Duševné choroby netreba podceňovať, ani sa ich báť

V súčasnosti stále prevláda medzi ľuďmi mnoho skreslených názorov na duševné choroby. Napriek dostupným informáciám sa nezriedka môžeme stretnúť s vierou v rôzne mýty a nepravdy, týkajúce sa duševných chorôb. V pozadí týchto predsudkov stojí často neznalo

Anorexia nervosa je závažným duševným ochorením. Spolu s bulímiou patrí k poruchám príjmu potravy.

sť a strach z duševného ochorenia, ale i duševne chorého človeka.

Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie SR v správe TASR uvádza: „Verejnosť je napríklad presvedčená, že ľudia s duševnou poruchou sú nebezpeční a agresívni, a pritom podiel ľudí s duševnou poruchou na násilných činoch a zločinnosti je rovnaký ako u ostatnej populácie."

Nezriedka by sme sa mohli stretnúť aj s mylným názorom, že väčšinu duševných ochorení nie je možné liečiť, čo nie je pravda. Vhodne nastavenou liečbou je možné pacienta prinavrátiť plnohodnotne do života, prípadne je možné jeho stav aspoň výrazne zlepšiť. Mnohí majú nedostatočné znalosti o duševných chorobách a pritom, ako vysvetľuje Oľga Valentová, „psychické problémy sa týkajú každého z nás a v extrémnej situácii môžu prerásť do duševnej poruchy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každý štvrtý človek sa v priebehu svojho života stretne s duševnou poruchou." A takisto ako v prípade akéhokoľvek iného ochorenia, aj tu je dôležité čo najskôr vyhľadať odborníka a začať s vhodnou liečbou. Treba zdôrazniť, že v procese uzdravovania pacienta s duševným ochorením je veľmi dôležité rodinné zázemie pacienta, podpora rodiny zohráva veľmi dôležitú rolu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vznikajú

Názory nielen laikov, ale aj odborníkov na duševné ochorenia sa postupom času menili, v súčasnosti sa ochorenia duše vnímajú ako výsledok spolupôsobenia viacerých faktorov. Sú to jednak biochemické procesy odohrávajúce sa v mozgu, genetické faktory, ale aj pôsobenie sociálnych faktorov - výchovy, spoločenského a rodinného zázemia a svoju rolu zohrávajú napríklad aj individuálne psychologické rysy človeka. Netreba, samozrejme, zabúdať na psychotropné alebo psychoaktívne látky, ktoré pôsobia nielen na telesné funkcie, ale majú rôzne účinky aj na centrálny nervový systém.

Pokiaľ ide o závažnosť a častosť výskytu, ešte aj v súčasnosti sa psychické ochorenia podceňujú, pričom sú častou príčinou zhoršenej kvality života. Nezriedka aj za mnohými inými ťažkosťami stoja práve psychologické faktory a naopak. „Naštrbená duševná harmónia môže vyvolať aj telesné symptómy, rovnako ako telesné problémy môžu viesť k duševným poruchám," uvádza sa v publikácii Duševné zdravie.

V prípade, že trpíte duševným ochorením, pomôže vám psychiater, psychológ alebo psychoterapeut (nezriedka aj v kombinácii), avšak odlišnosti medzi týmito odborníkmi si ľudia často dostatočne neuvedomujú. Stručnú charakteristiku jednotlivých odborníkov nájdeme napríklad v spomínanej publikácii Duševné zdravie:

  • Psychiater je lekár, ktorý disponuje vedomosťami o nervovej sústave, mozgu a ich ochoreniach. Lieči poruchy myslenia, emocionálneho života a správania. Sústreďuje sa aj na úzkostné choroby, paniku, fóbie, nutkavé myšlienky alebo činnosti, depresie, ako aj poruchy spánku, stravovania a sexuality.
  • Psychológ je filozof, skúmajúci činnosť ľudskej duše (psyché), analyzuje ju a systematizuje jej zdravé a chorobné stavy. Skúma súvislosť medzi správaním a mentálnymi procesmi na základe vedecky koncipovaných zásad, systémov a metód.
  • Psychoterapeut lieči pomocou psychologických techník, je v úzkom a pravidelnom kontakte s pacientom, pozná jeho chorobu, rôzne liečebné postupy, ktoré určuje psychiater. Psychoterapiou môže viesť psychiater, psychológ, cielene školený ošetrovateľ, cirkevná osoba a iní diplomovaní znalci problematiky."

Pre doplnenie treba uviesť, že jedine psychiater, ktorý musí mať medicínske vzdelanie, môže na základe diagnostiky určovať medikamentóznu liečbu a predpisovať lieky.

Biochemické procesy

Moderné vyšetrovacie metódy pomáhajú pri diagnostike a umožňujú aj pozorovať nervové bunky - neuróny. Tie si odovzdávajú informácie pomocou chemických zlúčenín - neurotransmiterov, ktoré prenášajú informácie cez tzv. synapsu. Aby však „vznikla" skutočná informácia, je nutné, aby sa na cieľových bunkách nachádzal tzv. receptor. Ide o zložitú bielkovinu, ktorá spozná molekulu s informáciou, na krátky okamih sa s ňou spojí a spustia sa tak nové chemické procesy. Tu zohráva dôležitú rolu napríklad hormón serotonín, známy aj v súvislosti s depresiou - ochorením s častým výskytom.

Ako sme už spomínali, za vznikom duševného ochorenia by sme mohli hľadať súčinnosť viacerých faktorov, a pri takýchto poruchách dochádza aj k biochemickým procesom v mozgu. Psychiater MUDr. Ivan André, PhD., zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP Bratislava v článku s názvom Keď nám vládnu dni „čierneho psa", ktorý môžete nájsť na tejto stránke, uvádza: „Poznatky v dnešnej dobe pokročili, sú to najmä niektoré látky - mozgové hormóny, ktoré regulujú náladu, vitalitu a vôbec psychickú činnosť. Čo sa týka depresií a afektívnych porúch, je to najmä serotonín, ale potom aj noradrenalín a dopamín. Tieto látky, ich hladina v organizme determinuje aj psychické zdravie. Narušenie ich rovnováhy v princípe súvisí s depresívnymi stavmi. Dnes idú poznatky ďalej, hľadajú sa niektoré iné nerovnováhy, niektoré iné diskrétne zmeny v mozgovom metabolizme. Tieto poznatky nie sú jednoznačné v tom zmysle, že v súčasnosti vieme s určitosťou povedať, či dajme tomu nižšie množstvo určitého hormónu podmieňuje vznik depresie. Sú to modely, ktoré do významnej miery odhaľujú mechanizmus vzniku depresie."

Depresia je aj jedným z najrozšírenejších duševných ochorení v súčasnosti, a hoci nás zvádza myslieť si, že jej zvýšený výskyt priamo závisí na hektickom a náročnom spôsobe života, nie je to celkom tak. MUDr. Ivan André ďalej hovorí: „Nie je to však úplne jednoznačné, aby sa dalo povedať, že sťažené životné podmienky zákonite spúšťajú depresiu. Človek, takisto ako iné živé bytosti, sa často vie v ťažších podmienkach prispôsobiť, neznamená to, že musí zákonite ochorieť. Dá sa však pripustiť, že táto doba prináša so sebou väčšie množstvo týchto porúch. Vidno to aj podľa toho, aké percento ľudí dnes trpí depresiou. Ak by sme túto otázku položili pred 30 rokmi, odpoveďou by boli 3 - 4 percentá, dnes je to už 12 - 16 percent. Nárast toho čísla však nevyplýva z toho, že by depresií bolo reálne viac, pojem depresie sa však trošku zmenil a súvisí to aj s tým, že väčší význam nadobudol pragmatický pohľad. V súčasnosti sa depresia poníma v širšom kontexte, aj javy, ktoré sa v minulosti ako depresia nevnímali, sa dnes takto hodnotia. Nárast percenta teda súvisí aj s týmto širším chápaním. Pri ťažších depresívnych poruchách veľký postup nenastáva, vzostup je skôr u tých okrajových, z biologického hľadiska menej závažných, ale pre ľudí môžu byť veľmi nepríjemné a nemožno ich bagatelizovať. Je to spôsobené aj tým, že zdravotná a psychiatrická starostlivosť je iná v civilizovaných krajinách, iným spôsobom sa ochorenie vníma, sleduje, eviduje. ...Nie je to jednoduchá súvislosť, depresia má zložitý mechanizmus."

Klasifikácia duševných porúch

Duševné ochorenia by sme v určitej zjednodušenej schéme mohli rozdeliť na niekoľko kategórií:

Poruchy osobnosti - ide o akési predimenzovanie určitých osobnostných alebo psychologických charakteristík pacienta v takej miere, že mu znemožňujú bezproblémové spolunažívanie.

Poruchy citového vnímania - patrí sem napríklad depresia alebo bipolárna porucha - manická depresia. Pri týchto ochoreniach ostávajú intelektové schopnosti zachované.

Neurózy - ide o poruchy myslenia a správania u niektorých ľudí v dôsledku pôsobenia stresu, avšak nedochádza u nich k dezorganizácii osobnosti alebo narušeniu vnímania sveta. Patria sem napríklad panické poruchy, fóbie, obsedantno-kompulzívne poruchy, úzkosť a pod.

Psychózy - pri týchto duševných poruchách dochádza k narušeniu vnímania reality, bývajú sprevádzané napríklad halucináciami alebo delirantnými myšlienkami. Patrí sme napríklad schizofrénia alebo paranoidné poruchy. Tieto ochorenia patria aj k najťažším a v ich dôsledku sú pacienti aj najčastejšie vyradení z bežného života a nezriedka sa stávajú dlhodobejšie práce neschopnými.

Psychosomatické poruchy - v tomto prípade ide o fyzické ťažkosti, ktoré vznikajú v dôsledku duševného ochorenia alebo psychických faktorov.

Sexuálne poruchy - ide o duševné poruchy ako sú napríklad strata libida, sadomasochizmus, pedofília a pod.

Poruchy príjmu potravy - bulímia a anorexia, ktoré sa v zvýšenej miere objavujú najmä v posledných rokoch a súvisia s tzv. kultom tela.

K duševným ochoreniam možno priradiť aj poruchy spánku, ako je napríklad nespavosť, narkolepsia, námesačnosť a pod.

Čítali ste tento článok pozorne? Ak áno, zaslúžite si odmenu. Zapojte sa do našej súťaže a možno vyhráte práve vy.

Je to jednoduché. Stačí ak do 31. marca 2010 do 12:00 hod správne odpoviete na súťažnú otázku a traja z vás získajú knihu z edície Knihy pre zdravie od Eta Lékó - Duševné zdravie.
Mená výhercov budú uverejnené na tejto stránke po skončení súťaže.

Súťaž je ukončená a výhercami sa stávajú Daniela Slížová z Nitry, Anton Maruniak z Dolného Kubína a Eliska Hanakova z Humenného. Gratulujeme.


Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  2. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  3. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  5. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  6. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  7. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  8. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  9. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  10. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  1. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  5. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  6. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  7. Sú "firmy na predaj" vhodné pre začínajúcich podnikateľov?
  8. Dôležité zmeny v založení s.r.o. od 1.9.2018
  9. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 442
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 693
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 398
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 388
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 273
  6. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 7 666
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 898
  8. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 561
  9. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 4 317
  10. Nepodceňujte príznaky psoriázy 3 522

Hlavné správy zo Sme.sk

TV

Cez čiaru s Pavlom Fejérom: Ľudí v Humennom ovláda strach

O tom, ako v meste vládne primátorka, sa šíria nelichotivé príbehy.

DOMOV

Polícia smeruje k obvineniu Kočnera z vraždy

Zsuzsová nemala dôvod na objednávku vraždy Kuciaka, upozornil Najvyšší súd.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kočner je v putách, zrazu ho nikto nepozná

Ako fungoval Marian Kočner a zmenky.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Pred Maltou sme o Kočnera popredu

Rok od vraždy novinárky Galiziovej sú v cele len vykonávatelia.

Neprehliadnite tiež

Oživovanie vyučujú raperi, v školách je stále nepovinné

Za zlomené rebrá vás nemôžu stíhať.