Odborníci - algeziológovia, môžu pomôcť pri liečbe bolesti. Prevalencia chronickej bolesti v Európe je vysoká a má dosah na celú spoločnosť. Preto je dôležité skvalitniť a zefektívniť diagnostiku aj liečbu bolestí, čomu sa venujú odborníci s touto špecializáciou.
Rozlišujeme dva základné druhy bolesti - akútnu a chronickú. Akútna je dôležitým signálom a príznakom ochorenia, a do určitej miery ju dokonca možno považovať za užitočnú, pretože nás chráni pred poškodením, pred nebezpečenstvom. V rámci diagnostiky je dôležitým signálom, príznakom choroby, poranenia alebo pôrodu.
Chronická bolesť sa už nepovažuje len za príznak ochorenia, ale môže byť aj samostatnou chorobnou jednotkou, chorobou samou osebe. „Môže dôjsť k rozpojeniu pôvodného ochorenia a samotnej bolesti. Príkladom môže byť pásový opar, s ktorým sa zvyknú spájať silné bolesti. Opar sa vylieči, vyrážky zahoja, pacient vyzerá ako zdravý, ale môže mu ostať silná, intenzívna bolesť, ktorá môže pretrvávať aj roky," vysvetľuje odborníčka na liečbu bolesti - algeziologička MUDr. Eva Salamonová zo Súkromnej ambulancie pre liečbu bolesti v Bratislave. Vtedy už hovoríme o chronickej bolesti. Ako typický príklad uvádza fantómovú bolesť, keď pacienta bolí niečo, čo už nemá. A zdôrazňuje, že sťažnosti takého človeka netreba brať na ľahkú váhu, jeho pociťovanie bolesti nie je priamo úmerné poškodeniu organizmu.
Ako vzniká?
Chronická bolesť je výsledkom zmien nielen na periférnych tkanivách, napríklad na nejakom kĺbe, ale vplyvom dlhodobej a intenzívnej bolesti dochádza k zmenám už na nervových štruktúrach. Tie sú periférne - tzv. nociceptory, čiže snímače bolesti na periférii, potom na úrovni miechy a mozgu, čiže centrálnej nervovej sústavy. Telo si dokáže samo vytvárať látky, ktorými dokážeme bolesť vnímať, ale aj potláčať. Tieto systémy sú u zdravého človeka v rovnováhe. Ak sa poraní, alebo je chorý, cíti bolesť, ktorá postupne s liečbou ustúpi.
U chronickej bolesti však nemusí byť príčina jasná. „Často sa stáva, že pacient, ktorý má menej výrazný nález, môže mať silné bolesti a, naopak, pacient, ktorý má ťažký nález, nemá také silné bolesti. Pri tom istom röntgenovom náleze jeden chodí a hrá tenis a druhý má bolesti," vysvetľuje algeziologička. Bolesť je komplexný pocit, nie je to také jednoduché, priamočiare, neplatí, že na jednom konci je podráždenie a výsledkom je nejaká priamo úmerná bolesť. „Podnet vzniká na periférii, potom prechádza cestou periférneho nervového tkaniva, ďalej cez miechu, do centrálnej nervovej sústavy, pričom tento podnet je stále modulovaný, mení sa, buď je zosilovaný alebo zoslabovaný.
Čo ovplyvňuje prah bolesti?
To, ako prežívame bolesť, závisí od genetickej výbavy, a navyše bolesť nie je len fyziologický podnet. Odborníčka vysvetľuje, že výsledný pocit bolesti je výsledkom spracovania v mozgu, výsledkom predošlých skúseností, našej výchovy, ale aj toho, ako sa spoločnosť stavia k bolesti. Určité vzory, ako prežívať bolesť, preberáme od rodičov, dôležitá je aj naša psychická pohoda alebo nepohoda. „Niektorí ľudia majú prah bolesti nižšie, a ešte aj u toho istého človeka sa tento prah mení. Napríklad ženy pri pôrode: napriek tomu, že majú bolesti, pociťujú radosť, že budú matkami. Pokiaľ žijú v spoločnosti, ktorá materstvo oceňuje a podporuje, tak ani spätne nemusia bolesť vnímať zvlášť negatívne. Alebo športovec, ktorý sa pri zápase zraní, si začne uvedomovať bolesť až v čase, keď sa bojový zápal pominie. Toto však platí pre akútnu bolesť," upresňuje algeziologička. Ak je bolesť príznakom niečoho zlého, ak sa pridá povedzme strach a nebodaj depresia, bolesť pociťujeme ako oveľa silnejšiu, zničujúcejšiu.
Druhy bolestí
„Z patofyziologického hľadiska rozlišujeme tzv. nociceptívnu bolesť - v takom prípade vzniká podnet na správnom mieste, na periférii, v tkanivách - v koži, v podkoží, v hlbokých tkanivách, v kĺboch, v perioste atď. Podráždia sa periférne zakončenia a signál sa šíri ďalej. Je to bolesť somatická, ktorá ide z kože, z podkožia, z pohybového aparátu. Potom odlišujeme bolesť viscerálnu, ktorá pochádza z vnútorných orgánov, ale tiež vzniká podráždením periférnych zakončení," vysvetľuje MUDr. Eva Salamonová. Preciťovanie aj liečba týchto rôznych typov bolestí sa odlišujú.
Somatickú bolesť vieme ľahko definovať a rozoznávame miesto aj kvalitu bolesti. Iné je to v prípade viscerálnej bolesti, kde už ťažšie vieme určiť miesto, kde nás bolí a spúšťajú ich aj iné podnety.
Ďalej rozlišujeme aj neuropatické alebo neurogénne bolesti, ktoré vznikajú z poškodenia vodičov. To znamená buď nervových vlákien, to je tzv. periférna neurogénna bolesť alebo už poškodenia centrálnej nervovej sústavy - na úrovni miechy alebo mozgu. „Také bolesti sú aj najťažšie zvládnuteľné až nezvládnuteľné," hovorí MUDr. Salamonová. „Nezaberajú na bežnú liečbu. Iné lieky používame na neurogénnu bolesť, iné na viscerálnu a iné zaberajú na somatickú bolesť."
Keď bolí duša
Zaujímavá skupina bolestí sú tzv. psychogénne bolesti, ktoré sprevádzajú psychiatrické ochorenia. „Je jednoznačne dokázané, že vysoké percento pacientov s chronickými bolesťami trpí depresiou a naopak, pacienti, ktorí majú diagnostikovanú depresiu, vnímajú bolesť oveľa horšie. Takisto pociťujú oveľa silnejšie bolesti, no napriek tomu, že prejdú rôznymi vyšetreniami, nič sa nenájde. Najčastejšie u nich pozorujeme bolesti chrbtice, brucha, hlavy," hovorí lekárka.
Odlišujeme ešte aj bolesti psychosomatické, v tomto prípade ide o pretavenie psychického utrpenia do fyzických prejavov. Algeziologička vysvetľuje, že dôvodom môže byť aj to, že pre takého človeka a aj pre jeho okolie je pochopiteľnejšie a prijateľnejšie, ak ho bolí napríklad chrbtica, akoby mal vysvetľovať, že ho vlastne bolí duša. Nie je to však premyslené, je to podvedomé, pacient naozaj pociťuje napríklad bolesti chrbta.
Ženy trpia viac
Z prieskumov vyplynulo, že chronická bolesť je frekventovanejšia u sociálne slabšej časti obyvateľstva a u ľudí s nižším vzdelaním. U človeka, ktorý je motivovaný, úspešný, je menšia pravdepodobnosť, že by mal chronickú bolesť. Chronickou bolesťou častejšie trpia ženy, a to vzhľadom na biologické predpoklady (napríklad hormonálne vplyvy). Ďalším racionálnym vysvetlením je, že ženy majú aj viac chronických ochorení. Spomeňme napríklad nediagnostikovanú endometriózu, ktorá celé roky spôsobuje bolesti, ale aj menštruačné bolesti, častejšie sú u žien bolesti hlavy, najmä migrény, čo je ďalšia veľká skupina chronických bolestí, potom sú to degeneratívne ochorenia kĺbov a pod..
Môžeme zabrániť vzniku chronickej bolesti?
Prevenciu chronickej bolesti vidia odborníci vo včasnej a účinnej liečbe nielen akútnej bolesti, ale aj základného ochorenia. Silná akútna bolesť môže vyvolať také zmeny v CNS, ktorých následkom je chronická bolesť. Dobrým príkladom sú pooperačné bolesti. Operácia dopadne dobre, chirurg je spokojný, dajme tomu nádor je vybraný a pacient má napriek tomu chronické bolesti. „Často je príčinou zle liečená pooperačná bolesť, dôležité je postaviť sa k akútnej bolesti rázne, nenechať ľudí zbytočne trpieť. A nik by sa nemal ostýchať dožadovať sa primeranej liečby bolesti, nie niekde v tichosti trpieť," zdôrazňuje algeziologička.
Navštívte odborníka na bolesť
Diagnostika akútnej bolesti nie je problematická, väčšinou priamo súvisí s konkrétnym ochorením, úrazom a pod.. V prípade chronickej bolesti je to komplikované, často nie je objektívny nález a pacient má napriek tomu silné bolesti. Vtedy by mal navštíviť algeziológa, ktorý je odborníkom na diagnostiku bolesti, vyzná sa nielen v kombináciách liekov, ale aj iných liečebných metódach.
„Veľkým problémom sú napríklad pacienti, ktorí absolvovali jednu alebo viac operácií chrbtice a, bohužiaľ, ´spadnú´ zrovna do percenta tzv. neúspešných. Štatisticky je to 5 - 30 percent pacientov, ktorí majú po roku od operácie také isté bolesti alebo ešte silnejšie, prípadne sa pridružia aj iné, ktoré vznikli napríklad v dôsledku rôznych zrastov v chrbtici," uvádza MUDr. Salamonová. Vysvetľuje, že takí pacienti majú kombinovanú somatickú aj neurogénnu bolesť a často sa pridružuje aj psychogénna zložka. „Dnes máme k dispozícii okrem komplexnej aj také moderné terapie, ako je napríklad neurostimulačná liečba. Je finančne veľmi náročná, pacienta najprv odporučia do algeziologického centra v Banskej Bystrici, kde mu indikujú, či mu liečba môže pomôcť, a následne mu neurochirurg operačne aplikuje neurostimulátory. Samozrejme, taký pacient musí prejsť podrobným diagnostickým procesom, kde sa vylúčia jednoduchšie prístupy," hovorí lekárka.
Bezbolestný pôrod - áno či nie?Algeziologička MUDr. Eva Salamonová je na Slovensku jednou z priekopníčok bezbolestných pôrodov s použitím epidurálnej analgézie. Vyškolila desiatky anestéziológov aj gynekológov. Pred desiatimi rokmi sa percento bezbolestných pôrodov pohybovalo medzi 1 - 5, dnes je to podstatne viac. Je tu však personálny problém, z ekonomických dôvodov odchádzajú do zahraničia kvalitní dvojatestovaní anestéziológovia. „Zvýšil sa záujem zo strany pôrodníkov, čo bola veľká bariéra, a takisto aj záujem zo strany žien. Môj názor na bezbolestné pôrody je veľmi dobrý, aj keď si nemyslím, že každý pôrod potrebuje katéter. Môže ho však absolvovať každá žena, zdravotných kontraindikácií je málo. Samozrejme, musí s tým však byť uzrozumený aj pôrodník," hovorí Eva Salamonová.Sociálne dôsledky a prevencia
Chronická bolesť väčšinou nie je len ochorením samotného pacienta, ale celej rodiny. Nezriedka taký pacient príde o prácu, má sklon k depresiám, začnú sa nabaľovať ekonomické problémy. „Postoj rodiny je málokedy správny. Buď ide o hyperprotektívnu rodinu, kde s pacientom prídu niekoľkí príbuzní, alebo, naopak, rodina sa od takého človeka odtiahne a ignoruje jeho problémy. On potom podvedome, aby vzbudil ich pozornosť, svoje problémy zväčšuje a graduje. Nie je to však premyslené," upozorňuje MUDr. Salamonová.
Chronických bolestí pribúda a súvisí to aj s tým, že dlhšie žijeme. S pribúdajúcim počtom starších ľudí pribúda aj degeneratívnych ochorení a ruka v ruke s nimi kráčajú aj chronické bolesti. Populácia starne a táto bolesť sa stáva aj významným ekonomickým faktorom pre celú spoločnosť, systém zdravotníctva, ak chronická bolesť nie je správne liečená, aj liečba je drahšia.
Ako prevenciu lekárka odporúča jednak včasné a účinné potláčanie akútnej bolesti, ako aj zvyšovanie psychickej a fyzickej odolnosti. Takisto všetko, čo platí pre prevenciu onkologických a kardiovaskulárnych ochorení, môže byť aj prevenciou chronickej bolesti.
Zoznam všetkých slovenských algeziologických ambulancií nájdete na www.pain.sk.
Algeziológia je špecializácia na liečbu bolesti. Tento relatívne nový medicínsky odbor vznikol až po druhej svetovej vojne. Zakladateľom je americký profesor John J. Bonica, ktorý paradoxne sám umrel v bolestiach, pretože mal reumatoidnú artritídu. Na Slovensku sa tento odbor začal rodiť tesne pred revolúciou. Prvé centrum vzniklo v Martine, avšak až po roku 1989 sa algeziológia začala naplno vyvíjať a pripravovali sa noví lekári. Dnes už existuje z odboru algeziológie špecializačná atestácia. Algeziológov združuje Slovenská spoločnosť pre štúdium a liečbu bolesti, ktorá je súčasťou európskych aj medzinárodných štruktúr.
