Pri riadených postrekoch, ktoré robí napríklad obec, sú ľudia vystavení oveľa menšej expozícii chémie, ako keď majú celú noc v zásuvke odparovací insekticíd. Škodlivú chémiu zakázala únia.
BRATISLAVA. Lekári aj odborníci na komáre celkom vážne upozorňujú, že komáre síce zanechávajú za sebou len štípance a ojedinele u citlivých ľudí alergické rekcie, no predsa by sa každý mal pre nimi chrániť. Podľa Zuzany Hrabákovej z bratislavskej lekárne Zelená farmácia, v týchto dňoch je medzi zákazníkmi o repelenty veľký záujem. Najväčšmi nakupujú prípravky v spreji, ktoré účinkujú súčasne na komáre a kliešte, prípravky určené špeciálne pre deti i prostriedky, ktoré zmierňujú opuch a svrbenie.
Novinkou na trhu sú aj náramky, ktoré majú dospelých aj deti od troch rokov niekoľko dní chrániť proti dotieravému hmyzu. Nie sú zatiaľ rozšírené a rodičia s nimi majú rôzne skúsenosti. Lekári ich použitie zatiaľ nekomentujú.
Ide o prežitie Za sedem z desiatich najdôležitejších ochorení prenosných na človeka sú zodpovedné predovšetkým kliešte, komáre a blchy.
Komáre a deti
Pediatri sa pri ošetrení nebránia ani osvedčeným receptom starých mám. Pokiaľ ide o bežnú reakciu (začervenanie do priemeru jedného centimetra, ktoré do niekoľkých hodín ustúpi), odporúčajú okrem gélov z lekárne priložiť na štípanec aj kúsok cibule, vatu namočenú v chladenom octe či v bielom víne. Dôležité je, aby si dieťa poštípané miesto neškriabalo a nezanieslo sekundárnu infekciu.
„Na svete je dosiaľ identifikovaných 3540 druhov komárov, z toho sa viac než 100 druhov vyskytuje v rámci Európy a na Slovensku sme dosiaľ zaznamenali 49 druhov. Nedá sa jednoznačne povedať, na ktorý druh si musí človek dávať najväčší pozor," hovorí Alena Kočišová z Ústavu parazitológie Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach.
Veľa ľudí hovorí, že komáre sú z roka na rok čoraz agresívnejšie. Jozef Halgoš z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave má však iný názor: „Komáre nie sú agresívne, to je mylný názor. Cicanie krvi pre samičky komárov je vlastne otázkou zachovania druhu. Krv je ich potravou na tvorbu a dozrievanie vajíčok."
Je ťahákom sladká krv? Jeden z mýtov, ktorý súvisí s komármi, hovorí, že komáre bodajú najmä ľudí so sladkou krvou.
Halgoš však namieta, že ich na ľuďoch priťahuje v prvom rade vylučovanie oxidu uhličitého pri dýchaní a vôňa potu a následne zmes kyselín, napríklad kyselina maslová, propiónová a podobne. A prečo na niektorých ľudí komáre sadajú viac a na niektorých minimálne? „Intenzita náletov pravdepodobne súvisí s vôňou človeka. Odborníci tento názor ešte stále dostatočne nepreskúmali, aby mohli stopercentne povedať, že je to tak," objasňuje profesor Halgoš.
„Pravdou však je, že komáre v našom klimatickom pásme sú považované predovšetkým za takzvané trápiče ľudí a zvierat," hovorí Kočišová. V nemilosti sú najmä samičky, lebo samce sa živia nektárom kvetov. „Komárie samičky dokážu človeka naozaj potrápiť a u precitlivených ľudí môžu spôsobiť aj alergické, veľmi rozsiahle a nebezpečné prejavy," vysvetľuje Kočišová. Preto sa odporúča na ochranu pred komármi používať repelenty.
Kým v tropických oblastiach sú komáre aktívne po celý rok, v miernom podnebí sú aktívne počas neskorej jari, leta až jesene.
Ako je to s chemikáliami Premnožené komáre likvidujú profesionálne firmy, na postreky používajú pre ľudí neškodné chemikálie. Inú „silnú" chémiu už nepoužívajú, Európska únia ju z obehu stiahla.
„Pri postrekoch sú ľudia vystavení oveľa menšej expozícii, ako keď majú celú noc v zásuvke odparovací insekticíd," hovorí predseda Cechu deratizátorov Zdeno Jaško.
Dôležité pre úspešný postrek je načasovanie a lokalizácia ohnísk premnožených komárov. Striekať treba v čase, keď už komáre vyleteli, ale ešte predtým, ako stihli založiť ďalšiu generáciu. Inak hrozí, že prípravok komáre síce zabije, ale nová generácia v larvách prežije a vyliahne sa hoci aj po niekoľkých dňoch a vo vhodnom počasí sa bude množiť ďalej.
„Dezinsekcia by sa mala vykonať na čo možno na najväčšej ploche. Zásah v záhradke či v okolí domu síce nemá veľký význam, no ak chcete usporiadať večernú grilovačku, lokálne komáre odplaší. Vrátia sa však," hovorí Jaško.
Ako sa chrániť pred komármi?
Kliknite - obrázok zväčšíte
Alergici by mali nosiť balíček prvej pomoci
Za alergickú sa nepovažuje reakcia, pri ktorej bodnuté miesto začervenie a vznikne prípadne drobný svrbivý opuch. Ako spoznať, že sme alergickí na komáre Alergia na komáre sa prejavuje veľkými bolestivými hrčami na tele, opuchmi, ktoré sa neobmedzujú len na miesto bodnutia, tvorbou modrín, pľuzgierov či angioedému (opuch podkožného tkaniva). Reakcia po bodnutí komárom je v tomto prípade príliš veľká. Červený bolestivý opuch alebo opuchy sú nielen v mieste bodnutia a presahujú veľkosť dlane. Čo treba urobiť
Vždy sa odporúča pri lokálnej alergickej reakcii použiť celkové antihistaminikum (protialergický liek) či lokálne antihistaminikum (napríklad gél). Gél sa podáva priamo na miesto bodnutia. Pri opuchu treba urobiť octanový alebo chladivý obklad, ktorý sa priloží na miesta bodnutia. Ak sa objaví alergická reakcia na bodnutie komárom alebo sa objavia nezvyčajné príznaky, ako sú poruchy dýchania, kolapsový stav, nadmerné opuchy akejkoľvek časti tela, je nevyhnutné konzultovať svoj stav s odborným lekárom - alergológom.
BRATISLAVA. Normálna reakcia po bodnutí zvyčajne ustúpi za niekoľko hodín a nepovažuje sa za alergickú. „Najčastejšou alergickou reakciou na bodnutie komárom býva reakcia v mieste bodnutia. Oblasť bodnutia začervená, opuchne do väčších rozmerov, svrbí a zvyčajne aj značne bolí. Táto reakcia môže pretrvávať aj niekoľko dní," hovorí imunoalergologička Danka Nováková. Na bodnutie komárom podľa nej reagujú hlavne alergici, u ktorých už lekári diagnostikovali alergické ochorenie, deti s prirodzene nižšou imunitnou odolnosťou, osoby trpiace poruchami imunitného systému. „Alergicky však môžu zareagovať aj ľudia žijúci či pracujúci v záplavových oblastiach, kde dochádza k premnoženiu komárov a ich zvýšeným útokom na ľudí," vysvetľuje.
Každý, kto po bodnutí komárom alebo po poštípaní iným hmyzom prekonal závažnejšiu alergickú reakciu, by mal bezodkladne konzultovať svoj stav s alergológom. „Všetci ľudia, ktorí sú alergickí na bodnutie hmyzom, by mali v sezóne - od jari do jesene - vždy nosiť so sebou balíček prvej pomoci," radí Nováková. V balíčku by podľa nej malo byť celkové antihistaminikum, kortikoid a adrenalínové pero.
Lekárka však upozorňuje: „Najlepším spôsobom ako predísť alergickým reakciám na bodnutie hmyzom je prevencia. V sezóne preto odporúča nechodiť k voľným vodným plochám, močariskám, rybníkom, vyhýbať sa treba melioračným kanálom, mokrým lúkam a lužným lesom.
Jarmila Horáková
Grilovačku zachráni ranný postrek
Čo treba vedieť a ako postupovať, aby večerné posedenie s priateľmi či rodinou neznepríjemnila invázia komárov. 1. Dva-, trikrát za týždeň
Ak chcete večer grilovať, je dobre, aby ste si dali postrek urobiť hneď ráno. Postrek v rodinných domoch a na podobných malých plochách pri väčšom výskyte komárov treba zopakovať aj dva-, trikrát za týždeň.
2. Držte sa návodu
Registrovaných postrekov na báze syntetických pyretroidov, ktoré sa používajú na dospelé komáre, je viacero druhov. V ich účinnosti a aplikácii sú malé rozdiely. Vždy sa treba riadiť návodom.
Ak sa povolené prípravky používajú podľa pokynov, sú neškodné pre ľudí, zvieratá aj rastliny. Preto po postreku napríklad netreba umývať záhradný nábytok.
3. Štvrťhodinku si počkajte
Pri aplikácii postreku si treba pred priamym zásahom chrániť najmä oči. Na priestor ošetrený aerosólom vstúpte až po jeho zaschnutí, približne po pätnástich minútach.
4. Komáre sú zdatní letci
Postrek proti komárom pri rodinných domoch je účinný len vtedy, ak je v jeho okolí jediná liaheň komárov (mláka, mokraď, zabudnutá nádoba s vodou). Inak je efekt postreku krátkodobý. Vydrží len dva- tri dni, lebo zničí len prítomné komáre, ale dostatočne nezabráni náletom komárov zo širšieho okolia.
Komáre bežne doletia aj zo vzdialenosti jedného až troch kilometrov, vietor ich dokáže zaviať až o desať kilometrov ďalej.
5. Fakle ďalej od domu
Fakle s repelentným, alebo insekticídnym olejom večer pomôžu, ale len na malú vzdialenosť. Lepšie je ich umiestňovať ďalej od domu, aby neboli medzi budovou a vonkajším grilovaním.
Svetlo i fakle prilákajú komáre aj z väčšej vzdialenosti.
Zdroj: Cech deratizérov, Zdeno Jaško
Najviac nás bodajú samičky
Panika z prenosu infekčných chorôb je podľa lekárov v našich podmienkach zbytočný, môžu však prenášať parazity. BRATISLAVA. Na Slovensku žije približne 50 druhov komárov. Z nich sú najrozšírenejšie a najvýznamnejšie tri rody - komár dotieravý, útočný a jarný. Pri povodniach sa premnožuje hlavne komár útočný.
Všetky komáre sa primárne živia nektárom. Sú to však samičky, ktoré najviac bodajú ľudí a zvieratá. Pri vývoji ich vajíčok sú totiž nevyhnutné krvné bielkoviny.
Za bežných podmienok sú komáre najviac aktívne ráno, a to hlavne hodinu pred východom a hodinu po východe slnka a večer hlavne hodinu pred západom a hodinu po západe slnka.
V prípade kalamít útočia i cez deň. V lese, prípadne pri zamračenej oblohe, keď je zvýšená vlhkosť vzduchu, útočia komáre celý deň. V prípade kalamitného výskytu komárov je pobyt vo voľnej prírode znemožnený na celých 24 hodín.
Na jeseň v dôsledku ubúdania teplých dní počet komárov postupne klesá. Väčšina druhov našich komárov sa nachádza hlavne v nížinách a pahorkatinách, no existujú aj horské druhy, napríklad v Tatrách.
Prečo nás cicajú aj pri mori Komáre sú natoľko adaptabilné, že sa vyskytujú vo všetkých typoch životného prostredia. Môžeme ich nájsť na nízko položených planinách, svahovitých územiach, v zóne vrchov aj v morských oblastiach. Komáre znepríjemňujú život aj zvieratám v tundre. Pri topení večne zmrznutej pôdy v lete sa tam vyvíja niekoľko druhov komárov v obrovských masách. Úplne znemožňujú pobyt divým i domácim zvieratám, hovorí Jozef Halgoš z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Komárom sa nevyhneme ani na dovolenke pri mori.
„Lebo aj pri mori prší a vyskytujú sa miesta so sladkou, dažďovou vodou. Nehovoriac o tom, že existujú druhy komárov, ktoré sa vyslovene liahnu aj v slaných vodách, aj keď nie priamo v mori, ale povedzme v zátokách, priesekoch," vysvetľuje Alica Kočišová z Ústavu parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Máme sa báť nákazy? Panika zo strachu pred infekčnými chorobami prenášanými komármi je u nás zbytočná.
V posledných rokoch sa však aj u nás objavuje prenos ochorenia dirofilarióza komárom zo zvieraťa na človeka. Toto ochorenie vyvoláva parazit. Ak komár nasaje krv nakazeného zvieraťa, môže infikovať aj človeka. Prvýkrát dirofilariózu u našich psov diagnostikovali v roku 2005 a v roku 2007 aj u človeka. Hostiteľmi parazitického hlístovca sú najmä psy, menej mačky.
„Zatiaľ sú infekcie ľudí druhom Dirofilaria immitis (vlasovec psí) v Európe sporadické, Dirofilaria repens (pozn. red. parazit spôsobuje podkožnú formu ochorenia) je však diagnostikovaná čoraz častejšie. Najčastejšou formou ľudskej dirofilariózy je tvorba podkožných uzlov," povedala Kočišová.
Iba zriedkavo nachádzame parazita v pľúcnych artériách, v srdci, oku alebo v iných orgánoch. Infekcia je u ľudí často nesprávne diagnostikovaná ako malígny tumor.
V rámci Európy väčšina prípadov ľudskej dirofilariózy je hlásená z Talianska (až 70 percent), Francúzska (17 percent), Španielska (15 percent) a Grécka (deväť percent). Sporadicky je parazitóza diagnostikovaná aj v stredoeurópskych štátoch, ako sú Maďarsko, Švajčiarsko a tiež Slovensko.
Jarmila Horáková
