Časy, keď nás desila predstava, že jedného dňa skončíme ako bezzubé babičky, sú nenávratne preč. Prevratné novinky zubnej chirurgie dokážu zachrániť chrup aj zdanlivo beznádejným prípadom.
Strata zubov sa už dávno dá riešiť implantátmi. Do čelustí sa vložia kovové šróbiky, a keď sa okolité tkanivo po troch, štyroch mesiacoch zahojí, stomatológ na ne nasadí korunky. V posledných rokoch sa však táto metóda výrazne zdokonalila. „Dodnes si mnohí pacienti žiadajú fixné zuby na šróboch, ako im ľudovo hovoria, hoci už existujú oveľa progresívnejšie metódy riešenia,“ tvrdí stomatológ Juraj Deglovič. Tou prvou, momentálne najdostupnejšou, je metóda sofort implantácie. Jej najväčšou výhodou je, že lekár pri nej už v deň zákroku pacientovi nasadí dočasnú živicovú korunku, ktorá sa po troch mesiacoch hojenia vymení za trvalú keramickú náhradu. Takže človek má okamžite zuby a nemusí sa celé mesiace vyhýbať spoločnosti len preto, že mu ústa zívajú prázdnotou.
Okrem toho má táto metóda aj veľký význam pre zdravie celého chrupu. „Keď do úst vložíme okamžite po strate zuba zubný implantát s dočasnou korunkou, je vysoká pravdepodobnosť zachovania takzvanej červenej estetiky,” vysvetľuje Juraj Deglovič. „Ak sa na vás usmeje človek s bezchybným chrupom, tak uvidíte, že mu medzizubné priestory lemujú červené véčka, ktorým odborne hovoríme medzizubné papily. Sú znakom toho, že dotyčný má zdravé ďasná a že jeho zuby alebo implantáty sú zasadené v zdravej kosti.“
Pri metóde klasickej implantácie sa medzizubné papily často narušili. Stávalo sa to preto, že v ústach chýbal niekoľko mesiacov zub a čeľusť sa tomu prispôsobila. Kosť sa zúžila a znížila, čím sa narušili aj ďasná. Niektorým pacientom preto ďas-ná po implantácii poklesli, takže po čase im bolo vidno kovové kŕčky implantátov, čo najmä v prípadoch, ak išlo o predné zuby, vyzeralo priam hrôzostrašne. Tento problém je pri sofort implantácii vyriešený. Keďže pacientovi po strate zuba nehrozí, že by mu zostala v ústach diera, kosť zostáva v pôvodnom stave.
Sofort implantácia je ideálna pre ľudí so zdravým kostným tkanivom, ktorí prišli o zuby v mladom, prípadne v strednom veku. Pre pacientov so zničenou kosťou, ktorú v oblasti čeľuste zvyčajne najviac likvidujú paradentózne ochorenia a osteoporóza, je akákoľvek implantácia nevhodná. „Je to podobný nezmysel, ako keby ste chceli vložiť implatáty do špongie,“ vraví Juraj Deglovič. „Keď kostné tkanivo nemá požadovanú hustotu, implantát sa v ňom neujme a jednoducho vypadne.“ Sofort implantácia sa nehodí ani pre cukrovkárov, pacientov s poruchou zrážanlivosti krvi a s onkologickými nálezmi.
Luxus pre bezzubých
Druhou prevratnou novinkou v zubnej chirurgii je all on four koncept, v preklade „všetko na štyroch“. Ponúka riešenie pre pacientov, ktorí z nejakého dôvodu, napríklad pri autonehode, prišli o rozsiahlu časť chrupu, alebo kvôli veku. Dá sa vykonávať aj na mierne zdegenerovanej kosti, takže sa na rozdiel od sofort implantácie hodí aj pre starších ľudí.
„V tomto prípade sa zavesia všetky umelé zuby na štyri implantáty. Dva špeciálne valcové implantáty sa pritom zavedú pod nos, v mieste, kde rastú trojky, alebo takzvané očné zuby a ďalšie dva sa zavedú do úst v mieste šestiek alebo sedmičiek a prechádzajú hlboko do čeluste,“ opisuje zákrok Juraj Deglovič. Po tomto úkone sa na štyri implantáty fixne pripevní zubná náhrada, ktorá na rozdiel od vyberacích zubov sedí v ústach napevno.
Prosím si nové ďasná
Okrem chýbajúcich zubov dokáže zubná chirurgia rekonštruovať aj ďasná. Operácie takzvaných mäkkých tkanív sa robia laserom alebo klasicky sklapelom a niekedy pripomínajú výjavy zo sci-fi trilerov. Šikovný chirurg dokáže napríklad metódou voľných štepov nahradiť tkanivo presne tam, kde chýba. Štepy, čiže drobné vzorky tkaniva, sa odoberú z podnebia alebo z iného miesta v ústach, kde zostala sliznica neporušená, a vložia sa na miesto zákroku, kde sa počas dvoch až troch týždňov vytvorí nové ďasno. „Samozrejme, ak sa môže štep ujať na dobrom kostnom základe, lebo mäkké tkanivá ďasien sa vždy opierajú o kosť,“ dodáva Deglovič. Z tohto dôvodu môže mať metóda voľných štepov len obmedzený účinok u paradentóznych pacientov, u ktorých kosť čoraz viac ustupuje. Chorému sa síce nahradí zdevastované ďasno novým tkanivom, to však po čase aj tak zase ustúpi. Podobné problémy vznikajú aj pri zakrývaní odhalených kŕčkov, ktorých príčinou je vo väčšine prípadov práve paradentóza. Zubný chirurg šetrne odpreparuje ďasno od kosti, vysunie smerom dohora a potom zafixuje v požadovanej pozícii, ale ak kosť ďalej degeneruje, efekt nevydrží dlhšie než dva až tri roky. Potom sa ďasná opäť posunú nadol, lebo sa nemajú o čo oprieť.
Dnes už síce existujú aj metódy na regenerovanie kostí, ale ani tie nie sú veľmi úspešné u paradentóznych pacientov. „Existuje možnosť takzvanej kostnej augmentácie, čiže zvyšovania kostí, ale je to pomerne drahý a náročný výkon,“ vysvetľuje Juraj Deglovič. „Pri tejto riadenej kostnej regenerácii sa používajú umelé kostné granule, ktoré sa doplnia tam, kde treba, a potom zafixujú pomocu titánovej mriežky. Ak je kosť zdravá, tak úspešne dorastie, ale ak má pacient paradentózu a kostné tkanivo stále degeneruje, granule sa časom vstrebú, takže mu z nich prakticky nič nezostane.“
Ďalšou metódou kostnej regenerácie je metóda využívania kostných štepov z rebier alebo panvovej kosti. Pri niektorých zákrokoch, keď treba zvýšiť extrémne zníženú kosť, musí chirurg doslova preťať sánku a potom do nej vložiť kostný štep. Rôzne formy kostnej regenerácie sú najúspešnejšie u inak zdravých ľudí, ktorým chýba kostné tkanivo na určitom mieste, kde sa geneticky nevytvorilo, alebo ak sa narušilo pri úraze.
Chirurg nie je Boh
Fakt je, že aj dnes veľmi vyspelá zubná chirurgia má stále svoje limity. Kostné tkanivo chýba napríklad často starším ľuďom, pre ktorých by bol však drastický zákrok v celkovej anestéze príliš vyčerpávajúci. A potom sú tu zástupy pacientov s rôznymi paradentóznymi ochoreniami, ktorým skalpel ani laser nikdy stopercentne nepomôžu. Bude niekedy existovať aj pre nich účinné riešenie?
Samozrejme, ideálne je podchytiť chorobu skôr, kým sa niečo začne v ústach kývať. Prevencia dokáže veľa zachrániť – a to platí nielen pri ochoreniach ďasien, ale aj pri tvorbe zubných kazov. Lebo aj keď zubná chirurgia dokáže zázraky, stále nie je všemocná, a keď sa dá, je lepšie sa jej dopredu vyhnúť.
U pacientov s paradentózou je vhodné, keď sa im v ústach začnú kývať zuby, okamžite ich obrúsiť a nasadiť na ne fixný mostík, čím sa postihnutá časť fixuje a zabráni sa ďalšiemu kývaniu zubov. Ak sa však tento zákrok neurobí včas a choroba postúpi do ďašieho štádia, postupne sa rozkýve celý chrup. Takto postihnutý pacient má len jedno riešenie - nosiť vyberacie zuby.
