"Horúčnaté ochorenie nepatrí na ulicu, treba byť doma. Najmä preto, že môže spôsobiť priamo poškodenie srdcového svalu," uviedla pre TASR Eva Goncalvesová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb a zároveň predsedníčka Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Podľa odborníčky existuje celý rad vírusových ochorení, ktoré sú schopné spôsobiť takéto komplikácie. Jedným z nich je aj chrípka, aj keď podľa jej slov mimoriadne zriedka. "Sú však mnohé ďalšie vírusové ochorenia, ktoré, keď je človek napadnutý, sa to podobá na chrípku, aj keď to nie je chrípka," skonštatovala.
Dôsledkom nevyležaného horúčnatého ochorenia môže byť až srdcové zlyhanie. Priame poškodenie srdcového svalu vedie totiž k úbytku svalovej hmoty a k nedostatočnému fungovaniu srdca. "Iné komplikácie sú poruchy srdcového rytmu, ale tie nie sú pre osud pacienta tak dramatické ako srdcové zlyhanie," vysvetlila Goncalvesová.
Horúčka je však nebezpečná aj pre ľudí, ktorí sú už chorí na srdce. Akékoľvek horúčnaté ochorenie môže stav takéhoto pacienta prudko a dramaticky zhoršiť, a môže na ochorenie aj umrieť. "Keď niekto zomrie na srdce pri chrípke, obyčajne to nie je v dôsledku priameho poškodenia srdcového svalu vírusom chrípky, ale v dôsledku sekundárneho zhoršenia už existujúceho srdcového ochorenia v dôsledku horúčnatého ochorenia," dodala odborníčka.
"Keďže sme pracoviskom, ktoré sústreďuje takéto prípady z celého Slovenska, mávame relatívne často ľudí, ktorí prídu s ťažkým poškodením srdca pravdepodobne v dôsledku prekonanej vírusovej infekcie," uviedla Goncalvesová. Určiť spätne, či problémy súvisia s prekonaným ochorením, je však podľa jej slov ťažké a preto sa takýmto pacientom robí biopsia.
Zo srdcového svalu odoberú lekári vzorku. V nej priamo vedia potom dokázať prítomnosť vírusov. "Takže vieme, že ten človek kedysi v minulosti prekonal vírusovú infekciu, ktorá srdcový sval poškodila," dodala odborníčka.
