BRATISLAVA. Ľudský zrak sa dnes zhoršuje rýchlejšie ako v minulosti. Je to výsledok každodenného používania obrazoviek, očiam škodí najmä niekoľkohodinový kontakt s monitorom počítača.
„Kedysi potrebovali ľudia po štyridsiatke najčastejšie jednu plusovú alebo mínusovú dioptriu, po päťdesiatke dve dioptrie a po šesťdesiatke tri," hovorí Pavel Lackovič, oftalmológ z Bratislavy. „Dnes potrebujú okuliare často už mladí ľudia, nároky na počet dioptrií na kompenzáciu nedostatočného videnia vekom o to viac narastajú."
Na Slovensku potrebuje upravovať videnie pomocou dioptrií až 42 percent populácie. „To je v prepočte dva a pol milióna ľudí," hovorí Ivan Vymyslický, člen predstavenstva Optickej únie.
Bez okuliarov sa nezaobíde 30 percent všetkých Európanov starších ako 40 rokov, ale najviac krátkozrakých ľudí podľa Vymyslického žije v Japonsku. „Dôvodom sú počítače. V tejto krajine s nimi vo veľkom pracuje už niekoľko generácií."
Očné svaly sa vyčerpajú Zrak sa vekom vyvíja a mení. Pri narodení má dieťa vyvinutý skôr svetlocit, samotné videnie sa zlepšuje v nasledujúcich mesiacoch a ideálny stav dosahuje v piatich rokoch dieťaťa.
„Deti a mladí ľudia sú vysoko ďalekozrakí. Rastom celého organizmu a tým aj hlavy sa predlžuje os oka a z nulovej dioptrickej hodnoty sa postupne, aj keď v malých hodnotách, človek posúva ku krátkozrakosti. Potom sa až do štyridsiatky veľa nemení," tvrdí Lackovič. V tomto veku však začínajú pomaly ťažkosti s videním do blízka.
„Pre akomodačné problémy oko nezaostruje predmety v bezprostrednej blízkosti. Príčinou je vyčerpanosť dvoch svalov, ktoré menia svoj tvar počas zaostrovania pri čítaní. Situáciu zhoršuje aj vekom znížená elasticita šošovky," vysvetľuje oftalmológ. Únava svalov je prirodzená, pretože denne zvládajú v porovnaní s ostatným svalstvom omnoho väčšiu záťaž.
Po päťdesiatke pribúda problém s pozeraním do diaľky, čo tiež treba, najmä v prípade šoférov, riešiť dioptrickými sklami.
Dôvody, prečo sa zhoršuje zrak
Kvalitu videnia ovplyvňujú genetické predpoklady, vek, životný štýl a stravovanie. Dioptrické komplikácie spôsobuje nepravidelné zakrivenie rohovky, ktorá spracováva svetelné lúče. Poškodená môže byť aj po opakovaných zápaloch alebo po úraze oka. Život sťažuje aj zápal tenkej blany na rohovke - spojivky. Dôvodom býva infekcia alebo vplyv alergénov, pacient má pocit cudzieho telesa v oku, prípadne hnisavý výtok, pri chronických ťažkostiach môže byť porušená tvorba sĺz aj zrak. Očiam škodí klimatizácia, prašné a zafajčené priestory, práca na počítači, televízor, prievan a zlý pitný režim.
Trojo okuliarov v jednom Kedysi sa používali len monofokálne šošovky, no pretože mnoho ľudí má problémy aj s krátkozrakosťou, aj s ďalekozrakosťou, neskôr sa objavili bifokálne sklá. V ich hornej časti sú dioptrie na diaľku a v dolnej je výrez s dioptriami na čítanie.
„Dnes si môžu klienti vybrať multifokálne sklá s kontinuálnym výbrusom nablízko, do diaľky a tiež na strednú vzdialenosť, ktorú si vyžaduje napríklad práca pri počítači alebo pri domácich činnostiach," vysvetľuje Vymyslický. „Treba si na ne zvyknúť a sú aj drahšie, ale sú to troje okuliarov v jednom, ktoré umožňujú pohodlné videnie počas celého dňa."
Neodkladať návštevu lekára „Takmer osemdesiat percent vnemov súvisí so zrakom, väčšinu podnetov prijímame práve prostredníctvom očí a zrakovým nervom sa prenášajú do mozgu," hovorí Lackovič.
Každý človek po štyridsiatke by mal podľa neho chodiť k očnému lekárovi asi raz za dva roky. Pri intenzívnej práci s počítačom sa zvykne zrak zhoršiť aj o pol dioptrie už za pol roka. Chybou podľa oftalmológa je, keď pacient aj pri znížení optických schopností návštevu odkladá a oči celé mesiace namáha, čím zbytočne zaťažuje organizmus.
Prvým príznakom vyčerpaných očí, ktoré musia zaostrovať bez pomoci dioptrických šošoviek, je ich podráždenosť a pocit pálenia, často sprevádzané začervenaním. „Predísť ťažkostiam môže človek odpočinkom od unavujúcich činností a tiež používaním okuliarov s dioptriami zodpovedajúcimi stavu oka," hovorí odborník na optiku.
Pozor na chorobné stavy
Nedostatočná starostlivosť o oči môže mať za následok viaceré vážne ochorenia a napokon aj stratu zraku.
BRATISLAVA. S pribúdajúcim vekom hrozia očiam riziká, ktoré môže odhaliť len odborník. Pri pravidelných kontrolách sa dajú zachytiť aj príznaky vážnych ochorení, pomocou špeciálnych prístrojov lekár zhodnotí parametre oka a preverí všetky zrakové funkcie. Pacient pritom problémy so zrakom nemusí vôbec vnímať.
Napríklad zvýšený vnútroočný tlak, ale aj krátkozrakosť, sú rizikovými faktormi glaukómu čiže zeleného zákalu. Ide o chronické ochorenie, pri ktorom je nenávratne poškodený očný nerv, kvalita zraku sa zhoršuje a hrozí jeho strata. Spočiatku vidí pacient obrazy nejasne, akoby zahalené hmlou, vo vyššom štádiu poškodenia má problém s priestorovým videním a stráca prehľad o polohe a vzdialenosti predmetov.
„V posledných rokoch rastie počet prípadov ako glaukómu, tak sivého zákalu, ktorý môže byť príčinou slepoty, a dokonca aj nádorov oka. Najhoršie je, že pribúda detských pacientov s týmito ochoreniami," povedal očný lekár Pavel Lackovič.
K najzávažnejším patrí vekom podmienená degenerácia makuly, keď je postihnuté miesto najostrejšieho videnia, žltá škvrna. Pacientom sa zhoršuje videnie do diaľky, nerozoznajú nápisy ani ľudí, neskôr sa sťažujú na chýbajúce časti obrazu a napokon môžu o zrak prísť úplne. Rizikovým faktorom je okrem ďalekozrakosti aj dlhodobá nedostatočná ochrana očí pred slnkom.
