Ako sa ochrániť pred črevnou infekciou:
kupovať čerstvé a kvalitné potraviny, vyhýbať sa majonézovým šalátom, smotanovej zmrzline a krémovým zákuskom, ale aj surovým morským živočíchom, napríklad obľúbenému suši, ovocie a zeleninu dôkladne umývať a šupku radšej odstrániť, na dovolenke najmä v exotických krajinách piť nápoje z uzavretých fliaš, vzdať sa ľadu, ktorý môže byť pripravený z nekvalitnej vody, piť len pasterizované mlieko a ovocné či zeleninové šťavy, nejesť jedlá zo surových vajec, nebezpečné je najmä hydinové mäso, preto sa musí dostatočne tepelne upraviť, pri 5-minútovom opekaní je potrebná teplota 75 °C, pri varení zabrániť kontaktu surových potravín s uvarenými, dodržiavať hygienu rúk, ale aj kuchynských potrieb, najmä dosiek, nožov, otváračov na konzervy, a hubiek na umývanie riadu, potraviny rozmrazovať v chladničke, pri izbovej teplote sa na povrchu môžu množiť baktérie, v reštauráciách a bufetoch nejesť z popraskaných tanierov a nepiť z poškodených pohárov.
BRATISLAVA. Nakazené potraviny môžu obsahovať baktériu salmonelózy, ktorá spôsobuje akútne hnačkové ochorenie. K najčastejším zdrojom patrí mäso a vajcia, preto sa v lete odporúča nejesť majonézy, krémové zákusky, vaječné jedlá a tepelne nedostatočne upravené mäsá, napríklad pri neodbornom grilovaní.
Salmonelóza sa vyskytuje na celom svete. V letnej sezóne sa ňou u nás podľa Úradu verejného zdravotníctva nakazia každý rok tisíce ľudí, ale počet prípadov už desať rokov klesá.
Deti nákazu znášajú horšie Pokazené jedlo či potraviny napadnuté baktériou salmonelózy najviac ohrozujú chronicky chorých pacientov a starších ľudí s oslabeným imunitným systémom a deti do jedného až dvoch rokov. Ešte nevyvinutý detský organizmus sa s každým gastroenterologickým problémom vyrovnáva ťažšie.
Nákaza vyvolá vysoké horúčky, vracanie a hnačky, čo býva dôvodom dehydratácie, ktorá môže byť príčinou kolapsu, prípadne zlyhania ľadvín. „Dehydrované dieťa je malátne, spavé, unavené, má suchú sliznicu a málo močí," hovorí praktická lekárka pre deti a dorast z Dunajskej Stredy Zuzana Nagyová.
Dieťa zvyčajne končí v nemocnici, kde dostane infúziu. „Pobyt v nemocnici môže trvať od jedného do štyroch či aj viac dní, závisí to od stavu malého pacienta." hovorí detská lekárka. Deti sa podľa nej zotavujú dlhšie, na normálnu stravu ich treba zvykať postupne.
V letných horúčavách sa jedlo rýchlo kazí, na čo by mali myslieť rodičia aj počas celodenného pobytu pri vode. Keďže deti potrebujú mliečne výrobky, zvykli si niektorí pribaliť ich aj na výlet. „Zásadne ich treba uložiť do chladiacej tašky a čo najskôr skonzumovať," upozorňuje Nagyová.
Záplavy prinášajú infekcie Horúčku, bolesti brucha, hlavy a končatín, silnú hnačku a nevoľnosť môžu spôsobiť aj vírusy. Pôvodcovia črevných infekcií sa prenášajú fekálno-orálnou cestou.
Infekcie sú typické v detských kolektívoch. Ide o celoročný zdravotný problém, v lete hrozí aj účastníkom letných táborov. Dostatočnou prevenciou je dodržanie zásad osobnej hygieny aj hygieny pri príprave jedál, používanie kvalitnej pitnej vody a správna likvidácia odpadu a odpadových vôd.
Na miestach zasiahnutých povodňami môže byť voda kontaminovaná fekáliami a vyskytujú sa tam bakteriálne aj vírusové hnačkové ochorenia alebo infekčné zápaly očných spojiviek, uší, hrdla a nosa. Šíriť sa môžu aj epidémie ako brušný týfus a leptospiróza, ktorá môže poškodiť mozog, obličky a pečeň.
Hygienici hovoria, že už niekoľko rokov sa takýto prípad nevyskytol, ale pozor si treba dať aj na dlhodobo zaplavenú koreňovú zeleninu či zemiaky, ktoré treba dobre umyť a aspoň 30 minút variť. Pôvodcom nákazy môžu byť aj potraviny zo zaplavenej mrazničky.
Otráviť sa dá aj jedlými hubami
Pri otrave hubami
Postihnutého treba upokojiť, odviesť k lekárovi či zavolať záchrannú službu. Liečiť čajmi a domácimi liekmi nestačí. Dôležité je odložiť zvyšky jedla alebo zvratkov na laboratórnu analýzu zdroja toxikácie. Určite nie je vhodné pacientovi vyvolávať nasilu dávenie alebo mu podať mlieko.
Z ťažko stráviteľnej obľúbenej pochúťky okrem otravy hrozí aj nákaza parazitmi.
BRATISLAVA. Ľudia na Slovensku, ktorí patria popri Rusoch, Poliakoch a Čechoch k najväčším hubárom, mali v posledných týždňoch dôvod na radosť. Dostatok húb však provokuje k zberu aj amatérov, ktorí napriek tomu, že môžu konzultovať nálezy s odborníkmi v toxikologickom centre alebo mykologickej poradni, neraz so svojím zdravím hazardujú.
Toxín faloidín z jedovatých húb spravidla po ich zjedení spôsobí okamžitú otravu a reakciu organizmu.
Výsledkom poškodenia buniek výstelky hrubého a tenkého čreva sú veľké kŕče, dávenie, výrazné potenie a niekedy aj mdloby. Vtedy sa už organizmus toxínov zbavuje.
Ich zdrojom môže byť aj kvalitná jedlá huba, ktorá sa uložená v igelitovej taške najmä počas horúčav zdusí. Po zjedení spôsobia rýchlu intoxikáciu rozložené bielkoviny.
Najnebezpečnejší je toxín amanitín z muchotrávky zelenej, po zjedení ktorej človek prvé príznaky rýchlo prekoná, ale po troch dňoch musí vyhľadať pomoc lekára. Toxín sa medzičasom stihne naviazať na bielkovinové bunky pečene, ktorá začne zlyhávať. Aj keď je schopná sa regenerovať, ak je poškodených viac ako 90 percent pečeňových buniek, postihnutý zomrie.
Riziko pri zbere húb hrozí aj pre výskyt nebezpečného parazita, ktorého v tomto čase najmä v Prešovskom a Žilinskom kraji roznášajú líšky. Poškodzuje pečeň a bez pomoci lekára môže spôsobiť aj smrť.
„Človek ako medzihostiteľ pásomnice sa nakazí, keď požije jej vajíčka. K tomu dochádza najčastejšie pri práci s kontaminovanou pôdou pri nedostatočnej hygiene rúk," hovorí Lenka Šramková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.
„Vajíčka môžu byť tiež prilepené na srsti psa a ako zdroj možnej nákazy sa uvádza aj ovocie a zelenina, ktoré rastú na zamorenej pôde, prípadne na pôde znečistenej výkalmi nakazených psov, líšok alebo mačiek," upozorňuje. „Takže predpokladáme, že podobne je to aj s hubami."
