Prečo sme stále takí unavení a nemáme na nič silu? Prečo každú chvíľu nachytáme nádchu a depresívnu náladu?
Niektorí lekári to vedia zhrnúť stručne. Jarná únava a jarné depresie. Sú to dôsledky nedostatku slnka, vitamínov a kyslíka.
Malátnosť a ospalosť, ktorou na jar trpí každý druhý človek, ak nie každý, objektívne však vlastne neexistuje. Medicína oficiálne nepozná pojem jarná únava, takúto diagnózu nenájdete ani v medzinárodnej klasifikácii chorôb.
Takže na čo sa to vlastne sťažujeme?
„Ide o jav skôr subjektívny, ktorý nemôže exaktná veda ani skúmať,“ tvrdia lekári z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ale nepopierajú, že takýto stav únavy ľudia na jar naozaj pociťujú. Pramení však z toho, že v organizme človeka po dlhej zime dochádzajú vnútorné zásoby vitamínov z letných mesiacov. Pre obyvateľov Slovenska je totiž stále charakteristické, že spotreba čerstvej zeleniny a ovocia kumuluje v letných a jesenných mesiacoch.
Niekoľko mesiacov sme celé dni trávili v prehriatych bytoch. Máme vysušené sliznice horných dýchacích ciest, vírusy tak majú ľahšiu cestu do nášho organizmu.
„Aj keď jedávame dosť zeleniny i ovocia, tie obsahujú na konci zimy podstatne menej vitamínov ako čerstvé. Prijímame teda menej výživných látok, ako v čase leta a jesene,“ hovorí všeobecná lekárka Jana Belková. V zime navyše menej svieti slnko. Preto si náš organizmus nevytvára dostatočné množstvo vitamínu D, ktorý je nevyhnutný pre správnu činnosť imunitného systému.
„Aj preto máme pocit, že sa tmolíme ako mátohy a stále sa na nás lepia nejaké choroby.“
Na jar nás trápia alergie, vredy a depresie
Či chceme, alebo nie, s príchodom jari sa naozaj začína trápenie. Zo všetkých strán začínajú útočiť alergény a tretina populácie už vie, že sa plného nosa napriek všemožným sprejom niekoľko mesiacov len tak nezbaví.
Muži zase vedia, že sa začnú ozývať dvanástnikové vredy a iné žalúdočné poruchy. Často práve na jar nás zradí srdce aj duša. Pribúda infarktov a depresií. Môže to súvisieť aj s počasím.
Organizmus človeka je vraj geneticky nastavený na striedanie ročných období. Človek už podvedome očakáva jar, ale ona stále neprichádza. V poslednom čase sa naozaj nemôžeme spoľahnúť ani na to, že na jar bude jar.
Je už druhý májový deň, ale jarného slnka sme si zatiaľ neužili. Ráno sa babušíme do kabátov, popoludní si ich nesieme domov v ruke, v utorok je teplota na nule, sneží a prší, v stredu už takmer na pätnástke.
„Počasie a nedostatok svetla pôsobí na každého. Čím dlhšie takáto situácia trvá, tým horšie pre psychický a fyzický stav vnímavejších ľudí. Svetlo pomáha produkovať v organizme melatonín, ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, vyrovnáva biorytmy a zlepšuje adaptáciu na stres. Pri nedostatku svetla se prehlbuje dispozícia k depresii, stresu a zlyhaniu,“ hovorí psychologička PhDr. Mária Hanúsková.
Pozor na unáhlené rozhodnutia
Emočne labilnejší ľudia na jar často podliehajú depresívnym náladám. V inom svetle zrazu vidia seba aj svojich partnerov, výchovu svojich detí, svoju prácu.
„Podobne ako na Nový rok, aj na jar sa mnohí preto snažia o radikálne zmeny na sebe samých, svojich blízkych alebo sa snažia zmeniť zamestnanie. Myslia si, že niet inej cesty a musia takúto zmenu vykonať. Nie vždy však býva unáhlené rozhodnutie výhrou,“ hovorí psychologička.
Obranou proti depresívnym náladám či tzv. jarným depresiám je dodržovanie pravidelného režimu.
„Ľudia by mali dostatočne spať, ale len v noci. Cez deň by mali byť aktívni. Kto celý deň preleží alebo ho strávi pasívne, napríklad pred televízorom, ten si depresiu skôr prehĺbi. Vhodná je akákoľvek činnosť, pri ktorej človek nie je uzavretý sám do seba.“
V severských krajinách, kde prší takmer celú zimu, chodia ľudia relaxovať do špeciálnych intenzívne osvetlených hál s bazénmi a palmami.
Na slovenskú jarnú depresiu je najlepšia akákoľvek športová činnosť, fyzická činnosť, domáce práce nevynímajúc, návšteva solária, hoci bez paliem.
Psychológovia upozorňujú, že depresie nás môžu prepadnúť aj v okamihu, keď si opojení jarným slnkom myslíme, že dokážeme všetko na svete.
„Plní nových síl sa vrhneme bezhlavo na džoging, okopávanie či rýľovanie. Aj na jar by každý človek mal svoju energiu šetriť a vydávať ju veľmi opatrne. Práve na jar máme plné ordinácie seknutých chrbtov a vyskočených platničiek,“ tvrdí fyziatrička Jana Marková.
Začať májový týždeň s infúziami proti bolesti tiež nie je ono.
EVA HRDINOVÁ
