Stále viac a horšie jeme a stále menej sa hýbeme. A to všetko sú predpoklady, aby sme boli obézni a trpeli aj ďalšími závažnými ochoreniami.
Obeťami obezity je aj čoraz viac detí, ktoré z nej jednoducho „nevyrastú". Až štyri tučné deti z piatich budú tučné aj v dospelosti, čo nie je len estetický problém, hrozia aj závažné zdravotné dôsledky.
U tučných ľudí je oveľa väčšie riziko vzniku srdcovo-cievnych či metabolických ochorení, problémy s chrbticou, ťažkosti s dýchaním, cukrovka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto zaradila obezitu na zoznam civilizačných ochorení a označila ju ako epidémiu 21. storočia.
Akí boli naši predkovia
Človek ako živočíšny druh je k pohybu predurčený. Hýbeme sa však stále menej, deti presedia hodiny pre televíznymi obrazovkami či za počítačom.
Naši predkovia museli v dávnej minulosti prekonávať výrazné zmeny klímy i počasia, a keďže nepoznali technológie, ktoré by umožňovali dlhodobejšie skladovanie potravín, vytváralo si zásoby priamo ich telo. Postupne objavovali rôzne možnosti, ako potraviny chrániť a skladovať. Potrava bola stále ľahšie dostupná, čo viedlo a vedie k jej nadmernému príjmu. „Geneticky sme totiž uspôsobení ako ´lovci mamutov´ - naši prapredkovia sa raz za mesiac najedli, potom hladovali, boli skôr vegetariáni. Dnes si ´mamuta´ môžeme kúpiť v hypermarkete nonstop 24 hodín denne, čo aj množstvo ľudí využíva a keď si k tomu pripočítate stresy, ktoré denne zažívame... to všetko má negatívny vplyv aj na metabolizmus," uvádza gastroenterológ Marián Oltman z Gastroenterologicko-hepatologického centra Thalion v Bratislave.
Jeme vysokoenergetickú potravu a nestravujeme sa pravidelne. „Jednoducho povedané, ide o vyšší energetický príjem ako výdaj, pričom nadbytočné kalórie sa ukladajú ako tukové zásoby," vysvetľuje Ľubomír Marko z oddelenia miniinvazívnej chirurgie a endoskopie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Obéznych pacientov by sme mohli rozdeliť na dve veľké základné skupiny: tzv. binge eaters - jedáci veľkého množstva stravy a weet eaters - jedáci sladkostí.
Kde je hranica?
Mnohé ženy to určite poznajú: tvrdia, že sú tučné a všetci okolo ich presviedčajú o opaku. Ako je to naozaj? Aké sú kritériá štíhlosti? Kde je hranica, keď už sme tuční?
Kritérium štíhlosti vzniklo na základe dlhoročných skúseností ako kombinácia osobného zhodnotenia telesného vzhľadu, fyzickej kondície, zdravia a vlastnej hmotnosti. Nestačí sa teda iba postaviť na váhu, dôležité je aj pozrieť sa do zrkadla. Tuk má nižšiu mernú hustotu ako svalová hmota, čo znamená, že gram tuku má väčší objem ako gram svalovej hmoty. Ak vám pribudne tuk, výraznejšie sa zväčší váš telesný objem, prírastok na váhe však nemusí byť taký výrazný. Treba si to uvedomiť aj vtedy, keď sa pokúšate schudnúť a ručička na váhe neklesá podľa vašich predstáv.
Fakty o obezite
S určitým počtom tukových buniek sa už narodíme, priberaním a chudnutím sa len mení ich objem, nie počet.
Podľa toho, kde na tele viac priberáme, rozlišujeme dva základné druhy obezity - typ jablko a typ hruška.
Obezite typu jablko hovoríme aj viscerálna alebo abdominálna. Je nebezpečnejšia ako obezita typu hruška. Tuk sa ukladá najmä v brušnej dutine, pokrýva aj vnútorné orgány a je tu oveľa väčšie riziko srdcovo-cievnych alebo metabolických ochorení. Preto si treba sledovať obvod pása. Ženy by nemali mať v páse viac ako 88 cm a muži viac ako 102 cm.
V prípade, že hovoríme o obezite typu hruška, je to viac estetický problém. Tuk sa ukladá pod kožou najmä v oblasti zadku a stehien, takže nie je taký nebezpečný.
Rozlišujeme niekoľko stupňov obezity. Ako ste na tom, si môžete vyrátať podľa vzorca pre index telesnej hmotnosti (Body Mass Index): BMI = hmotnosť v kg / štvorec výšky v m².
Body Mass Index - index telesnej hmotnosti
Na jednotný spôsob hodnotenia hmotnosti stanovili vedci tzv. Queteletov index - vytvoril ho ešte v 19. storočí belgický matematik a štatistik Lambert Adolphe Quetelet.
Tento index je dnes známy ako Body Mass Index - poznáme ho pod skratkou BMI a využíva sa na diagnostikovanie a hodnotenie obezity. Vyrátate si ho podľa vyššie uvedeného vzorca. Porovnaním s nasledujúcimi údajmi môžete zistiť, či je vaša hmotnosť v poriadku, alebo je načase urobiť niečo pre svoju líniu a zdravie.
BMI do 25 - normálna hmotnosť
BMI 25 - 30 - nadmerná hmotnosť
BMI - 30 - 35 - I. stupeň obezity
BMI - 35 - 40 - II. stupeň obezity
BMI nad 40 - III. stupeň obezity (tzv. morbídna obezita)
BMI nad 50 - super obezita
BMI nad 60 - super super obezita
V ťažkých prípadoch pomôže skalpel
Ľahšie formy obezity možno vyliečiť úpravou životosprávy. Ak s tým máte problém, pomôže vám obezitológ - dietológ. V prípade, že má pacient BMI viac ako 35, môže byť riešením chirurgická liečba - bandáž žalúdka.
Bandáž žalúdka môže po dôkladnom komplexnom vyšetrení indikovať iba lekár. Princíp liečby spočíva v tom, že počas laparoskopického zákroku sa na vrchnú časť žalúdka umiestni silikónová manžeta, ktorá reguluje objem prijatej potravy (obr.). Tu sa však úloha pacienta nekončí. Musí zmeniť svoje dovtedajšie stravovacie a životné návyky. Musí jesť striedmo, menšie porcie a viackrát za deň. Okrem toho musí aj pravidelne cvičiť.
„Po operácii je pacient prepustený do domáceho ošetrenia, do siedmich až desiatich dní sa mu vyberú stehy a je práceschopný," uviedol Igor Keher, primár Komplexu operačných sál a centrálnej sterilizácie vo Fakultnej nemocnici v Trnave.
Ľubomír Marko, primár oddelenia miniinvazívnej chirurgie a endoskopie FnsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici upozorňuje, že bandáž žalúdka je len „pomocná ruka". Obmedzuje množstvo prijatej potravy, a tým núti pacienta k zmene životného štýlu. "Pacient by mal pochopiť, že jednorazovo môže zjesť len malé množstvo. A potom môže jesť znova za tri hodiny. To je celý princíp. Pri malom množstve sa naštartuje celý metabolizmus a ak žalúdok nemá možnosť stráviť viac ako napríklad rožok s jogurtom, trávi ďalej, čiže pomáha pacientovi chudnúť."
Tento druh operácie má v porovnaní s klasickou veľké výhody: skracuje sa pobyt v nemocnici i doba potrebná na rekonvalescenciu. Veľkou výhodou je aj to, že na vykonanie laparoskopickej operácie postačuje päť malých rezov, kým klasická operácia si vyžaduje jeden veľký rez. Samozrejme, platí: čím väčšia rana, tým dlhší čas hojenie aj intenzita bolesti. Takéto chirurgické riešenie obezity vykonávajú lekári v piatich centrách na Slovensku a uhrádza ho VšZP.
