Článok pokračuje pod video reklamou
V časopise Journal of the American Medical Association to oznámil tím, ktorý spoločne viedli Gregory Thomas z Kalifornskej univerzity v Irvine a Adel Allam z Lekárskej školy Univerzity Al-Azhar v Káhire.
Faktory, ktoré spôsobujú srdcové ataky a porážky, tak očividne nie sú produktom modernej doby. Na ľudí pôsobili už v staroveku.
"Ateroskleróza je medzi modernými ľuďmi prakticky všadeprítomná. Napriek odlišnostiam starovekého a moderného životného štýlu sme však zistili, že bola celkom bežná už medzi starovekými Egypťanmi s vyšším socioekonomickým postavením, ktorí žili pred vyše 3000 rokmi. Naznačuje to, že ak máme toto ochorenie plne pochopiť, musíme sa pozerať ďalej, ako len po moderné rizikové faktory," povedal profesor kardiológie Gregory Thomas.
V Múzeu egyptských starožitností v Káhire ho pred časom upútal štítok pri múmii faraóna Merenptaha, ktorý vládol zhruba v rokoch 1213 až 1203 p. n. l. Hlásal, že keď ako približne šesťdesiatročný zomrel, trpel aterosklerózou, artritídou a zubnými kazmi. Gregory Thomas na základe tejto a ďalších predbežných informácií nadobudol dojem, že ateroskleróza sa medzi bohatšími starovekými Egypťanmi mohla vyskytovať často. Zostavil preto tím amerických a egyptských kardiológov, ktorí to mali spolu s egyptológmi a múzejnými konzervátormi overiť.
Vybrali 20 múmií z rokov 1981 p. n. l. až 364 n. l., ktoré sú vystavované alebo deponované v spomenutom múzeu. Všetky podrobili šesťrezovému skenovaniu na röntgenovom počítačovom tomografe (CT). Zvlášť sa zamerali na kardiovaskulárnu sústavu.
Zistili, že 9 zo 16 múmií s rozpoznateľnými tepnami alebo srdcom prejavuje zreteľné znaky vápenatenia buď stien tepien, alebo v častiach tiel, kde by mali byť tepny. Niektoré múmie mali zvápenatených až šesť rôznych tepien. Z ôsmich skúmaných mumifikovaných ľudí, ktorí zomreli vo vyššom veku ako 45 rokov, malo zvápenatené tepny a teda aterosklerózu sedem. Avšak touto chorobou trpeli iba dvaja z ôsmich skúmaných mumifikovaných ľudí, ktorí zomreli v mladšom veku.
Vápenatenie tepien postihovalo mužov i ženy. Najstaršia múmia s preukázanou aterosklerózou patrí pani Rai, varovkyni kráľovnej Ahmose Nefertiri. Zomrela ako 30- až 40-ročná niekedy v rokoch 1530 - 1570 p. n. l.
Všetci mumifikovaní starovekí Egypťania s aterosklerózou, ktorých totožnosť sa podarilo preukázať, mali vyššie socioekonomické postavenie. Slúžili na faraónskom dvore, alebo išlo o kňazov či kňažky. S vysokou pravdepodobnosťou mali stravu bohatú na tuky.
"Aj keď nevieme, či ateroskleróza zapríčinila smrť hociktorého z týchto mumifikovaných ľudí, môžeme potvrdiť, že mnohí ňou trpeli," povedal Gregory Thomas.
Hlavné zdroje: Komuniké University of California at Irvine zo 17. novembra 2009; Komuniké American Heart Association zo 17. novembra 2009.
(Spolupracovník TASR Zdeněk Urban) bar
