Skalka v záhrade pripomína kúsok vysokohorskej stráne

Pôvodná kvetena vysokohorského prostredia s krátkym vegetačným obdobím, úspešne odolávajúca extrémnym prírodným podmienkam, si získala obdiv každého z nás. Nenáročné a pritom tvarmi, farbou kvetu aj olistením zaujímavé rastlinky sa postupne nasťahovali aj do umelého prostredia záhrad a predzáhradiek. Bývajú aj jednými z prvých poslov jari, keď práve skalničky vo farebnom prevleku oznamujú príchod krajšieho obdobia. Skalničky nezahŕňajú len pôvodné vysokohorské rastliny, ktorým sa podarilo aklimatizovať sa do odlišných podmienok. Skúsenejší pestovatelia majú v skalke rastliny pochádzajúce z rozličných svetadielov, nadmorských výšok. V kombinácii s nenásilne zakomponovanými kameňmi, najlepšie vo svahu, skrášlia záhradku, spevnia strmší zráz, spestria múrik terasy, oddelia úžitkovú časť záhrady aj využijú miesta s planou, ťažšie využiteľnou pôdou.

Umiestnenie skalky

Najprirodzenejšie pôsobí skalka na svahu, na strmšom redšie vysadená, a darí sa jej aj v suchých múrikoch s troškou pôdy. Na rovine by sme mali urobiť aspoň miernu umelú vyvýšeninu. Najlepšia orientácia je na východ, juhovýchod a juhozápad, na severné strany by sme mali umiestniť tieňomilnejšie druhy. Terén hlboko zrýľujeme a odstránime hlbšie koreniace buriny, neskôr je boj s nimi takmer nemožný a poškodili by sme aj skalku. Priepustná vrstva by mala byť až do 40 cm hlboká. Upravíme sklon svahu a rozložíme kamene. Najkrajšie sú poznačené zubom času, mierne zaoblené hrany, pokryté machom. Lomový kameň a okruhliaky sú nevhodné. Vhodné sú travertíny, tufy a pieskovce. Kamene by nemali byť veľmi rôznorodé. Dobre pôsobia aj kamene s otvormi. Mali by byť rozložené prirodzene, mali by zamedziť splavovanie pôdy. Rastlinky vysádzame na horný okraj, plazivé druhy nad vyššie previsy.

Nároky skalničiek

Nároky na teplo sú tiež rôzne, našťastie, sa dokážu aklimatizovať aj v teplejších, nižších polohách. V zime znesú pôvodné horské druhy aj teplotu –20 °C a pred silnejším mrazom ich chráni snehová prikrývka. Preto by sme skalku mali pred zimou zakrývať, trebárs čečinou, slamou. Väčšina skalničiek je odolná proti suchu, z pôvodného prostredia sú navyknuté vodou šetrne hospodáriť. Niektoré druhy sú sukulentné a v dužinatých listoch si vodu uchovajú. Zvyčajne mávajú znížené odparovanie vody a dokážu ju získať aj z väčších hĺbok dlhými koreňmi. Prebytok vody, najmä s obsahom vápnika zo studní, rastlinám škodí. Bohatšia zálievka je však potrebná pri budovaní skalky, až kým sa rastliny neuchytia. Najlepšie im vyhovuje vyššia vzdušná vlhkosť, napríklad z blízkosti jazierka. Letné horúčavy zmiernia jemné zahmlovače. Silný prúd vody skalu poškodí, malé rastlinky aj vyplaví. Polievame však zavčas ráno alebo po západe slnka, rosa na listoch pôsobí priaznivo.

Aj keď skalničky nie sú náročné na pôdu, vychádzajme z ich pôvodného výskytu. Pôda by mala byť ľahšia, piesčitá s dostatkom humusu z mačinovky alebo kompostu a s prímesou rašeliny. Vhodná je aj listovka a lesná hrabanka z borovíc. Môžeme pridať aj tehlovú drvinu a pre vápnomilné druhy aj drvinu z omietok a starej malty. Horské druhy potrebujú menší obsah živín a priepustnejšiu pôdu, výživnejší substrát by mali dostať druhy pôvodom z nižších polôh. Nikdy však nepridávame čerstvý maštaľný hnoj.

Ako získať rastliny?

Nie je dobré priniesť si z túry v horách rastliny, aj tak sa neaklimatizujú, uhynú a zbytočne poškodíme ich pôvodné stanovište. Okrem toho, mnohé sú chránené alebo rastú v chránených oblastiach. Začiatočníkom je lepšie získať skalničky zo skalky niekoho známeho v okolí. Delenie rastliny na viac častí s dostatočne vytvoreným koreňovým systémom je najosvedčenejší spôsob. Delíme ich na jar alebo na konci leta, vždy mimo obdobia kvitnutia. Nové rastliny tienime. Zložitejšie rozmnožovanie je odrezkami, potrebujeme okrem skúseností aj debničky na zakoreňovanie, parenisko či fóliovník. Zložitejšie je aj pestovanie zo semien, tie by bolo treba schladiť až k bodu mrazu ako podmienku vzklíčenia. Vresovníkom môžeme aj prihrňovať pôdou stonky.

ĽUBOMÍR ŠIMNA