BRATISLAVA. Kým v 18. a 19. storočí bola alergia ochorením úzkej skupiny jedincov, v súčasnosti je v Európe 80 miliónov alergikov a predpokladá sa, že do roku 2015 bude ňou trpieť každý druhý človek. Jedným z dôvodov zvýšeného počtu výskytu alergií za posledné desaťročia je súčasný životný štýl a zhoršujúce sa životné prostredie.
Život v mestskom prostredí, trávenie času v uzavretých miestnostiach, nedostatok pohybu, fajčenie, nové technológie a produkty, na ktoré nie je náš organizmus zvyknutý, meniace sa hygienické podmienky, ale aj stres, to všetko sú podnety, ktoré prispievajú k vzniku alergií. Zdravotné problémy prináša aj znečistené prostredie a globálne otepľovanie. Napríklad čiastočky z dieselových výparov áut sú schopné na seba naviazať peľ a zvýšiť tak jeho životnosť a agresivitu. Z toho dôvodu je peľ v okolí dopravných uzlov mimoriadne agresívny.
Stály nárast priemernej teploty zase spôsobuje rýchlejšie zakvitnutie stromov, čím sa predlžuje aj peľová sezóna. Začína sa vytrácať klasické delenie peľových sezón jednotlivých stromov, bylín a tráv a pacienti trpia alergiou aj mimo hlavných peľových sezón.
Medzi významné alergény patria aj huby, plesne a roztoče. Ich hlavným zdrojom je spálňa, pretože "im chutí ošúchaná pokožka človeka". Pokožka človeka sa olupuje a tvorí prach domáceho prostredia. Hromadí sa najmä vo vankúšoch, perinách a matracoch. Podľa primára oddelenia klinickej imunológie a alergológie Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave Martina Hrubiška je preto dôležité vetrať spálňu, periny a nepostielať ich ihneď.
Medzi rozšírené druhy alergií patrí aj alergia na uštipnutie blanokrídlym hmyzom, potraviny - najmä orechy, kôstkové a jadrové ovocie, koreňová zelenina, mlieko či vajcia. Hrubiško v tejto súvislosti upozornil, že náhradou kravského mlieka nie je ani kozie, ovčie či kobylie. "Deväťdesiat percent alergikov reaguje aj na ostatné mlieka," konštatoval. Alergické problémy môže spôsobiť aj srsť, moč či sliny niektorých zvierat a lieky.
Odborníci dnes pracujú aj s hypotézou, že menej úzkostlivá hygiena v detstve môže mať určitý ochranný vplyv na rozvoj alergií. Keďže dieťa je konfrontované s rôznymi baktériami a vírusmi, jeho imunitný systém je dokonalejšie vyvážený. Naopak prehnaná hygiena v detstve skôr navodí nerovnováhu. Nezanedbateľným faktorom vzniku alergií je však aj genetika. Pokiaľ ani jeden z rodičov alergiu nemá, pravdepodobnosť, že dieťa bude alergikom je 15 percent. Ak je alergikom jeden rodič, pravdepodobnosť sa zvyšuje na 30 percent, ak sú alergici obaja, pravdepodobnosť stúpa na 70 percent.
