrozuje najmä deti a starších ľudí s problémami obehového systému, trpia aj pacienti s reumatickými ochoreniami kĺbov.

„V chladných mesiacoch sa zvyšuje zápalová aktivita, čo spôsobuje stuhnutie kĺbov a bolesti,“ hovorí Agneša Szolnokio­vá, reumatologička zo zdravotného centra Medical v Dunajskej Strede.

Z chladu bolí aj hlava

Chlad je záťažou pre obehový systém. Kožné receptory dajú vtedy signál cievam, ktoré sa stiahnu, čo môže pacientom s poškodeným srdcovo­cievnym systémom niekedy spôsobiť mozgovú príhodu.

„Problémom je aj opačná situácia. Pri horúčave sa cievy rozšíria a môže dôjsť k ich prasknutiu a krvácaniu do mozgu,“ hovorí Tibor Pólya z neurologickej ambulancie polikliniky v Želiezovciach. Najväčším problémom týchto pacientov sú najmä náhle zmeny počasia, časté striedanie sychravých a teplejších dní.

U ľudí, ktorí majú sklony k bolestiam hlavy, premenlivé počasie vyvoláva migrénu. „Ako lekár registrujem prirodzený nárast takýchto ťažkostí v chladných mesiacoch, ktoré v ambulancii musím riešiť,“ vysvetľuje neurológ.

Takéto problémy by však nemali byť prekážkou pri zimných športoch. „Práve naopak, odporúčal by som podobnú činnosť. Pretože pohybom sa cievy spevnia a sú potom odolnejšie proti teplotným zmenám. Výnimkou sú pacienti, ktorí mozgovú príhodu už prekonali.“

Srdcu prekážajú extrémy

Srdce pacientov s angínou pectoris nedokáže pre zúženú srdcovú tepnu dostatočne rýchlo reagovať na námahu. Ako sú na tom v zime? „Netvrdil by som, že chlad je pre nich špeciálnou záťažou. Možno extrémny,“ tvrdí kardiochirurg Viliam Fischer z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. „Ale komplikáciou je každý extrém, aj horúčava. Ich skôr ohrozuje zvýšená námaha, ktorú ich srdce nezvláda.“

„Problém je inde,“ tvrdí Fi­sher. „Slováci radi podceňujú nebezpečenstvo infarktu a napriek pocitu tlaku za hrudnou kosťou nejdú k lekárovi. Potom stačí, ak si takýto človek, častejšie muž, ide v mrazivom počasí zalyžovať. Spojenie extrémneho chladu a námahy môže vyprovokovať zlyhanie srdca.“

Z pracovnej cesty v Kazach­stane si priniesol skúsenosť s pacientom, ktorého v sanitke napriek intenzívnej resuscitácii nedokázali oživiť. Na infarkt zomrel ako štyridsaťročný.

Otužovanie chráni aj pľúca

Podceniť chlad sa nevypláca ani pre riziko ochorenia dýchacích ciest. V mínusových teplotách sa zužujú najmä periférne cievy na rukách, nohách a horných dýchacích cestách, ktoré sú vystavené chladu najviac.

„Ak je prekrvená sliznica, organizmus sa dokáže proti vírusom vďaka aktivite bielych krviniek brániť. Problém nastáva, keď sa vplyvom chladu periférne cievy zúžia a obranyschopnosť organizmu proti patogénnym baktériám sa znižuje,“ hovorí Peter Fabián, primár Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Výsledkom je nádcha, kašeľ či zápal prínosových dutín.

Pľúca samotné chlad neohrozuje, ale so zníženou imunitou organizmus ťažšie odoláva infekcii. „Je preto dôležité po celý rok zvyšovať odolnosť organizmu aj proti náhlym expozíciám vírusov zdravým životným štýlom, a najmä cieleným otužovaním,“ radí pneumológ. V zime odporúča obliekať si viac tenších vrstiev a používať termooblečenie, ktoré umožní pokožke dýchať.

Mladé ženy zimu podceňujú

V posledných rokoch najmä mladí ľudia s obľubou nosia krátke bundičky a sakáa nevzdávajú sa ich anipri mínusových teplotách. Trpia tým najmä dievčatá.

BRATISLAVA. Odhalené dievčenské brušká a kríže sú v zime vystavené chladu, ktorý prispieva k rozvoju zápalových procesov. Výsledkom môže byť akútny zápal obličiek spojený s bolesťami, ktoré sa musia neraz liečiť v nemocnici.

„Zápal sa však častejšie začína po prechladnutí v oblasti močových ciest. Pacientky prvotné príznaky často potlačia urologickým čajom, ale problém sa tým neodstráni,“ vysvetľuje Alena Veselényiová, detská nefrologička zo Spišskej Novej Vsi. Zápal môže prejsť na mechúr a na obličky. „Ak sa ochorenie zanedbá, hnisavé ložiská v obličkovom tkanive po zahojení zanechajú jazvy, ktoré môžu zhoršiť funkčnosť orgánu.“

Ak začnú obličky zlyhávať, pacient musí chodiť na dialýzu a čaká na transplantáciu. „Dôležité je preto najmä pri opakovaných zápaloch močových ciest preveriť funkčnosť močového systému a vyšetriť moč aj krv,“ hovorí lekárka. „Ak výsledky ukážu vážnejší problém, máme široké spektrum antibiotík, ktoré vyliečia aj zápal obličiek.“

Zápalmi močových ciest trpia deti všetkých vekových kategórií, mladšie aj preto, lebo nemajú úplne vyvinutú chlopňu na močovom mechúre, takže infekcia sa šíri rýchlejšie. Pozor treba dávať najmä na deti s oslabeným imunitným systémom, ktoré trpia vážnou chorobou, sú po operácii alebo práve prekonali chrípku, či angínu.

„Dievčatám by som odporučila nosiť určite tielko. Platí to aj pre chlapcov, ale tí sú mojimi pacientmi menej často. S obliekaním to netreba preháňať, človek sa v interiéri ľahko spotí a pri prechode do sychravého počasia o to skôr prechladne.“

Aj v zime je dôležité dodržiavať pitný režim a pravidelne močový mechúr vyprázdňovať. „Chybu robia najmä dievčatá, ktoré pre nevhodné sociálne zariadenia v škole celé predpoludnie zdržiavajú. Navyše nevenujú dostatočnú pozornosť intímnej hygiene,“ upozorňuje lekárka. Pre takéto správanie a časté zápaly, ktoré postihnú neraz aj blízko umiestnené reprodukčné orgány, môže mať neskôr mladá žena problém otehotnieť.

(bes)
Bude zima, bude mráz
  • pri alergii na chlad sa vyplavujú mediátory, ktoré vyvolajú klinické prejavy ako podráždené spojovky a slzenie, pálenie sliznice v nosohltane, upchatý nos, kýchanie a kašeľ,
  • reakciou na chlad u ľudí s citlivým pohybovým systémom môžu byť aj svalové kŕče, ktoré sú veľmi bolestivé, náhla zmena teplôt ohrozuje najmä oblasť krížov,
  • pri náhlych zmenách teplôt si musia dávať pozor najmä ľudia s vysokým krvným tlakom a diabetici, ktorých adaptačné mechanizmy sú preťažené chorobou,
  • na zohriatie v exteriéri je vhodnejší teplý čaj ako alkohol, ktorý rozširuje cievy a organizmus rýchlejšie vychladne,
  • je lepšie obliekať sa do viacerých vrstiev, dôležitá najmä pre ľudí trpiacich migrénou je pokrývka hlavy – vlnená čiapka, kapucňa s kožušinou, menej čelenka a šiltovka,
  • pri nádche pomôže uvoľniť nos okrem kvapiek aj inhalovanie bylinkových vývarov so soľou,
  • v zimných mesiacoch sa treba vyhýbať nákupným centrám alebo aspoň skrátiť pobyt v nich, pretože rýchle prechody z prekúreného interiéru do mrazivej zimy sú záťažou pre organizmus, rovnako ako klimatizácia a riziko šírenia vírusových infekcií v tomto prostredí.
Omrzlina môže stáť končatinu

BRATISLAVA. Podchladenie organizmu neohrozuje len bezdomovcov, ale aj zimných športovcov a ľudí, ktorí utrpia úraz, napríklad po autonehode, a sú chladu vystavení dlhší čas. Zvyčajne pociťujú únavu, potrebu spať a nedokážu ovládať svaly. Pri extrémne nízkych teplotách môžu dokonca stratiť vedomie alebo im pre poruchu vzruchov zlyhá srdce.

Ak telesná teplota klesne pod 37 stupňov Celzia, telo zareaguje vyššou produkciou tepla a tiež znížením jeho výdaja. V prstoch na rukách i nohách, v nose a ostatných odstávajúcich častiach tela sa sťahujú periférne cievy. Odkrvia sa, vychladnú a tkanivo sa môže poškodiť, lebo začnú odumierať jeho bunky.

V prvom štádiu omrzliny je pokožka studená a bledá, človek pociťuje bodavú bolesť. Neskôr omrzlina sčervenie a opuchne, vytvoria sa pľuzgieriky, prípadne otvorené rany, čím sa zvyšuje riziko infekcie. Pri odumretí tkaniva koža zmodrie až sčernie, vtedy hrozí amputácia postihnutej končatiny.

Ako prvú pomoc zakryjeme omrznuté končatiny dekou a snažíme sa postihnutého zahriať teplým čajom, suchým oblečením alebo teplom rúk. Najlepšie je premiestniť ho čo najskôr do teplého prostredia. Poškodené časti tela sa nesmú dostať do kontaktu s tepelným zdrojom, dajú sa opatrne rozmrazovať v teplej vode. Intenzívne šúchanie by mohlo poškodiť kožu aj tkanivo.

(bes)

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Top First moment dovolenky na leto 2018
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  8. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Slováci triedia lepšie
  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Riešenia pre hnedú planétu
  4. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  5. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  9. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 18 879
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 927
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 5 966
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 143
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 465
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 965
  7. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 964
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 730
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 602
  10. Slováci triedia lepšie 1 209

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Významné dni si pamätáme aj cez vlastné príbehy. Rozmýšľame, kde sme boli v 1989, komu sme v 1993 tlieskali a čoho sme sa v 1995 báli.

DOMOV

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

KOMENTÁRE

Mobilizácia Smeru. Kto ďalej dohodí kameňom

Kamene ako najlepšia formu sebaobrany.

Neprehliadnite tiež

Je zdravšie, ak soľ nahradíte sójovou omáčkou?

Prečo je chyba, ak sójová omáčka nie je vyrobená podľa starej receptúry.

Aké sú hodnoty ľudí, ktorí nechcú očkovať deti

V osvete o očkovaní chcú zdravotníci zohľadniť hodnoty rodičov.

Prečo práve Parkinsonova? Ako choroby získali svoje mená

Tourette, Asperger, Parkinson a Alzheimer. Ako známe ochorenia získali svoj názov.

CRISPR by mohol liečiť choroby bez úpravy DNA

Nová metóda úpravy génov je bezpečnejšia, nehrozia mutácie a dá sa zvrátiť.

Poranené oko môže zachrániť špeciálne sekundové lepidlo

Gél podľa teploty mení skupenstvo, pred zákrokom ho stačí opláchnuť vodou.