BRATISLAVA. Autizmus je vývinová porucha, ktorá spôsobuje ťažkosti v komunikácii s okolím po celý život. Často je spojená s narušeným správaním, stereotypným správaním, prípadne výbuchmi hnevu a agresivitou. Je to však len spôsob, akým sa postihnutý bráni proti svetu a snaží sa získať pocit bezpečia.
„Autizmus je dlhodobá vývinová porucha osobnosti. Poznáme dva druhy. V prvom prípade ide o sprievodné prejavy schizofrénie, v druhom o vrodené dispozície," hovorí Ján Pečeňák zo Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave. Deti s týmto postihom nemusia mať znížený intelekt, ale nedokážu sa začleniť do bežného života.
Štatistika o počte pacientov je nedostatočná. Typov autistických porúch je veľa, a preto nie sú vždy diagnostikované. Odhaduje sa, že na Slovensku takýchto ľudí žije asi 30-tisíc.
„Dnes sú malí pacienti evidovaní v detských psychiatrických oddeleniach, ale dospelí sa neskôr strácajú z nášho dosahu, lebo väčšina zostáva v domácom prostredí," povedal psychiater. „Je to aj nedostatkom sociálnych zariadení, ktoré by sa špecializovali len na tento druh postihu."
Na problém upozornil film
Námetom známeho amerického filmu Rain man bol životopis autistu Kima Peeka, ktorý dokázal za 20 sekúnd prečítať a zapamätať si dve strany textu.
„Toto dielo bolo príbehom jeho brata, ktorý hľadal svoju cestu. Nie príbehom samotného autistu, ten cestu nikdy nehľadá," vysvetľuje Pečeňák. Film upozornil verejnosť na vážny zdravotný problém a poodhalil neznámy svet ľudí, ktorí sa k okoliu správajú neštandardne. Nevedia si vybudovať sociálne väzby ani s najbližšími, majú narušenú koncentráciu a neraz zvláštne až extrémne prejavy.
„Niektorí trpia ťažkou poruchou správania - sebapoškodzovaním, napríklad búchajú hlavou do steny. Problémom je, že vydržia väčšiu bolesť alebo žiadnu nepociťujú. A mnohí majú ako súčasť svojej diagnózy epilepsiu," hovorí psychiater.
Varovný signál je, keď dieťa
- nereaguje na svoje meno, neukazuje prstom, nevie dať „pá-pá",
- do 12 mesiacov vôbec nebľaboce,
- je pasívne, príkazy a žiadosti neplní, niekedy sa zdá, že počuje, inokedy nie,
- do 16 mesiacov nehovorí žiadne izolované slová, do 24 mesiacov nepovie samo dvojslovné spojenia, celkový rečový vývin je oneskorený, ani neskôr nedokáže povedať, čo chce alebo vôbec nekomunikuje,
- neusmieva sa na iných, má slabý očný kontakt, prípadne okolie ignoruje,
- najradšej trávi čas samo, bezúčelne sa zaoberá stereotypnými činnosťami s vybranými predmetmi, zoraďuje ich,
- nevie sa hrať s hračkami, ale prejavuje neobvyklú príchylnosť k jednému predmetu (kniha, hračka),
- lipne na rovnakých veciach a stále znova si ich vynucuje,
- chodí po špičkách, robí opakovane zvláštne pohyby,
- precitlivelo reaguje na určité zvuky a materiály,
- máva záchvaty zlosti, je hyperaktívne a nespolupracuje,
- stratí v ktoromkoľvek veku akékoľvek jazykové alebo sociálne zručnosti.
Výnimočnosť nevyužijú
Autistom neraz pre ich úzko špecializované záujmy nechýbajú v danej oblasti prvky výnimočnosti až geniality. No aj tie im bránia v normálnom živote.
„Je to skôr posadnutosť, či už číslami, alebo históriou, napríklad dobou ľadovou. Ale svoje vedomosti a schopnosti nevedia v praktickom živote využiť. Napríklad pacient, ktorý poznal všetky autobusy a detailne ovládal ich technické riešenie, nedokázal do žiadneho ani len nastúpiť," hovorí Andrea Šedibová z bratislavského autistického centra Andreas.
Podobne je to s hudobne nadanými autistami, ktorí zahrajú virtuózne na klavíri, ale majú často obmedzený repertoár a neboli by nikdy schopní vystúpiť pred obecenstvom.
Udivujúce danosti spočítať náročné príklady spamäti za pár sekúnd sú výsledkom absolútnej koncentrácie. „Je to aj dôkaz, že náš mozog má v skutočnosti omnoho väčšiu kapacitu, ktorá však bola evolučne potlačená," tvrdí Pečeňák.
Pomáha škola a denný režim
Keďže autista nedokáže spracovávať podnety zvonku, cieľom pomoci je usporiadať mu svet, ktorý naňho pôsobí chaoticky. Účinnou metódou je vzdelávanie, práca, pevný denný režim a individuálny prístup pri komunikácii a výchove.
„Problémom je aj rôzna úroveň špeciálneho vzdelávania takto postihnutých detí v jednotlivých regiónoch. Ale ešte väčším neskoré diagnózy postihu," hovorí Šedibová. „Aby dôsledky autizmu boli čo najmenšie, mal by sa odhaliť do tretieho roku dieťaťa."
Aby mohol autista napredovať aj v dospelosti, mal by zotrvať v jednom prostredí, lebo každá zmena je preňho komplikáciou. Pečeňák upozorňuje, že autista nepotrebuje súcit okolia, ale pochopenie. Malo by prijať jeho zvláštny spôsob myslenia.
Priblížiť zdravým ľuďom svet autistov sa snažia pobytom v guli na vode.
BRATISLAVA. Pred dvoma rokmi Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporila budovanie komunitnej starostlivosti o autistov na štátnej aj komunálnej úrovni.
„Cieľom je zaradiť týchto ľudí do spoločnosti, prípadne využiť potenciál ich výnimočných schopností. Postihom trpí jedno dieťa zo 150 a častejšie sa týka chlapcov," hovorí Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku.
V roku 1994 u nás vzniklo občianske združenie na pomoc autistom. Organizuje prednášky a odborné semináre, snaží sa informovať o probléme verejnosť, pomáha autistom, aby boli samostatnejší, a mohli sa zapojiť do spoločnosti.
Radí tiež ich rodinám, ktoré sa ocitnú často v izolácii, obmedzia kultúrne aktivity, prestávajú sa stretávať so širšou rodinou a známymi, trpia nižším rodinným rozpočtom, lebo dieťa vyžaduje neustály dozor, a musia sa vyrovnať s jeho diagnózou a často zlým postojom okolia.
Najnovšie sa začala informačná kampaň v apríli akciou Waterball. „Možnosťou stráviť chvíľu v izolovanom priestore obrovskej gule na hladine bazénu sa môže každý aspoň priblížiť k pocitom autistu," povedal Ivan Štubňa, jeden zo zakladateľov združenia.
Kampaň vyvrcholí verejnou zbierkou 22. mája, ktorej výnos pôjde na podporu programov celoživotného vzdelávania ľudí s autizmom či budovanie zariadení sociálnych služieb.
BRATISLAVA. Michalovi diagnostikovali autizmus až ako deväťročnému. Na rozdiel od iných takýchto detí totiž rozprával.
Narodil sa ako štvrté dieťa, preto spontánne opakoval po ostatných súrodencoch.
„Všimli sme si však často nelogickú kombináciu slov alebo stavbu vety. Navyše bol hyperaktívny a dokázal sa len krátko sústrediť, preto ako prvák nastúpil do špeciálnej triedy pre deti s poruchami dysgrafie a dyslexie," hovorí matka dnes 17-ročného Bratislavčana, Mária Štubňová.
Že pôjde o iný problém, zistili, keď začal učiteľke počas každej prestávky robiť poriadok na stole a ukladať na kôpky knihy a zošity.
Mal chvíle, keď sa vyhýbal očnému kontaktu a nepustil do svojho izolovaného sveta nikoho. Napríklad, keď si fotografoval očami, fixoval v pamäti a triedil informácie zo zemepisu, najmä podrobnosti o krajinách Európy a Číny.
„Bežné činnosti si môže autista natrénovať. Napríklad poriadok v izbe alebo ukladanie bielizne po vypratí. V tom je Michal perfektný. Ale väčšinou potrebuje pokyn na nejakú činnosť, najmä nová situácia je preňho neriešiteľná," povedala Mária.
Aby sa naučil samostatnosti v domácnosti, motivovali ho sladkou odmenou alebo výletom na Železnú studničku. Miluje pokojnú atmosféru v lese či pri vode.
Dnes si už vďaka intenzívnej starostlivosti a atmosfére v rodine vie niečo rozhodnúť aj sám. „Po dvoch mesiacoch chodenia do špeciálnej školy vyjadril ochotu chodiť domov sám. A navyše chce byť užitočný, pracovať ako kuchár, to sa mu vždy páčilo."
Rodina vie, že Michal nemôže nikdy žiť sám, potrebuje dohľad. „Chýba mu abstraktné myslenie, preto aj keď si zarobí peniaze, nedokáže sumu rozdeliť na nájomné a stravu. Ale umožníme mu splniť jeho sen a robiť, čo ho baví a čo ho robí šťastným," hovorí matka.
