BRATISLAVA. Minulý rok bol extrémne zúfalý. Dobrovoľne zo sveta odišlo najviac ľudí za posledných pätnásť rokov – 631. Oproti predchádzajúcemu roku narástol počet samovrahov takmer o štvrtinu.
Vyplýva to zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií.
Odišli dobrovoľne V poslednej dekáde spáchalo na Slovensku ročne samovraždu priemerne asi päťsto ľudí. V roku 2007 tak zomrelo 490 ľudí, v roku 2008 ich počet radikálne vzrástol na 631. Najviac samovrahov na 100tisíc obyvateľov mal Banskobystrický kraj – 26. Väčšinou išlo o mužov, žien bola asi jedna osmina. Zdroj: NCZ
Za nárastom počtu samovrážd vidia psychiatri a psychológovia nielen hospodársku krízu, ale aj zrušenie niektorých psychiatrických oddelení a rušenie alebo nefunkčnosť liniek dôvery. Ministerstvo zdravotníctva tieto tvrdenia odmieta.
„Zvýšenie počtu samovrážd je prvým varovným zdvihnutím prsta, pretože zdravotníctvo u nás nevenuje dostatočnú pozornosť psychicky labilným pacientom, ale ani ľuďom, ktorí potrebujú psychiatrickú alebo psychologickú pomoc,“ hovorí Karol Kleinmann, prvý viceprezident Slovenskej komory psychológov.
Kam po pomoc? Kleinmann ako jednu z príčin vidí aj to, že boli zrušené rôzne linky pomoci. K nárastu podľa neho prispelo aj rušenie lôžok na psychiatrických oddeleniach.
Psychiatrička Aneta Bednářová z Košíc ako príklad uvádza Brezno, kde vlani zaznamenali viac samovrážd ako v neďalekej oveľa väčšej Banskej Bystrici. Dôvodom podľa nej môže byť aj to, že v metropole Horehronia zatvorili psychiatrické oddelenie.
Ministerstvo zdravotníctva s odborníkmi nesúhlasí a tvrdí, že počet psychiatrických lôžok na Slovensku je dostatočný. „Ak sa nejaké psychiatrické lôžkové oddelenie zruší, neznamená to, že v tejto oblasti sa zruší psychiatrická starostlivosť o občanov,“ napísalo jeho tlačové oddelenie.
Psychológovia vidia za zvýšením počtu samovrážd aj minuloročný nástup hospodárskej krízy. „Vzhľadom na stresujúci životný štýl a hospodársku krízu predpokladám, že samovraždy v budúcnosti nepoklesnú. Je dokonca možné, že sa počet samovrážd zvýši,“ hovorí Bednářová.
Starší a vzdelaní Bilancovanie života sa podľa štatistík končí tragicky skôr pre ľudí cez päťdesiatku. „Súvisí to s odchodom do starobného dôchodku, stratou priateľov, ale aj životných partnerov,“ hovorí Bednářová.
Častým dôvodom sú však aj zdravotné problémy či kríza v rodine.
Pre samovraždu sa niekoľkonásobne častejšie rozhodujú muži ako ženy. Prekvapením môže byť zistenie, že najviac samovrážd minulý rok spáchali ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Kleinmann to zdôvodňuje ich profesijnou hrdosťou.
