SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Letné horúčavy ohrozujú cievy

V lete musia byť opatrní najmä pacienti s chorobami kardiovaskulárneho systému. Hrozí im zlyhanie srdca.

Pre pacientov s problémami kardio-vaskulárneho systému je obdobie horúčav obzvlášť nebezpečné. Pri vysokých teplotách a nedostatočnom príjme tekutín hrozí zahusťovanie krvi a tvorba krvných zrazenín, ktoré zvyšujú možnosť náhlej cievnej príhody. Choré srdPre pacientov s problémami kardio-vaskulárneho systému je obdobie horúčav obzvlášť nebezpečné. Pri vysokých teplotách a nedostatočnom príjme tekutín hrozí zahusťovanie krvi a tvorba krvných zrazenín, ktoré zvyšujú možnosť náhlej cievnej príhody. Choré srd (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - PETER ŽÁKOVIČ)

BRATISLAVA. Z leta nemá dobrý pocit každý. Horúčav sa obávajú najmä kardiaci, ktorí majú vážne postihnuté srdce.

„Obdobie horúčav je rizikové vlastne pre všetkých pacientov s ťažkosťami kardiovaskulárneho systému. K náhlej príhode môže dôjsť napríklad pri postih〜nutí srdcovej chlopne," hovorí Pavol Chňupa, primár oddelenia neinvazívnej kardiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Ako si v lete chrániť zdravie
  • cez obed sa treba vyhýbať priamemu pobytu na slnku,
  • vhodné je oblečenie z ľahších prírodných materiálov svetlej farby,
  • človek vyčerpaný z tepla má bolesti hlavy, bledú, vlhkú pokožku, môže mať závraty, kŕče v končatinách a bruchu, problémy s dýchaním,
  • dostatočnou ochranou je pobyt v chladnejšom prostredí, príjem tekutín a ovlažovanie tváre ma rúk po lakte studenou vodou,
  • aký dôležitý je pitný režim, si neuvedomujú najmä deti a starí ľudia, ktorí strácajú pocit smädu pre nedostatok varovných signálov z mozgu,
  • klimatizáciu je vhodné používať najviac štyri hodiny denne, a rozdiel teplôt by nemal presahovať 8 stupňov.

Problémy mávajú pacienti s ischemickou chorobou srdca, ktorých srdce nie je dokrvené. „Ich problém sa zvýrazní najmä pri dehydratácii. Zahusťovaním krvi sa najmä u ľudí s náchylnosťou na tvorbu trombov zvyšuje možnosť vzniku zrazeniny, čo môže mať za následok zlyhanie srdca," povedal Chňupa.

Infarkt hrozí aj ľuďom, ktorí majú zúžené cievy, zásobujúce srdcový sval. Opäť ako dôsledok zahustenej krvi a tvorby zrazenín, ktoré bývajú aj príčinou mozgových príhod a pľúcnych embólií. „Dôležité je preto piť dostatok tekutín. Treba dodržiavať šetriaci režim a vyhľadať skôr tieň a chladnejšie priestory," radí odborník.

Krvi je v teple menej, srdce sa unaví

Organizmus má regulačné mechanizmy, aby sa s vyššími teplotami vysporiadal. Zvýšeným potením sa ochladí, ale tekutín v tele ubúda a objem krvi sa znižuje. Cievy sa navyše teplom rozšíria a človeku môže pri tejto kombinácii klesnúť tlak. Srdce začne pracovať intenzívnejšie, aby zvýšilo objem prečerpávanej krvi - sťahy svalov sú výraznejšie a rýchlejšie.

Voda sa zadržiava v obličkách, v tele sa hromadia toxíny a zhoršuje sa látková výmena.

Zdravý organizmus sa so záťažou vyrovnáva bez problémov, aj keď je extrémna. Postih〜nutý srdcovo-cievny systém to však nedokáže. Pri neúmerne zrýchlenej činnosti srdca ho poškodené tepny nestíhajú zásobovať krvou a začne trpieť nedostatkom kyslíka.

Srdce ohrozuje infarkt myokardu, ktorý sa začína tupou alebo pálčivou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá sa neskôr šíri do ramien, krku a čeľustí. Svalu klesá výkonnosť, nie je schopný prečerpať potrebné množstvo krvi k ďalším životne dôležitým orgánom a krv sa môže hromadiť v pľúcach, čo zhoršuje dýchanie.

V horúčavách sú ohrození aj starí ľudia, ktorí majú nižší tep. Pri vysokých teplotách sa frekvencia srdcového rytmu zvyšuje, ale opotrebovaný sval za ňou zaostáva. Človek pociťuje celkovú slabosť.

Deti s poruchami srdca môžu skolabovať

Z malých pacientov sú tiež najviac ohrozené deti s vrodenými srdcovými poruchami, obzvlášť tie, ktoré čakajú na operáciu alebo majú tesne po nej. „Situáciu môžu skomplikovať lieky na odvodnenie. Ak ich užívajú, treba počas vysokých teplôt o to viac zvýšiť množstvo prijatých tekutín," hovorí Rudolf Karas, detský kardiológ z Považskej Bystrice.

Takéto deti sa nikdy nemajú pohybovať na priamom slnku, najmä medzi 11. a 15. hodinou. Ak sa prehrejú alebo dostanú úpal, ich stav sa môže prudko zhoršiť. „Hrozí kolaps. Zlyhanie srdca je pre možnosť tvorby krvných zrazenín rovnako reálne ako u dospelých pacientov. Preto na deti s problémami srdca treba dozerať viac ako na zdravé," upozorňuje Karas.

Vyčerpanie z pohybu malým pacientom podľa lekára nehrozí, pretože pohyb si vedia naordinovať spontánne podľa vlastnej potreby. Zatiaľ čo dospelí idú často v snahe o nadpriemerné športové výkony nad svoje možnosti, ak sa deti cítia unavené, prirodzene striedajú extrémny pohyb s oddychom.

Preto nie je problém poslať povedzme aj dieťa s menšou chybou, ako je arytmia srdca, do letného tábora. „Pre vážnejších pacientov sa organizujú špeciálne tábory, kde na nich dozerá kvalifikovaný personál," povedal Karas.

Škodia aj výrazné teplotné zmeny

Starší ľudia a pacienti s vysokým krvným tlakom trpia, aj keď sa počasie či prostredie príliš mení.

BRATISLAVA. V posledných týždňoch sa striedajú chladné a horúce dni, čo tiež ovplyvňuje zdravotný stav najmä meteosenzitívnych ľudí.

Kardiaci a ľudia s vysokým krvným tlakom reagujú citlivo na náhle oteplenie aj ochladenie, keď sa za 24 hodín zmení teplota vzduchu o desať či viac stupňov. Pri prílive teplého vzduchu zvyknú mať ťažkosti aj hypotonici alebo všetci, ktorí trpia poruchou regulácie krvného tlaku.

Problémy si ľudia spôsobujú aj sami, keď prechádzajú z prehriateho exteriéru do klimatizovaného prostredia a naopak. Klimatizácia niektorým pacientom môže spôsobiť problémy, najmä ak je medzi teplotou v interiéri a horúčavou vonku veľký rozdiel. „Ak je to okolo 5 či 6 stupňov, ani deťom so srdcovými problémami ťažkosti nehrozia," hovorí detský kardiológ Rudolf Karas.

Pri väčších rozdieloch, napríklad keď vystúpia z extrémne vychladeného auta na priame slnko, môžu najmä starší ľudia, ktorým zlyhávajú adaptačné mechanizmy, dostať šok. Traumatizujúci je pre nich aj dlhší pobyt v klimatizovanom nákupnom centre - pre pocit chladu, pretože majú uzatvorené najmenšie cievy a sú preto zimomraví aj v lete, a tiež pre riziko infekcie. Ich imunita je znížená a vírusy sa klimatizáciou šíria rýchlejšie.

K zápalu pľúc sa môžu dopracovať aj zdraví ľudia, napríklad ak strávia dlhší čas v oddelení s chladenými výrobkami.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 554
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 306
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 831
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 463
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 946
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 330
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 990
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 602
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 527
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 241
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

9 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

7 h

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.

7 h