Náš tráviaci trakt je už pri narodení osídľovaný baktériami a zloženie črevnej mikroflóry je dôležité tak v detstve pre správny vývoj organizmu, ako aj v dospelosti. U dospelého človeka by sme v tráviacom trakte našli viac ako 400 druhov baktérií, mnohé z nich sú pre zdravie nevyhnutné a osožné.
Probiotiká majú zásadný význam pri udržiavaní rovnováhy črevnej mikroflóry, pretože znižujú výskyt nežiaducich mikroorganizmov. V dôsledku pôsobenia viacerých faktorov často dochádza k narušeniu tejto rovnováhy, či už ide o rôzne metabolické poruchy, nesprávne stravovanie, pôsobenie stresu alebo vírusové a infekčné ochorenia a, samozrejme, liečbu antibiotikami.
Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., odborníčka v oblasti mikrobiológie a zdravej výživy uvádza: „V zdravom organizme tvoria baktérie prítomné v tráviacom trakte dynamické spoločenstvo, v ktorom majú rozhodujúci vplyv „dobré", medzi ktorými prevládajú najmä baktérie mliečneho kvasenia. Probiotické mliečne baktérie - laktobacily a bifidobaktérie z jogurtov či kyslej kapusty, ktoré dostali svoje pomenovanie podľa schopnosti skvasiť laktózu a mnohé iné cukry na kyselinu mliečnu a ďalšie organické kyseliny, sa usídlia na stenách hrubého čreva. Vďaka nim patogénne a hnilobné baktérie hynú, pretože produkciou kyseliny mliečnej sa znižuje pH prostredia do kyslej oblasti, ktoré sa stáva pre hnilobné baktérie nepriaznivé. Nie menej dôležitá je aj ich schopnosť produkovať bakteriocíny - peptidy či proteíny s antibiotickými vlastnosťami. Zabraňujú tak jednak uchyteniu, ale aj premnoženiu choroboplodných baktérií a súčasne neutralizujú ich vedľajšie nežiaduce účinky. Niektoré produkujú tiež vitamíny B a vitamín K. Už len z týchto niekoľkých faktov vyplýva, že nepretržite sa tu odohrávajú procesy, ktoré významne ovplyvňujú naše zdravie a vitalitu."
Probiotické kultúry v potrave
Kvalitu mikroflóry v tráviacom trakte teda môžeme v značnej miere ovplyvňovať vhodnou stravou. Kyslomliečne produkty, ale napríklad aj kyslá kapusta, ktorá navyše obsahuje aj dostatok vlákniny, sú vhodné vďaka vysokému obsahu prospešných laktobacilov a bifidobaktérií, ktoré napomáhajú zdravej funkcii čreva a priaznivo pôsobia aj na imunitný systém. „Tým, že zabezpečujú zdravú funkciu čreva, priamo posilňujú našu imunitu, pretože bunky obranného systému sa tvoria priamo v črevách a hlavná časť práce imunitného systému prebieha práve na povrchu čriev človeka. Je totiž miestom najväčšieho rozsahu, kde sa imunitný systém stretáva s potravou," uvádza profesorka Horáková.
Mnohí kyslomliečnym výrobkom - napríklad jogurtom alebo jogurtovým nápojom, nie celkom dôverujú, majú pocit, že takéto výrobky po pasterizácii nemôžu obsahovať „dobré" probiotické baktérie. Profesorka Horáková vysvetľuje: „Pri výrobe kyslomliečnych výrobkov je surovinou mlieko, ktoré prirodzene obsahuje určitú mikroflóru. Ak chceme vyrobiť jogurt, kefír alebo acidofilné mlieko, tak potrebujeme špeciálne kultúry, ktoré toto kyslomliečne kvasenie uskutočnia. Preto treba prirodzené kultúry zlikvidovať, aby nepôsobili rušivo počas výrobného procesu. Aj doma, ak chceme urobiť jogurt podľa návodu, tak musíme mlieko najskôr zohriať, aby sa nežiaduca mikroflóra, ktorá je rôznorodá, nezačala rozmnožovať. Potom sa také mlieko naočkuje kefírovou alebo jogurtovou kultúrou. Probiotické organizmy rastú, rozmnožia sa a spracujú mlieko na kyslomliečny produkt. Ak sa potom takýto jogurt pasterizuje, tak, samozrejme, kultúra kyslomliečnych organizmov zahynie. Často sa to robí preto, aby výrobok vydržal dlhšie, treba si preto všímať, či sú už hotové výrobky pasterizované alebo nie.
A ako je to s bryndzou? Tá je tiež bohatým zdrojom probiotických kultúr...
Takisto aj v prípade bryndze si treba všímať alebo sa pýtať, či je termizovaná. Mám však na mysli termizáciu už hotovej bryndze. Jarná, májová bryndza zaručene nie je termizovaná, pretože ide okamžite na trh.
Mnohí si však môžu myslieť, že nepasterizované a netermizované výrobky môžu obsahovať mikroorganizmy, ktoré nám môžu ublížiť...
Každý výrobok prechádza kontrolou kvality a nemal by obsahovať žiadne zdraviu škodlivé mikroorganizmy. Navyše, ak sa dodržiavajú hygienické predpisy, správne sa uskladňujú, nemali by sa ku konzumentovi dostať závadné výrobky. Kto sa obáva nepasterizovaných výrobkov, odporúčam probiotiká dopĺňať formou doplnkov výživy. Ich výhodou je, že zdraviu prospešné mikroorganizmy sa nachádzajú v enterosolventných kapsulách, ktoré odolávajú kyslému prostrediu v žalúdku a baktérie sa dostávajú bez ujmy až tam, kde ich potrebujeme, čiže do čreva.
Probiotiká sa odporúčajú po i počas liečby antibiotikami, ale môžeme sa stretnúť aj s názorom, že počas liečby antibiotikami môžu probiotiká znižovať ich účinnosť...
Probiotiká je práve vhodné užívať aj v priebehu liečby antibiotikami, potom nedostaneme napríklad hnačky. Antibiotiká likvidujú nielen nežiaduce - patogénne mikroorganizmy, ale likvidujú všetky mikroorganizmy, aj tie prospešné, ktoré v tráviacom trakte máme. Závisí to aj od kvality čreva, od toho, aké je zdravé, ale probiotiká je potrebné dodávať aj počas liečby. Dnes sa antibiotiká užívajú viac-menej raz alebo dva razy denne, takže je vhodné pár hodín po ich užití s probiotikami počkať - ideálne je užiť ich v strede intervalu užívania antibiotík. Ak je interval napríklad dvanásťhodinový, tak je vhodné užiť probiotiká asi tak 5 - 6 hodín po užití antibiotika. Takto stále dodávame nášmu organizmu živé baktérie a priebeh liečby je omnoho jemnejší. Samozrejme, po liečbe treba probiotká užívať ešte aspoň týždeň, aby mali šancu sa rozmnožiť a osídliť sliznicu čreva. Treba si však uvedomiť, že probiotickým baktériám sa, samozrejme, najlepšie darí v čistom, dlhodobo nezanedbanom čreve. Preto pime dostatok vody a stravujme sa tak, aby naša stolica bola pravidelná, t. j. každý deň a nielen dvakrát do týždňa. Aké je to pre zachovanie zdravia dôležité, zdôrazňujem v mojej knihe Detoxikácia organizmu - zmena života k lepšiemu.
Probiotické kultúry môžeme užívať nielen v potrave, ale aj formou probiotických výživových doplnkov, ktorých je na trhu veľké množstvo. Podľa čoho sa máme orientovať pri výbere?
Najkvalitnejšie sú také, ktoré obsahujú aspoň miliardu živých baktérií v jednej kapsule - je to na obale uvedené, potom by prípravky mali obsahovať aspoň 3 - 4 probiotické kmene, niektoré obsahujú napríklad len dva kmene. Tam je potom iná aj cenová relácia. Avšak v konečnom dôsledku to ani finančne nevyhovuje, lebo ak je počet baktérií menší, tak musíte užiť nie jednu ale tri - štyri kapsule, kým z drahšieho doplnku, ktorý však obsahuje dostatočný počet, stačí užiť jednu kapsulu. Takže v tomto prípade by som sa nepozerala na cenu, ale práve na obsah, ktorý deklaruje výrobca. Vo všeobecnosti platí, ak chceme mať zdravé črevo, tak by sme mali z času na čas absolvovať 5 - 6-dňovú kúru probiotikami, či už vo forme doplnkov výživy, najmä ak pravidelne nekonzumujeme mliečne výrobky alebo kyslú kapustu. Teda ešte raz - treba si všímať celkový počet baktérií a počet kmeňov, a potom si ešte treba všímať aj to, či je uvedená informácia o obsahu vlákniny FOS. Ide o skratku pre špeciálnu vlákninu fruktózo-oligosacharid. Je to vlastne prebiotikum, ktoré je potravou pre probiotické baktérie. Aby tieto dobre rástli a prednostne sa v čreve pomnožili, potrebujú práve prebiotikum, ktoré špecificky natrávia. Takže probiotiká vo forme doplnkov výživy, ktoré obsahujú aj FOS sú ideálne, pretože nemusíme zvlášť kupovať prebiotikum. Ak ho však neobsahujú, neznamená to ešte, že ide o zlý doplnok výživy, stačí si kúpiť zvlášť prebiotikum, alebo ho dodávať do organizmu v potrave.
Niektorí ľudia majú averziu k užívaniu syntetických liekov, ale aj rôznych výživových doplnkov, majú pocit, že je to len o biznise. Takže ak niekto chce ísť cestou zdravej výživy, vie, ktoré potraviny obsahujú probiotické kultúry. Na doplnenie - aké potraviny obsahujú prirodzené prebiotiká?
Veľmi dobré a prirodzené prebiotikum je inulín. Obsahuje ho napríklad cigorka, ktorú pili už naši predkovia namiesto čiernej kávy, a tak si toto prebiotikum dodávali do organizmu prirodzenou cestou, v dôsledku čoho sa v tráviacom trakte omnoho lepšie darilo užitočnej mikroflóre. Je vyskúšané, že práve na inulíne ohromne rastú probiotické baktérie. Fruktózo-oligosacharid je vlastne trisacharid a nie je syntetický. Ale napríklad aj riasa chlorella fantasticky podporuje rast probiotických baktérií. Jednak dodáva vlákninu, ale súčasne obsahuje rastový faktor. A pokiaľ ide o bežnú stravu, tak je užitočné jesť zeleninu, ovocie, strukoviny - obsahujú dostatok vlákniny, ktorou podporíme zloženie stolice a nepriamo aj rast týchto probiotických baktérií. Vhodný je napríklad aj rozpustný kávovinový nápoj z jačmeňa, jačmenného sladu, raže a koreňa čakanky, ktorý tiež obsahuje inulín. Nájdeme ho napríklad aj v topinamburoch či artičokoch, ale k najbohatším prirodzeným zdrojom inulínu patrí práve spomínaný koreň čakanky obyčajnej.
