Je základnou potravinou väčšej polovice sveta v tisíckach odrôd, ktoré stále vznikajú a zanikajú. Selektovali a šľachtili sa v priebehu vývoja, dnes sa aj cielene geneticky upravujú.
Pôvod ryže nie je celkom jasný. Pravdepodobne pochádza z Indie alebo z Číny, z divorastúcich močiarnych tráv. V najstarších čínskych dokumentoch, starých najmenej 5000 rokov, mal výhradné právo siať ryžu panovník alebo ten, koho panovník poveril. Dnes sa pestuje nielen v trópoch, ale aj v miernom pásme. Väčšiu časť svojho života potrebuje rásť vo vode, preto jej pre pestovanie vyhovujú monzúnové oblasti. Málokde sa pestuje z priameho výsevu a málokde ju pestujú na suchých pozemkoch.
Seje sa do ryžových škôlok. Keď vyrastie na 5-7 listov, do výšky 15-20 cm, sadí sa do poľa. Dorastá do výšky 140 až 220 cm. V údolí rieky Mekong sú údajne až sedem metrov vysoké porasty.
Ryža nie je len potravina, poskytuje surovinu na výrobu škrobu, alkoholických nápojov, papiera či slamených predmetov.
Asi tretina svetovej produkcie ryže sa urodí v Číne a približne pätina v Indii. Medzi ďalších producentov patrí Pakistan, Japonsko, Indonézia, Thajsko, Barma, Vietnam a až potom Brazília, Spojené štáty a Egypt. V Ázii sa veľká časť ryže pestuje na svahoch a kopcoch nevhodných pre mechanizáciu. Veľká rezerva je však ešte stále v šľachtení a zvyšovaní výnosov na plochu. Napriek tomu, že sa všeobecne brojí proti geneticky upraveným rastlinám, zabudovanie génu pre vyššiu syntézu B1 vitamínu môže byť obrovským prínosom. Dokonca by to mohla byť aj záchrana pre krajiny s rozšírenou chorobou beri-beri. Ryža tvorí hlavnú a skoro jedinú potravinu pre množstvo ľudí v chudobných rozvojových krajinách. Ako rastie počet obyvateľov, rastie i jej potreba.
Pre pestovanie ryže je veľmi dôležitý vodný réžim. Tradičné políčka majú výpuste, ktorými sa hladina vody reguluje. Ryža znesie aj úplné ponorenie a ak nie je silný prúd, niektoré odrody vydržia takto aj 15 dní. Výška dospelej rastliny pri väčšine odrôd je 140 – 220 cm.
Keď ryža zakvitne, znižuje sa na poliach hladina vody, keď dozrieva, vypustí sa všetka voda. Pole sa nechá vyschnúť, čo pomáha sťahovaniu metabolitov do zrna. Úroda sa väčšinou zberá ručne. Na rozdiel od týchto primitívnych metód sa v Kalifornii, Texase, Louisiane a Arkansase pestuje ryža strojmi, dokonca aj z priameho výsevu lietadlom za súčasného prihnojovania umelými hnojivami.
Zožatá ryža sa suší, mláti, omieľa a leští. Tým sa z nej stráca mnoho vitamínov a živín, pretože bielkoviny i malé množstvo tukov sa nachádzajú vo vonkajších vrstvách semena. Tak sa stráca aj vitamín B1.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
