FOTO - STROMY - IKAR
Cesta marhule do Európy viedla cez Arménsko, kde sa oddávna pestovala. Švédsky botanik Linné, autor súčasného názvoslovia, ju nazval Prunus armeniaca. Až neskôr sa zistilo, že pochádza zo severnej Číny. Z Arménska sa dostala do Talianska a postupne do ostatných pestovateľských oblastí.
Je to krásny úžitkový strom, kôstkovica podobná slivke a broskyni. Zriedka dorastá do výšky päť metrov. Má guľovitú korunu, tmavozelené listy. Kôra, najprv hladká, neskôr rozpuká na množstvo políčok. Listy dlhé šesť až deväť centimetrov sú striedavé, stopkaté, často pri stopke vykrojené do srdiečka a na špici ostro zakončené s pílkovitým okrajom.
Kvitne pred vyrašením listov v marci až apríli na vlaňajšom dreve. Kvety, zamladi ružové, potom biele, majú krátke stopky, vyrastajú jednotlivo alebo v skupinách a sú veľké dva až tri centimetre. Z kvetov vyrastajú guľaté kôstkovice s jemným zamatovým povrchom. Najčastejšie sú oranžové, na slnečnej strane červené, iné sfarbenie je výsledkom šľachtenia. Dužina marhule je oranžová, načervenalá, šťavnatá a aromatická.
U nás sa pestuje do nadmorskej výšky asi 350 metrov, v Himalájach podstatne vyššie, je do určitej miery mrazuvzdorná. Cestovatelia potvrdzujú, že v týchto končinách Ázie je dominantným zdrojom potravy tak, ako u nás chlieb. Domorodci ku každej marhuli vysadenej priamo popri domčeku privádzajú vodu jarčekom často až z veľkých vzdialeností od ľadovcov. Plody sušia (vo vyšších polohách v riedkom vzduchu sa ovocie suší rýchlo a dobre) alebo ich zavárajú na rozličné spôsoby.
Problémy pestovania v Európe vyplývajú z toho, že marhuľa krátko spí. Čas vegetačného pokoja sa končí už v januári, keď vie prudko zareagovať na náhle oteplenie tým, že ženie miazgu a pripravuje pupence. Na takto prebudenú marhuľu stačí nižší mráz, aby zmrzla a zahynula. Počas vegetačného spánku jej však ani tuhšie mrazy neublížia. Ďalším problémom sú tzv. „porážky“ stromov, keď v priebehu niekoľkých hodín konár alebo aj celý strom zvädne a uschne, akoby sa niekde upchala cesta na prúdenie miazgy. Preto sa jej u nás darí najmä tam, kde nehrozia náhle prudšie mrazy, na juhu Slovenska. Vychýrená pestovateľská oblasť bola v Petržalke, kým sady nevytlačilo dnešné sídlisko.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
