V štúdii na vzorke 469 fajčiarov, ktorí sa pokúsili prestať s fajčením po hospitalizácii v dôsledku srdcových chorôb, zaznamenali po roku účastníci, ktorí sa nevrátili k cigaretám, zníženie vnímaného stresu. U tých, ktorí opätovne začali fajčiť, sa však úroveň stresu v zásade nezmenila, uviedli vedci Londýnskej univerzity v odbornom časopise Addiction.
Štúdia podľa autorov podporuje teóriu o tom, že - aspoň u niektorých ľudí - fajčenie v skutočnosti prispieva k chronickému stresu.
"Fajčiari často vnímajú cigarety ako prostriedok na kontrolu stresu a bývalí fajčiari sa niekedy vrátia k fajčeniu v presvedčení, že im to pomôže vyrovnať sa so stresovou životnou udalosťou," uviedol výskumník Peter Hajek pre Reuters.
Až 85 percent účastníkov novej štúdie sa na začiatku domnievalo, že fajčenie im do rôznej miery - u polovice "veľmi" - pomáha zvládnuť stres. Po jednom roku sa 41 percent účastníkov nevrátilo k cigaretám a práve títo ľudia v priemere vykázali pokles úrovne stresu o 20 percent. Vzťah medzi abstinenciou a zníženým stresom sa preukázal aj pri zohľadnení faktorov ako sú vek a vzdelanie pacientov, počet vyfajčených cigariet či úroveň stresu pred výskumom.
Závery štúdie podľa autorov podporujú názor, že samotná závislosť na cigaretách je chronickým zdrojom stresu, pričom zanechanie fajčenia môže zlepšiť nielen telesné, ale aj duševné zdravie človeka.
"Keď závislí fajčiari nemôžu fajčiť, keď sa čas bez cigariet predlžuje, sú obvykle čoraz nervóznejší, podráždenejší a nesvoji," uviedol Hajek. "Cigareta zmierni tento stresový stav a to je pravdepodobne hlavný dôvod, prečo si fajčiari myslia, že fajčenie znižuje stres," dodal s tým, že niekto, kto fajčí napríklad 20 cigariet denne, v podstate zažíva pri poklese hladiny nikotínu v tele 20 stresových impulzov denne.
Zdroj: Reuters
