Pomocou psychologických testov možno odhaliť charakter človeka, jeho silné i slabé stránky, zostaviť jeho psychologický profil. Delíme ich na jednoduché a komplexné. „Pomocou jednoduchých odborníci zisťujú tzv. g-faktor, ktorý vyjadruje schopnosť človeka riešiť problémové situácie. Komplexné testy zisťujú aj štruktúru intelektu," hovorí psychológ a sexuológ Robert Máthé, ktorý pôsobí aj ako súdny znalec.
Rôzne testy sa používajú v poradenskej či pracovnej psychológii. V poradenskej je štruktúra intelektu dôležitá napríklad z hľadiska výberu štúdia, testy pomáhajú odhaliť, na čo má človek vlohy. V klinickej praxi ide skôr o diferenciálnu diagnostiku, štruktúra intelektu je rôzna pri rôznych ochoreniach. V pracovnej psychológii ide zasa o výber ľudí na určité pracovné posty, dopravná psychológia je tiež špecifickou oblasťou. Od minulého roka existuje zákon, podľa ktorého všetci vodiči nákladných áut, autobusov, poľnohospodárskych strojov, vozidiel s prednosťou v jazde, taxikári či učitelia autoškôl musia absolvovať psychologické vyšetrenie. Ďalšou oblasťou, kde sa vyšetruje intelekt, sú napríklad súdno-znalecké posudky, kde treba zistiť, či daný človek rozpoznáva nebezpečenstvo svojho konania, či si uvedomuje, že konal protizákonne a mohol niekomu škodiť.
Psychologické vyšetrenia sa robia aj v rámci súdnoznaleckých expertíz - ide o vyšetrenia páchateľov trestnej činnosti, v záujme posúdenia motivácie ich konania alebo perspektívy ich nápravy, v prípade vyšetrení poškodených sa ním určuje najmä miera psychickej ujmy a vierohodnosť ich výpovede, v prípade svedkov zas predovšetkým ich schopnosť vierohodne vypovedať.
Štandardizácia - záruka spoľahlivosti
Do akej miery sú však testy spoľahlivé? Psychológovia používajú tzv. štandardizované metódy, už samotná konštrukcia testov podlieha striktným pravidlám. Vydávajú ich špecializované vydavateľstvá, určite si ich nekúpite v žiadnom kníhkupectve.
„Také testy musia mať svoje normy, musia byť validné, spoľahlivé, objektívne. Existujú určité štatistické postupy, ako to zistiť. Ak test po určitom čase zopakujete alebo zadáte jeho paralelnú formu, výsledok by mal byť rovnaký," hovorí Máthé. Zdôrazňuje, že objektívne musí byť jedno, ktorý psychológ test použije. Musí ho podať štandardným spôsobom, s tou istou inštrukciou, musí ho vyhodnocovať na základe presne stanovených kritérií. Potom musí posudzovaného človeka zaradiť do normotvornej skupiny, ktorá sa určuje podľa veku, pohlavia, vzdelanostnej úrovne a testovaný musí byť porovnávaný s podobnými ľuďmi. Platnosť testu sa skúma aj zisťovaním, či korešponduje s realitou.
Vyšetrovanie je zložitý proces
Psychologické vyšetrenie však nie je len testovanie. Je to zložitý proces, v ktorom sa uplatňujú klinické aj testové metódy. „Človeka si všímame od prvého kontaktu, hovoríme s ním, pýtame sa ho na jeho problémy. Ak ide napríklad o vyšetrenie vodiča alebo žiadateľa o zbrojný preukaz, zisťujeme jeho motiváciu, robíme komplexný anamnestický rozhovor, prejdeme celou životnou históriou človeka, aby sme to, za akým účelom ho vyšetrujeme, videli v komplexnom rámci. Robíme testy, potom sa znova vrátime k rozhovoru, počas ktorého si dopĺňame poznatky z testov," vysvetľuje Máthé.
Klinický psychológ úzko spolupracuje s psychiatrom a väčšinou vyšetruje ľudí, ktorí nemajú jasnú diagnózu. Psychiater vyšetrí pacienta, má k dispozícii jeho anamnézu, ako aj výsledky rozhovoru a vlastné pozorovania, prípadne biochemické vyšetrenia. Psychológ navyše používa testy schopností, čiže testy inteligencie, testy špeciálnych schopností a druhou kategóriou sú testy osobnosti.
Ukážka z Rorschachovho testu, ktorý sa využíva v psychodiagnostike.
Ako vznikajú dotazníky
Vytváranie testov je mimoriadne zložitý proces. Platí to aj v prípade zahraničného testu, ktorý sa prispôsobuje naším podmienkam. „Teraz napríklad pracujeme na veľkom dotazníku, ktorý vyvinuli v USA. Má 567 položiek. Ich prekladu venujeme mimoriadne veľkú pozornosť. Najprv ich preložíme do slovenčiny, slovenskú verziu zas iní prekladatelia preložia do angličtiny. Potom sa to porovná, urobí sa určitý predvýskum, sleduje sa, či položky v teste rovnako vnímajú našinci ako Američania. Podľa toho sa urobia určité modifikácie, a až potom možno pristúpiť k štandardizácii.
Tá sa robí na reprezentatívnej vzorke obyvateľov Slovenska a je presne určené, koľko v nej musí byť mužov, žien, z akých oblastí majú byť, aké majú mať vzdelanie, národnosť, vierovyznanie," hovorí Máthé.
Dá sa na to pripraviť?
Na takýto test nie je možné pripraviť sa a to ani napriek tomu, že existujú publikácie populárneho charakteru na spôsob zistite si svoje IQ, aký ste a pod.. Tieto testy možno kúpiť v kníhkupectve, nájdete ich na internete alebo v časopisoch, sú však určené na zábavu, pre odborníka nemajú výpovednú hodnotu.
Testy, ktoré používajú psychológovia, nepatria do rúk nepsychológa. Odborníci si ich úzkostlivo strážia.Ich prípadné vydanie do rúk nepsychológa je absolútne neprofesionálne a neprípustné.
Výsledky psychologických testov, napríklad v prípade vodičov, sú platné päť rokov, Máthé však hovorí, že treba prihliadať aj na vek človeka. Najmä v prípade staršieho človeka to môže byť dosť dlhé obdobie, môžu sa u neho totiž rozvinúť ochorenia, ktoré môžu mať negatívny vplyv na správanie.
Odborník je presvedčený, že pri určitých profesiách by bolo vhodné, aby taká skupina ľudí mala svojho psychológa. Ten by ich natoľko poznal, že na základe ich psychologického profilu a kontaktu s nimi by dokázal predvídať prípadné hroziace zlyhanie.
Ukážka z testu
FAKTY
Z histórie psychológie
Začiatky vedeckej psychológie siahajú do 19. storočia a ruka v ruke s rozvojom psychológie sa začala rozvíjať aj psychodiagnostika, ktorá vždy súvisela priamo s praxou. Tvorcom prvých inteligenčných testov bol francúzsky psychológ Alfred Binet a boli určené deťom. Odvtedy sa testy menili, modernizovali a vyvíjali. „V súvislosti s históriou testov by sme mohli zájsť až do starej Číny, napríklad pri výbere vhodných adeptov na pisára. Potrebu výberu priniesli obe svetové vojny - spomedzi vojakov bolo treba zvoliť vhodných kandidátov na dôstojnícke funkcie, a tak zistiť, aký je ich intelekt. Vývoj išiel míľovými krokmi ďalej a v súčasnosti máme inteligenčných testov spoločne s testami osobnosti hádam aj tisíce," vysvetľuje Robert Máthé.
DRUHY INTELIGENCIE
Ak si položíme otázku, čo je vlastne inteligencia, je ťažké jednoznačne odpovedať. Napríklad americký psychológ Howard Gardner prišiel v 90. rokoch s teóriou rôznych typov inteligencie. Rozlišoval telesno-pohybovú, verbálno-jazykovú, logicko-matematickú, interpersonálnu a intrapersonálnu, vizuálno-priestorovú či hudobnú inteligenciu podľa toho, na ktorú časť ľudských schopností bola orientovaná.
Aj psychológ Robert Máthé potvrdzuje, že sú rôzne inteligencie, všeobecná emocionálna, sociálna, dokonca aj sexuálna inteligencia. V štruktúre intelektu tiež pozorujeme veľké rozdiely, niekto má napríklad lepšie vedomosti, pretože bol usilovným žiakom, niekto vie zasa lepšie riešiť problémové situácie všeobecne, iný má viac rozvinuté matematické alebo pamäťové schopnosti. „Tak možno v závislosti od zamerania inteligencie konkréteho človeka zaznamenať značné rozdiely aj v rámci priemerného intelektu. Na jeho reálnom výkone a na uplatnení jeho intelektu v praxi sa však do značnej miere podieľajú aj jeho osobnostné vlastnosti."
