BRATISLAVA. Mladé matky neraz počúvajú neodborné rady priateliek a príbuzných, a robia chyby, ktoré môžu byť príčinou obezity dieťaťa v období puberty či v dospelosti.
Dojča nemusí pribrať 150 gramov v každom z prvých týždňov života. Sú aj štíhlejšie deti, ktorým stačí prírastok 70 až 80 gramov týždenne.
Prínosy prirodzenej výživy
„Matky neraz zbytočne dieťa odstavujú od dojčenia alebo priskoro prikrmujú, nemliečna strava však preťažuje jeho obličky a nezrelý imunitný aj tráviaci systém. Prikrmovať preto stačí až po šiestom mesiaci u dojčeného dieťaťa, a po štvrtom až piatom mesiaci u umelo živeného dieťaťa," hovorí odborníčka na výživu dojčiat Katarína Vicianová.
„Podávanie umelého mlieka a ďalších potravín, napríklad jahôd alebo iného nevhodného ovocia, už v prvom roku života môže zhoršiť absorbčné vlastnosti hrubého čreva a sliznice organizmu vôbec," upozorňuje. „Potom sa nemôžeme čudovať, že dnes trpí alergiou až 30 percent detí, hoci ešte v minulom storočí to bola zanedbateľná časť."
Pre čerstvo narodené dieťa je najlepšia prirodzená výživa čiže materské mlieko. „Jedinečným zložením dokáže zabezpečiť zdravý vývin dieťaťa v prvom roku života, keď narastie najviac za svoj celý život. Navyše v prvých mesiacoch dozrievajú viaceré orgány a funkcie, napríklad zažívacieho traktu, centrálnej nervovej sústavy a imunitného systému," vysvetľuje Vicianová, ktorá je vedúcou lekárkou Banky ženského-materského mlieka Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Chlad dieťaťu škodí
Svoj význam pre zdravie dieťaťa má i teplota jedla. „Chlad môže brzdiť tvorbu tráviacich štiav, predĺžiť trávenie, studený pokrm môže podráždiť črevnú stenu a urýchliť prechod neúplne rozloženej stravy tráviacim systémom. To sa môže prejaviť i zvýšenou plynatosťou alebo bolesťami bruška dieťaťa," hovorí Emeše Majorová, hlavná odborníčka pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu ministerstva zdravotníctva.
Do šiesteho mesiaca by preto detská strava mala mať teplotu ľudského tela, pretože takú má aj materské mlieko, neskôr to môže byť izbová teplota. Nikdy preto nepodávame dojčaťu chladené nápoje a už vôbec nie zmrzlinu, aj keď roztopenú.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Nesladiť a nesoliť
Ak dieťa treba prikrmovať, nie je dobré kaše prisladzovať. Ani hotové s rôznymi príchuťami nie sú vždy vhodné, najmä pre najmenšie deti. Lepšie je uvariť ryžovú či obilninovú, prípadne krupičnú kašu.
Príkrm môže byť ovocno-zeleninový, najlepšie z jabĺk, banánov a mrkvy, neskôr ovocná kaša zmiešaná s bielym nesladeným jogurtom. Z ovocia sú vhodné aj jednokôstkové druhy ako broskyňa a marhuľa, z drobnokôstkových len čučoriedky a určite žiadne aromatické ovocie. „V prípade banánu odporúčam opatrnosť u detí s rizikom vzniku alergie, ak má jeden z rodičov sennú nádchu či astmu alebo samotné dieťa trpí atopickým ekzémom. Banán u nich môže viesť ku hnačkám. Po roku života treba skúsiť im ho ponúknuť," upozorňuje gastroenterologička Majorová.
Pri príprave mäsovo-zeleninových príkrmov treba voliť biele mäso, ktoré je zdrojom kvalitných bielkovín, a z druhov zeleniny hlavne mrkvu, petržlen, karfiol, kaleráb a brokolicu. V žiadnom prípade sa jedlo nemá soliť.
Pečivo, chlieb a cestoviny sa pre obsah lepku môžu dieťaťu ponúknuť až po siedmom mesiaci, výraznejšie ovocné šťavy napr. z ríbezlí po ôsmom mesiaci. Prvý rok sa neodporúčajú citrusové plody a kivi, ale ani piškóty, keksy a ryby, a tiež alergizujúce potraviny - med, jahody a tvaroh. Vaječný žĺtok môžu jesť zdravé deti už v druhom polroku, bielok až po roku. Huby a oriešky im ponúkame po treťom roku života.
Nezabudnúť na tekutiny
Dôležitý je pravidelný prísun tekutín. „Najlepšia je prevarená voda a to až do druhého roka života. Pri ťažkostiach s hnačkou, keď sa cukor musí zo stravy vylúčiť, máva dieťa, ktoré zvykne piť sladený čaj, problémy. Vtedy odmieta piť úplne a hrozí mu dehydratácia. A granulované čaje navyše obsahujú aj chemické prísady," hovorí Vicianová.
Základné princípy správnej výživy dieťaťa a najmä dojčenia sa môžu ženy naučiť na prenatálnych kurzoch, kde dostanú aj publikácie a odborné brožúry.
„Je však o ne slabý záujem. Chodí na ne len 10 percent nastávajúcich mamičiek. O výbave novorodenca majú dokonalý prehľad, o správnej výžive nevedia takmer nič," hovorí Vicianová. Možno aj preto na Slovensku dojčí dieťa v šiestom mesiaci iba 41 percent žien. Vo Švajčiarsku a severských krajinách je to 70 až 80 percent.
Zloženie materského mlieka ideálne kryje stavebnú aj energetickú potrebu dieťaťa.
„Materské mlieko obsahuje menej bielkovín ako kravské, z ktorého sa vyrábajú produkty umelej výživy. V kontakte so žalúdočnou kyselinou dieťaťa sa v prípade materského mlieka vytvárajú jemné zhluky bielkovín, ale bielkovinu kravského mlieka premenenú na veľké hrudky dieťa nedokáže dobre spracovať," hovorí odborníčka na laktáciu Katarína Vicianová.
Tuky z materinského mlieka sú zdrojom energie, ale aj stavebnou látkou najmä na tvorbu nervového tkaniva a očnej sietnice. Na rozdiel od kravského mlieka obsahuje materské aj enzým lipázu, ktorý umožňuje lepšie stráviť mliečne tuky. Materské má síce vyšší obsah cholesterolu, ale keď si receptory organizmu zvyknú na jeho prítomnosť, vedia ho neskôr lepšie metabolizovať a spracúvať.
„Na rozdiel od sacharidov v kravskom mlieku, ktoré pre vyššiu sladivosť navykajú dieťa na sladkú chuť, je v materskom mliečny cukor, laktóza, ktorá dodáva takmer polovicu potrebnej energie," povedala Vicianová. „Podporuje tiež rozmnožovanie baktérií dôležitých pre prirodzenú flóru a budovanie imunity dojčaťa, ktoré je tak lepšie chránené pred hnačkovými ochoreniami."
Častou chybou býva nahradiť materské mlieko kozím, ak dieťa nemôže byť dojčené alebo trpí alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Kozie mlieko však môže vyvolať skríženú alergickú reakciu a je chudobné na železo. Nesprávne je tiež bez konzultácie pediatra podávať dieťaťu v prvom roku života ako náhradu sójové, ovsené alebo ryžové mlieko.
Slovensko nepatrí medzi krajiny s vysokým výskytom diabetu druhého typu u detí. Pacientov s diabetom prvého typu však pribúda.
BRATISLAVA. Diabetes druhého typu, ktorý je spojený s obezitou a teda s nesprávnym stravovaním, diagnostikujú u nás asi trom až štyrom percentám z detskej populácie.
„Nie je to zatiaľ žiadne extrémne číslo. Najmä ak sa porovnáme s Maďarskom, ktoré uvádza 19 percent, alebo USA, kde majú takýchto prípadov až 27 percent," hovorí Ľubomír Barák, zástupca prednostu Detského diabetologického centra Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
No nevhodná strava v detstve - zvyk na mastné jedlá a sladké nápoje - môže vyústiť do problému s obezitou a napokon aj cukrovkou neskôr v dospelosti.
Diabetici podľa oficiálnych štatistík tvoria 5,5 percenta populácie. „Skríning v roku 2007 odhalil, že v skutočnosti to bude až sedem percent, čo je ďalších skoro 200-tisíc pacientov, ktorí o svojom zdravotnom probléme ešte nevedia," povedal Barák. Dôvodom je aj malý záujem o vlastné zdravie. Mnohí ľudia ignorujú preventívne prehliadky, ktoré môžu rýchlo odhaliť vysokú hladinu cukru v krvi.
Pribúda však detí s diabetom prvého typu, čo je autoimunitné ochorenie. Na stotisíc detí pripadá ročne 16,8 prípadu tohto ochorenia a Slovensko je v strede svetovej štatistiky. „Pred 20 rokmi sme sa pýšili číslom 2,8," hovorí Barák. „Príčinou môže byť aj charakter výživy dojčaťa, najmä včasný prechod na umelú výživu. Dieťa by malo byť dojčené do šiestich mesiacov a keď matka vydrží ešte ďalší polrok, urobí pre zdravie svojho dieťaťa tú najlepšiu vec."
