Niektoré zlomeniny sa prejavia až po čase. Nevidí ich ani röntgen. Nehrozia len športovcom. Kosti sa najčastejšie lámu pri úrazoch. Menej známe sú únavové fraktúry, ktoré sa aj zložitejšie diagnostikujú. Hrozia najmä na nohách.
BRATISLAVA, MARTIN. Kým o riziku zlomenín pri lyžovaní či korčuľovaní vie každý, fraktúry z preťaženia mnohých ľudí prekvapia.
„Nespadla som, nešportovala, ani som nemala žiaden úraz, a zrazu som mala na šesť týždňov nohu v sadre," hovorí päťdesiatosemročná pacientka. „O zlomenine som ani nechyrovala, zo dňa na deň som len nemohla dobre stúpiť na nohu, opuchla mi," opisuje.
Návšteva traumatológa a röntgenové vyšetrenie však pravú príčinu bolesti neodhalili. Až po troch týždňoch ďalšia röntgenová snímka u chirurga ukázala, že bolesť pochádza zo zlomeniny záprstných kostičiek.
Zlomenina zo stresu
„V dôsledku námahy dochádza v ľudskom organizme k nepomeru svalových štruktúr. V miestach dlhodobého preťažovania môže vzniknúť stresová faktúra," vysvetľuje ortopedička Mária Dudáková z bratislavskej Nemocnice s poliklinikou Medissimo. S takými fraktúrami sa v ordinácii stretáva, ale nie sú celkom bežné.
„V prvej svetovej vojne tieto zlomeniny húfne poznačili vojakov-pešiakov, ktorí veľa chodili a neúmerne zaťažovali končatiny. Ide o fraktúry z preťaženia, ktorých názov sa najbližšie približuje prekladu z angličtiny stresová fraktúra," hovorí doktorka.
Zatiaľ čo úrazovým zlomeninám predchádza väčšinou úrazový mechanizmus s pôsobením veľkej sily - napríklad náraz či pád, fraktúry z preťaženia sú odlišné. Vznikajú postupne až po dlhšom období, najmä v miestach, kde sú kosti dlhodobo zaťažované na tvrdých povrchoch.
Takúto zlomeninu veľa ľudí prechodí bez toho, že by ju lekári objavili. „Stáva sa, že po dvoch-troch mesiacoch sa urobí opätovná röntgenová snímka a na tej už vidieť kalus, čo je známka hojenia niekdajšej zlomeniny," vysvetľuje Dudáková.
Skrytá aj celé týždne
Fraktúry z preťaženia postihujú profesionálnych športovcov, tanečníkov, krasokorčuliarov, ale aj rekreačných športovcov či bežných ľudí, ktorí nemajú so športom nič spoločné. Napríklad tanečníci baletu si veľmi namáhajú chodilo, ťah svalov a väzov je jednostranný.
„Tieto fraktúry však nesúvisia s vyšším vekom. Ich spoločným základom je len a len dlhodobé preťažovanie. Buď vznikne plochá noha, alebo stresová fraktúra. Otázne je, čo je horšie," hovorí doktorka Dudáková.
„Diagnostika môže byť komplikovanejšia najmä v počiatočnom štádiu, približne do troch týždňov od začiatku pôsobenia chorobného deja," vysvetľuje Dušan Meško, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre odbor telovýchovného lekárstva.
U žien k zlomeninám z preťaženia prispieva aj nesprávna obuv. „Žena v zrelšom veku môže neskôr doplatiť na módne trendy. Topánky s vysokánskymi opätkami spôsobujú neprirodzený vývoj nohy," hovorí Dudáková. Od sploštenej priečnej klenby je len kúsok k zlomenine.
Liečia sa aspoň šesť týždňov
Čo sa najviac láme?
záprstné kostičky na nohe
ihlica na predkolení, asi päť centimetrov nad vonkajším členkom
pätná kosť
zriedkavo člnkovitá kosť
Lámu sa najmä kosti na nohách, predovšetkým od kolena dole. Pri záprstných kostiach je to najčastejšie druhý a tretí prst, ale aj iné. „Pri športe je kostné tkanivo zaťažované, či dokonca preťažované viacerými spôsobmi," hovorí Meško.
V kosti sa tak podľa neho môžu vytvoriť mikroskopické praskliny, ktoré sa priebežne vyhoja po správne vykonávanom tréningu.
Ak pacient kosť neprestane preťažovať, zlomenina sa môže zopakovať. „Praskliny sa nemusia hojiť a správne mineralizovať a kosť je v uvedenom mieste oslabená," vysvetľuje doktor. „Pri pokračujúcom nadmernom zaťažovaní môže kosť prasknúť úplne a vzniká klasická zlomenina."
Liečba závisí od štádia, v ktorom sa porušenie kosti zistí. Ak sa na to príde včas, lieči sa stresová fraktúra ako každá iná zlomenina. Stačí konzervatívna liečba, znehybnenie, pokoj, rehabilitácia. Používa sa sadra.
V neskorších štádiách sa využívajú metódy fixácie kosti. Ako doplnková liečba sa odporúča vyvážená strava.
Cvičiť treba pestro
Únavovým zlomeninám sa dá pomerne úspešne predchádzať.
BRATISLAVA. Proti vzniku stresových zlomenín pomáha vhodný, pestrý a pravidelný pohyb, ktorý má primeranú intenzitu, frekvenciu aj trvanie.
„Vyvarovať sa treba nadmerného jednostranného preťažovania náchylnejších oblastí, ako sú napríklad záprstné kosti či kosti predkolenia," hovorí odborník na telovýchovné lekárstvo Dušan Meško. „Samozrejmosťou je vhodné rozcvičenie organizmu pred športovaním." Pozornosť podľa neho treba venovať aj povrchom, na ktorých sa cvičí, či správnej športovej obuvi a vyhýbať sa športovaniu za hranicou únavy a bolesti.
Sadra na šesť týždňov, znel verdikt lekárov. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Ľudia si niekedy myslia, že rizikovým faktorom pre tento typ zlomenín je napríklad osteoporóza, ale Meško upozorňuje, že principiálna spojitosť medzi nimi neexistuje.
Pre odvápnenie kostného tkaniva sú však osteoporóza, ale aj nesprávna výživa, anorexia či poruchy menštruačného cyklu predpokladmi, ktoré zvyšujú riziko zlomenín.
(eta)
Autor: eta
