s dojčením problém, a vtedy sa k slovu dostáva náhradná dojčenská výživa.
Odborníci radia čo najdlhšie zotrvať pri dojčení. Niektorí pediatri odporúčajú, že dojčiť je vhodné aspoň do jedného roka veku dieťaťa a minimálne do 4 - 6 mesiacov života by dieťa nemalo dostávať inú výživu ako materské mlieko. S prikrmovaním sa odporúča začať ešte počas dojčenia z dôvodu pretrvávania ochranného vplyvu materského mlieka. Materské mlieko podporuje imunitu bábätka, pre dieťa je ľahko stráviteľné, čo je dôležité aj z hľadiska minimalizácie záťaže ešte nezrelého tráviaceho systému dieťatka. Dojčené deti majú lepšie vyhliadky na správny telesný, duševný i sociálny vývoj. Dojčenie je napríklad aj ochranou proti rozvoju alergie, vďaka nemu sa znižuje chorobnosť i úmrtnosť dojčiat a pozitívny vplyv má aj na nižší výskyt niektorých ochorení v dospelosti. Spomenúť treba aj ďalšiu dôležitú potrebu novorodenca - pocit bezpečia, ktorý dojčenie prináša. Niektoré mamičky však majú s dojčením problém, existuje aj geneticky podmienená neschopnosť tvorby mlieka, avšak percentuálne ide o pomerne zriedkavý výskyt, väčšina ťažkostí, ktoré dojčeniu bránia sa obvykle dá vyriešiť. Často práve obavy matky a strach z toho, že nebude mať dostatok mlieka prispievajú k jeho následnej zníženej tvorbe, a tým aj krátko trvajúcemu obdobiu dojčenia. Napríklad aj po cisárskom reze sa môže tvorba mlieka oneskoriť, ale obvykle pri dodržiavaní správnych techník môže mamička dojčiť.
S prikrmovaním nezačínajte priskoro
Predpokladom správneho dojčenia je časté a správne prikladanie dieťatka k prsníku, mamička by mala dojčiť čo najskôr po pôrode. Tu zohráva dôležitú rolu aj správna technika dojčenia - nájdenie správnej polohy a prikladania dieťatka a dôležité je aj odsávanie prebytočného mlieka. Saním sa stimuluje aj tvorba hormónov, ktoré podnecujú tvorbu mlieka v mliečnych žľazách. Neodporúča sa teda dieťa začať prikrmovať príliš skoro, po nasýtení pitím z fľaše dieťatko odmieta sať z prsníka, čím sa oslabuje stimulácia tvorby mlieka, čo môže mať za následok predčasné ukončenie dojčenia.
Ak má však žena z takých či onakých dôvodov s dojčením problém, po dohode s pediatrom môže zvoliť produkty náhradnej dojčenskej výživy. Mnohé mamičky majú z podávania takejto výživy svojmu dieťatku obavy a neraz sa možno stretnúť s rôznymi predsudkami a mýtami. Časté sú napríklad obavy, že rôzne dojčenské mlieka alebo príkrmy či kaše nemôžu dlho vydržať, pretože neobsahujú konzervačné látky. Ako však vysvetľuje doc. Ing Miroslav Dědek, DrSc., odborník v oblasti dojčenskej a detskej výživy, „zabezpečenie trvanlivosti aj bez konzervačných látok je garantované vďaka jemnému, ale súčasne účinnému tepelnému ošetreniu pri spracovaní vysoko kvalitných surovín. Pri jemnom tepelnom zásahu počas priemyselného spracovania dochádza k odumretiu všetkých mikroorganizmov, no súčasne sa zachovajú všetky minerálne látky, vitamíny, stopové prvky a vláknina prítomná v surovinách. Dlhodobá trvanlivosť je zabezpečovaná zahubením všetkých mikroorganizmov, nie pridávaním konzervačných prostriedkov," vysvetľuje Miroslav Dědek.
Prežitiu akýchkoľvek mikroorganizmov v dojčenských mliekach zabraňuje aj ich uchovávanie v atmosfére dusíka. Pri spracovaní mäsovo-zeleninových alebo ovocných príkrmov sa navyše využíva aj pasterizácia alebo sterilizácia (vysoká teplota a znížený tlak). Zachovávajú sa tak nielen chute a vône, ale aj vitamíny a minerály.
Mnohé mamičky sa obávajú aj pridaných cukrov v niektorých ovocných príkrmoch, neraz ich mýli sladká chuť. Tú má však na svedomí fruktóza - ovocný cukor, ktorý je prirodzene prítomný v ovocí a jeho chuť vynikne redukciou pri zahustení po odparení vody. Ak sa cukor do ovocného príkrmu pridáva, musí byť jeho obsah uvedený na obale.
Nie všetko sa dá v domácich podmienkach
Často sa zvykne poukazovať aj na to, že vhodná a zdravá strava je len tá, ktorá je pripravené doma. Odborníci však upozorňujú, že príkrmy špičkovej kvality, ktoré zodpovedajú požadovaným parametrom a výživovým odporúčaniam EÚ, sa nedajú pripraviť v domácnosti. Niektoré postupy, ktoré sa pri príprave náhradnej dojčenskej stravy a príkrmov využívajú, v domácich podmienkach nemôžeme napodobniť. Ide napríklad o zabezpečenie sterility prostredia, bakteriálnu neškodnosť vody či mikrobiálnu filtráciu štiav. Ako uvádza doc. Dědek, „všetky prípravky pre dojčenskú výživu a výživu pre batoľatá uvádzané na trh sú podľa zákona podrobené testovaniu hygienických orgánov a klinickým skúškam."
Možno ste sa stretli s tým, že náhradná detská výživa sa označuje ako umelá, a aj preto niektoré mamičky radšej siahnu po neupravenom kravskom mlieku, bežne dostupnom v obchodnej sieti. Ako upozorňujú odborníci, zvlášť nevhodné je napríklad mlieko balené v krabiciach, môže mať kvôli nevyváženému zastúpeniu nutričných hodnôt (priveľa bielkovín a niektorých minerálov a, naopak, nedostatok železa a viacerých vitamínov) v krajnom prípade až negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Odborníci na detskú výživu odporúčajú napríklad Sunar 24, ktorý svojím zložením zodpovedá výživovým potrebám detí od ukončených 24 mesiacov do 6 rokov veku. „Na rozdiel od kravského mlieka obsahuje vhodnú skladbu bielkovín, vitamínov a minerálov a nezaťažuje tak organizmus dieťaťa. Vďaka unikátnemu zastúpeniu mliečneho tuku lepšie chutí a deti ho ľahšie prijímajú," uvádza doc. Dědek.
Chybným krokom je napríklad aj nahrádzanie mliečnej výživy ovocnými šťavami alebo džúsmi v súvislosti s názormi na negatívne účinky mlieka, o ktorých sa v poslednom čase zvykne hovoriť. Tento krok mamičky dôvodia tým, že ovocné šťavy obsahujú dostatok vitamínov, a tak sú pre dieťa prospešné. Hrozí však, že dieťa tak bude ochudobnené o niektoré dôležité nutrienty - napríklad vápnik, čo môže viesť k závažným zdravotným problémom, ako je napríklad detská osteoporóza.
Pri podávaní nadmerného množstva ovocných štiav s vysokým obsahom sacharózy navyše hrozí riziko, že u takýchto detí sa vyvinie návyk na sladkosti, s čím sa neskôr spájajú problémy s poškodzovaním chrupu a prítomné je aj zvýšené riziko vzniku obezity.
Nezriedka sa môžeme stretnúť aj s mýtom ohľadne škodlivosti potravín, ktoré majú živočíšny pôvod. Ich vylúčenie však prináša riziko následkov nutričnej nedostatočnosti. Doc. Dědek upozorňuje, že „rastlinná strava je bohužiaľ chudobná na vitamín D, vitamín B12, viac nenasýtené mastné kyseliny a obsahuje nižšie hladiny esenciálnych mastných kyselín, vápnika, železa a karnitínu. Je známe, že požadované hladiny vápnika sa dajú zabezpečiť iba mliekom a mliečnymi výrobkami."
Zapojte sa do súťaže
Ak máte chuť, zapojte sa do našej súťaže a traja z vás môžu vyhrať po dve balenia mlieka SUNAR 24. Na rozdiel od kravského mlieka obsahuje vhodnú skladbu bielkovín, vitamínov a minerálov a vhodné je pre deti od ukončených 24 mesiacov do 6 rokov.
Súťaž trvá do 17. mája do 15.00 hod. Ak chcete súťažiť, stačí uviesť správnu odpoveď na súťažnú otázku, ktorú spolu s prihlasovacím formulárom nájdete tu.
