ko profesionálni.Poškodený meniskus
BRATISLAVA. Úrazy kolenného kĺbu v posledných rokoch strašia nielen aktívnych, ale aj rekreačných športovcov. Stávajú sa pri lyžovaní, futbale, tenise, volejbale či sqashi, ale aj pri behu.
Deväťdesiat percent pacientov, ktorí utrpia rotačný úraz, si poškodí skrížený väz. Dať sa operovať alebo nie? pýtajú sa.
„V minulosti sme až tak neregistrovali poranenia skríženého väzu. To, že sa dnes toľko hovorí o meniskoch, skrížených väzoch či o chrupavkách kolenného kĺbu, súvisí aj s tým, že medicína za dvadsať rokov extrémne pokročila, obzvlášť v diagnostike pomocou magnetickej rezoncie," hovorí športový traumatológ Vladimír Lupták.
Úrazov však aj výrazne pribúda, často vznikajú z extrémov. „Napríklad, keď duševne pracujúci človek prepne z desaťhodinovej alebo aj dlhšej pracovnej aktivity do pokojovej, ktorú vypĺňa športom," hovorí Lupták.
Rekreantom chýba príprava
Veľa ľudí podľa lekára na pohyb nie je pripravených, neudržujú sa stále vo fyzickej kondícii, nedávajú si pozor na svalovú hmotu. Jeho športová klinika sa špecializuje na jednodňovú chirurgiu - artroskopické operácie a športové úrazy. S úrazmi rekreačných športovcov sa stretáva denne.
Zvýšený počet úrazov lekári zaznamenávajú prvé tri mesiace v roku, potom v letných mesiacoch.
„Najväčší problém je v tom, že kĺby nie sú pripravené na nárazové športovanie, zvlášť rotačného charakteru. Málokedy sa stane, že človek sa najskôr rozcvičí a potom si ide zahrať malý futbal alebo volejbal," vysvetľuje Lupták.
Riziko úrazu výrazne zvyšujú aj nadváha a zlá koordinácia pohybov. „Nadváha je veľkým strašiakom všetkých nosných kĺbov," upozorňuje lekár.
Rizikovými pacientmi na opotrebovanie chrupaviek sú napríklad rekreační bežci.
Už nesadrujú
Kedy vyhľadať lekára
Športové úrazy sa v základnej rovine delia na ľahké a ťažké.
Medzi ľahké patrí napríklad aj podvrtnutie kolenného kĺbu. Pokiaľ je koleno po úraze len mierne citlivé a neopúcha, stačí si dať studený obklad alebo liečivú protizápovú masť a obviazať si ho elastickým obväzom. Telesné šetrenie na niekoľko dní. Za tri - štyri dni by malo koleno prestať bolieť.
Ak vám v kolene „chrupne", zbystrite pozornosť, ide už o niečo vážnejšie, napríklad o poranenie menisku alebo skríženého väzu.
V týchto prípadoch neodkladajte návštevu lekára. Čas hrá proti pacientovi, čím neskôr sa takýto stav ošetrí, tým je menšia šanca, že sa dá kĺb úplne vyliečiť.
Pri vyšetrení je potrebná dôkladná „anamnéza", vysvetlenie pacienta, čo sa stalo. Aké sú klinické prejavy, či je obmedzená hybnosť kĺbu, opuch, bolesť kĺbu pri dostúpení.
V minulosti sa noha po úraze kĺbu na šesť týždňov zasadrovala, a operácia bola indikovaná až keď bolo koleno „úplne poškodené". Dnes sa kĺb znehybňuje minimálne - len v niektorých prípadoch. Znehybnenie totiž prináša ochabnutie svalstva, stuhlosť kĺbu a oslabenie chrupavky. Operačné riešenie sa indikuje oveľa skôr.
„Najmodernejšou operačnou metódou ošetrenia mäkkých častí kĺbov je artroskopia," hovorí doktor Lupták. „Do kĺbu sa pri nej cez menej ako centimetrovú reznú ranku zavádza tenký optický prístroj - artroskop. Tak lekári vedia diagnostikovať, či je naozaj poškodený meniskus, chrupavka alebo väzivo. Obraz z kĺbu sa pomocou optického kábla prenáša na monitor. Veľkou výhodou je to, že pri tejto veľmi jemnej, delikátnej metóde sa pri diagnostike veľa vecí dá zároveň ošetriť. Najčastejšou operáciou je čiastočné odstránenie poškodeného menisku. Pacienti sa po takýchto operáciách vracajú do práce o niekoľko dní a do športu asi po mesiaci.
Žiť s nestabilným kolenom?
Vrcholoví športovci, ktorí chcú pokračovať v kariére, nemajú inú možnosť, len sa po úraze podrobiť plastike skríženého väzu či si ho dať vymeniť.
Rekreačný športovec sa však pre operáciu môže rozhodnúť aj na základe toho, aký šport robí a čo od kolenného kĺbu očakáva.
„Ak má kompletne poškodený skrížený väz, patrí do rizikovej skupiny s takzvaným nestabilným kolenom, ktoré mu môže vyskakovať aj pri bežnej chôdzi, pri preskakovaní a obzvlášť pri rotačných športoch," objasňuje Lupták.
Na základe skúseností z klinickej praxe odporúčajú aj týmto pacientom operáciu, ktorá obnoví stabilitu kĺbu. Ak koleno zostane bez skríženého väzu, po určitom čase prichádza k opakovaným podvrtnutiam, k ďalšiemu poškodzovaniu chrupaviek a menisku.
Ak má pacient po plastike skríženého väzu pevné koleno a posilnené svaly, približne v 90 percentách prípadov sa vracia ku všetkým športovým rekreačným aktivitám. Návrat záleží od viacerých faktorov - od toho ako organizmus prijme nový skrížený väz, ako dokáže rehabilitovať a vrátiť kĺbu funkčnosť.
„Pokiaľ málo cvičí, podceňuje rehabilitáciu, tak potom ten výsledok nemusí byť dobrý a začne sa športu báť," hovorí Lupták.
Prevencia
Ako teda predísť niektorým úrazom kolena? „Prevenciou, špeciálnymi cvičeniami na balančnú stabilitu," zdôrazňuje Lupták.
Doktor upozorňuje, že veľa ľudí robí posilňovacie cvičenia zle, sústreďujú sa len na dve svalové skupiny, zohýbače a vystierače kolena, pri ktorých sa robia len jednostranné pohyby.
Koleno však treba zaťažovať aj rotačným momentom, aby sa napínali a koordinovali aj svaly po jeho bokoch.
Čo si obuť na behanie?
Aj keď je dnes široký výber športovej obuvi, nie každé tenisky sú na športovanie vhodné. Aj značkové majú veľmi často povrchne vyvinutú vložku.
Vhodné tenisky musia mať špeciálne vložky alebo vložky s antistresovou pätou, ktoré odpružujú mikrootrasy. Dajú sa kúpiť aj vyrobiť na mieru.
Takáto obuv je prevenciou proti poškodeniu chrupavky v členkovom aj kolennom kĺbe a proti bolesti achilovky.
Vysoké opätky
Po artroskopických operáciách alebo úrazoch kolenného kĺbu lekári odporúčajú na určité obdobie kĺb odľahčovať.
Teda aj ženy zvyknuté na vysoké podpätky musia dva až tri týždne nosiť obuv s rovnou podrážkou, ktorá pomáha rozkladať váhu tela cez koleno smerom na nohu.
Keď sa kolenný kĺb rozcvičí, môže sa žena vrátiť k vysokým opätkom.
Úrazy sa stávajú aj pri práci v teréne. Nebezpečná pre kolená nie je len telocvičňa. Skôr sa zrania mladí ľudia
BANSKÁ BYSTRICA, TRSTENÁ. Do Dolnooravskej nemocnice prichádzajú s úrazmi kolena pacienti každý deň. Najčastejšie sú to mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku. Pre seniorov nie sú úrazy kolien typické.
„Mladí sa zrania zväčša pri športe, s úrazmi prichádzajú rovno z hodín telocviku. Dospelým pacientom sa zranenie kolena často prihodí pri práci v teréne," hovorí ortopéd Juraj Štefák. Pacientov liečia podľa závažnosti zranenia buď ambulantne, alebo im odporučia ďalšie vyšetrenie či operáciu.
V traumatologických ambulanciách Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici týždenne ošetria približne 80 pacientov. „Sú to kontroly aj nové poranenia a ochorenia kolena," povedal lekár Ján Mlynárik.
Najviac úrazov sa stane pri kontaktných športoch, na motorke, pri nehodách, a dosť aj pri domácich prácach.
(sm, wm)
Ako chrániť kolenné väzy
Úrazom kolena sa dá predísť prevenciou a pravidelným cvičením. Ktoré cviky môžeme robiť aj doma a čo k nim potrebujeme, sme sa spýtali diplomovaného fyzioterapeuta Viktora Fábika zo Sportclinic.
Základom všetkých cvičení na zvýšenie stability kĺbov sú nestabilné podložky (bosu, fitlopta, balancebord, sissel, theraband), ktoré sa dajú zakúpiť cez internet alebo v špecializovaných predajniach. Na nich sa stimulujú nervové a svalové zakončenie (propriorecepcia) v organizme.
Človek sa pri týchto cvičeniach učí pracovať s ťažiskom, stabilitou, čo je pri každom športe dôležité.
Pri cvičeniach na nestabilných plochách dochádza k mikrotréningu vo svalových vláknach a väzoch, ktoré sú uložené hlbšie a normálne ich nevidíme. Práve tie sú dôležité pre stabilitu kĺbov.
Jednoducho povedané, trénujeme spojenie nervových dráh medzi mozgom a svalom. Tak funguje reflexný oblúk, ktorým sa zapájajú jednotlivé svaly, aby zabránili poraneniu kĺbu.
Cviky fyzioterapeut odporúča robiť dva- až trikrát týždenne 30 až 40 minút. Začať treba od najjednoduchších cvikov, na ktorých človek časom získa stabilitu a postupne môže zvyšovať záťaž.
(or)
Vľavo stoj na fitlopte, robíme podrepy. Cvik je náročnejší. Vpravo udržanie stability na jednej nohe na podložke s fitloptou. FOTO NA STRANE - ARCHÍV SPORTCLINIC
