Zber cukrovej trstiny na Fidži
FOTO – ARCHÍV
Patrí medzi lipnicovité a je to tráva dorastajúca do vyše 7-metrovej výšky, najvyššia zo všetkých hospodárskych tráv. Pochádza z Ázie a vznikla pravdepodobne krížením divorastúcich predkov Sacharum spontaneum, ktoré sa vyskytujú na Filipínach, v Malajzii a Indonézii, a Sacharum robustom, trstiny mohutnej, rastúcej hlavne na Novej Guinei. Ani jeden z predkov, pravdaže, neobsahoval toľko cukru ako cukrová trstina.
Pestovanie je ľahké, ak sa pestovateľ nachádza v tropickej alebo subtropickej oblasti. Trstina žiada hlbokú, nezamokrenú kyprú zem, dostatok vody a slnka. Najlepšie rastie pri teplote okolo 21o C a pri ročnom úhrne zrážok okolo 1500 mm. Prípadne sa môže ešte voda dopĺňať zavlažovaním. Pri takom obrovskom náraste biomasy veľmi vyčerpáva pôdu, a preto ju treba prihnojovať, najmä draslíkom, dusíkom a fosforom.
Rozmnožuje sa rezkami. Zo stebla sa režú až 70 cm dlhé rezky s minimálne dvoma zdravými, dobre vyvinutými kolienkami. Rezky sa ukladajú do rigolu v pripravenej pôde v spone 1,5 - 2 m, zahrnú sa 20 cm vrstvou zeminy a o pár dní z kolienka vyženú korene výhonky a odnože. Rastú rýchlo, o 11 až 16 mesiacov môže byť žatva. Obdobie zberu prichádza ku koncu obdobia dažďov. Botanicky rastlina nie je zrelá, ešte sa nezačali tvoriť semená. Vtedy je obsah cukru najvyšší. Vtedy u nej hovoríme o technologickej zrelosti.
Cukrová trstina má žlté, zelené, červené až purpurové palice a v čase zberu sú 2,5 až 7,5 cm hrubé. Trstina sa zberá strojmi alebo ručne, mačetami. Ešte aj dnes sa pred zberom plantáž zapáli, aby zhoreli suché listy a trstinovisko bolo dostupnejšie a prehľadnejšie. Je ohromujúce, že na hektári sa vytvorí asi 100 ton palíc, z ktorých sa vyrobí asi 10 ton cukru.
Palice zbavené lístia a vrcholcov sa potom vozia do cukrovarov, kde sa drvia, vylúhuje sa z nich cukor, sladká šťava sa zahusťuje na sirup, z ktorého kryštalizuje hnedý, surový cukor. Ten sa potom spracúva mimo kampane v osobitnom procese na biely, rafinovaný.
Trstina si, podobne ako hrozno alebo ríbezle, nesie so sebou z poľa kvasinky a baktérie, a keby sa proces vylúhovania preťahoval, sladká šťava by kvasila na alkohol a ďalej na ocot. Spracovanie trstiny si preto vyžaduje kordináciu a dobré riadenie.
Najväčšími pestovateľmi sú tradične Kuba, Brazília a India. Na spracovanie trstiny nadväzuje liehovarské kvasenie melasy a výroba rumu.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
